2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 1.augusta 2006 priznala navrhovateľovi úrazovú rentu v sume 591 Sk mesačne. Súčasne zrušil rozhodnutie odporkyne číslo 222-1449/2008 z 5.marca 2008, ktorým rozhodla, že navrhovateľ má od 1.januára 2004 do 31.decembra 2004 nárok na úrazovú rentu v sume 940 Sk, od 1.januára 2005 v sume 9So/36/2009 2 1 011 Sk mesačne a že od 25.októbra 2004 mu nárok na úrazovú rentu zanikol, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že od 1.novembra 2004 mala byť výplata úrazovej renty zastavená z dôvodu priznania starobného dôchodku a len v dôsledku chyby informačného systému mu bola renta poukazovaná naďalej a bolo mu zaslané aj rozhodnutie z 11.júla 2005 o valorizácii úrazovej renty. Krajský súd vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie a zaviazal ju zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 15 228,70 Sk do rúk právneho zástupcu navrhovateľa. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ bol bývalým zamestnávateľom odškodňovaný z titulu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (ďalej len „náhrada“) a v súvislosti s priznaným čiastočným invalidným dôchodkom, keď náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti bola k 31. decembra 2003 vyplácaná vo výške 5 598 Sk mesačne, v ktorej výške mala odporkyňa dňom 1. januára 2004
1 zákona č.461/2003 Z.z. od zamestnávateľa prebrať a vypláca ako úrazovú rentu. Krajský súd poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva právomoc odporkyne rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku za obdobie do 31.decembra 2003. Pokiaľ odporkyňa rozhodla, že navrhovateľovi na základe rozsudku Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 9C 108/89 zo 14.augusta 1989 (ktorým mu bola náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti priznaná pôvodne sumou 940 Kčs mesačne) od 1.januára 2004 patrí úrazová renta len v sume 940 Sk mesačne, tento jej záver krajský súd považoval za odporujúci zákonu. Za neoprávnenú považoval požiadavku odporkyne na vedenie súdnych sporov za situácie, keď zamestnávateľ dobrovoľne plnil nároky navrhovateľa, vrátane zvýšenia náhrady v zmysle jednotlivých právnych úprav. Z uvedeného dôvodu krajský súd zrušil obe rozhodnutia odporkyne a v ďalšom konaní jej uložil od 1.januára 2004 od zamestnávateľa navrhovateľa prebrať výplatu náhrady za stratu na zárobku v sume, ktorá bola navrhovateľovi vyplácaná k 31.decembru 2003 a od toho odvíjať svoj ďalší postup pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu za obdobie od 1.januára 2004 do 25.októbra 2004, t.j. ku dňu priznania starobného dôchodku a od 1.augusta 2006
Vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní krajský súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 15 228,70 Sk, vrátane dane z pridanej hodnoty. 9So/36/2009 3 Rozsudok napadla včas podaným odvolaním odporkyňa. Namietla, že v rozsudku je nesprávne označená ako Sociálna poisťovňa, ústredie, ktoré ako jedna z organizačných zložiek Sociálnej poisťovne nemá právnu subjektivitu. Správne by mala byť označená len ako Sociálna poisťovňa. Namietla, že z ustanovenia § 272 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva povinnosť odporkyne posúdiť nároky a prepočítať jednotlivé výplaty plnení, prebraté od zamestnávateľov
ods.1 tohto zákona a bolo by proti zásadám právneho štátu, keby rešpektovala výplatu plnení nad rámec zákona. Navrhovateľovi bola suma náhrady 940 Sk určená rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. 9C 108/89 ako rozdiel medzi priemerným mesačným zárobkom pred vznikom škody a invalidným dôchodkom priznaným právnym predchodcom odporkyne rozhodnutím z 2.decembra 1987. Sumu náhrady, určenú právoplatným rozhodnutím súdu na 940 Sk, odporkyňa nie je oprávnená svojvoľne meniť ani pri existencii právnych predpisov upravujúcich valorizáciu priemerného mesačného zárobku rozhodujúceho pre výpočet náhrady za stratu na zárobku.
odporkyne valorizácia priemerného mesačného zárobku
zákona č.297/1991 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
zákona č. 320/1993 Z.z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a
následných opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o príslušné percentá je takou zmenou pomerov, na základe ktorej by súd na návrh poškodeného zmenil vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu v Lučenci. Vzhľadom na to, že navrhovateľ zmenu okolností, rozhodujúcich pre výšku náhrady neuplatnil, patrila mu k 31.decembru 2003 v sume určenej Okresným súdom v Lučenci, teda vo výške 940 Sk. Odporkyňa poukázala i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6So/69/2006 z 27.septembra 2007 (ako aj jeho rozsudok sp.zn. 7So/203/07 z 30.júna 2007 a uznesenie sp.zn. 3Sžnč/14/2007 z 23.januára 2007), z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ak odporkyňa dospela k inému výpočtu náhrady za stratu na zárobku, patriacej navrhovateľovi k 31.decembru 2003, mala vydať rozhodnutie o tom, v akej výške preberá plnenie a tak dať možnosť navrhovateľovi domáhať sa preskúmania jej rozhodnutia. Odporkyňa však sumu náhrady za stratu na zárobku neprepočítavala, od 1.januára 2004 začala navrhovateľovi vyplácať úrazovú rentu v sume, určenej Okresným súdom v Lučenci. 9So/36/2009 4 Z uvedených dôvodov odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, obe rozhodnutia odporkyne potvrdil a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne namietol, že nemal dôvod a ani zákonný podklad na podanie žaloby proti bývalému zamestnávateľovi, lebo ten jeho nárok na zvýšenie náhrady za stratu na zárobku v roku 1997 uznal a následne mu túto náhradu prepočítaval
platných právnych predpisov, takže prípadná každoročná žaloba by bola zamietnutá ako nedôvodná. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 102,26 Eura. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods.2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odporkyňa namietala jej nesprávne označenie v rozsudku krajského súdu.
ods.2 zákona o sociálnom poistení v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.
a/ bodu 1 zákona č. 416/2003 Z.z. do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v prvom stupni o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente.
461/2003 Z.z. ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jeho pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci. 9So/36/2009 5 Okruh účastníkov konania
tretej hlavy piatej časti OSP je rigorózne daný ustanovením § 250m ods.3 OSP, v zmysle ktorého účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Pravidlá určenia vecnej, miestnej a funkčnej príslušnosti správneho orgánu v správnom súdnictve majú kogentný charakter, čo znamená, že sa od nich nemožno odchýliť. V danom prípade sa preskúmava rozhodnutie správneho orgánu – ústredia Sociálnej poisťovne, ktoré je
a/ zákona o sociálnom poistení správnym orgánom vecne príslušným okrem iného aj na konanie a rozhodovanie o úrazovej rente. Z uvedeného je teda zjavné, že sa preskúmava rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne, do pôsobnosti ktorého patrí rozhodovanie o úrazovej rente . Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o výške úrazovej renty navrhovateľa. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľovi bola z titulu pracovného úrazu, utrpeného 18.novembra 1986 rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. 9C 108/89-10 zo 14.augusta 1989 voči bývalému zamestnávateľovi (Stredoslovenský mäsový priemysel, š.p. Zvolen) priznaná náhrada za stratu na zárobku vo výške 940 Sk mesačne, ktorú bývalý zamestnávateľ k 31.decembru 2003 vyplácal vo výške 5 598 Sk mesačne. V zmysle § 272 ods.1a 2 zákona č.461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993. Nároky na výplatu týchto plnení sa posudzujú
predpisov účinných do
neskorších právnych predpisov. Je zrejmé, že po vydaní rozsudku č.k. 9C 108/89-10 zo 14.augusta 1989 už medzi navrhovateľom a jeho bývalým zamestnávateľom v ďalšom období nedošlo k sporu o výšku vyplácanej náhrady, vyplácaná suma náhrady bola navrhovateľom akceptovaná ako správna, teda medzi navrhovateľom a jeho bývalým zamestnávateľom došlo k dohode o výške vyplácanej náhrady za stratu na zárobku a preto navrhovateľ nemal dôvod obrátiť sa na súd so žalobou o určenie jej výšky. Je preto dôvodná námietka navrhovateľa, že v prípade existencie dohody by podanie určovacej žaloby
c/ OSP bolo neúspešné vzhľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu na takom určení. Z uvedeného vyplýva, že ak by medzi zamestnávateľom a zamestnancom nedošlo k dohode o sume náhrady vyplácanej k 31.decembru 2003, potom by pre odporkyňu bol záväzný iba rozsudok súdu, ktorým by výška tejto náhrady bola určená k 31.decembru
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v odvolacom konaní. 9So/36/2009 8 Navrhovateľovi v tomto konaní vznikli trovy v celkovej výške 102,44 Eura, spojené s poskytnutím právnej služby, ktoré pozostávali z jedného úkonu právnej služby (vyjadrenie zo 4.2.2009 k odvolaniu odporkyne) v hodnote 80,24 Eura + 15,25 Eura ako 19% daň z pridanej hodnoty + režijný paušál 6,95 Eura
a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.mája 2009. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24.februára 2010 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.