a/ OSP zrušil rozhodnutie žalovanej číslo 322-1644-GC-04/2008 z 9.júna 2008 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra číslo 700-1110017808-GC04/08 z 9.januára 2008 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi ako zamestnávateľovi za obdobie mesiacov júl 2004 až december 2004 predpísané poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 1 403 450 Sk z dôvodu, že žalobca v rozpore s § 138 ods.1 písm. a/ a c/ zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.decembra 2004 (ďalej len „zák.č.461/2003 Z.z.“) do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného zahrnul iba náhradu za pohotovosť, poskytnutú
315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č.315/2001 Z.z.“) a do vymeriavacieho základu nezahrnul aj náhradu za služobnú pohotovosť, poskytovanú jeho zamestnancom
315/2001 Z.z. K. súd poukázal na to, že zákon č. 315/2001 Z.z. rozlišuje medzi služobnou pohotovosťou príslušníka Hasičského a záchranného zboru
ods.1 a 2, za ktorú patrí náhrada za služobnú pohotovosť
ods.1 a 2 tohto zákona a medzi (bojovou) pohotovosťou
ods.4, za ktorú patrí náhrada za pohotovosť
Vzhľadom na to, že
315/201 Z.z. príslušníkovi okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu, K. súd sa nestotožnil so záverom žalovanej, že náhrada za služobnú pohotovosť vykonaná
315/2001 Z.z. by mala byť zahrnutá do vymeriavacieho základu ako príjem zamestnanca za vykonanú prácu
a/ zák.č. 461/2003 Z.z. a dospel k záveru, že náhradu za túto služobnú pohotovosť nebolo možné zahrnúť do vymeriavacieho základu za predmetné obdobie. K. súd poukázal aj na rozpor medzi výrokom prvostupňového rozhodnutia a jeho odôvodnením, keďže na strane 3 rozhodnutia medzi poistným, za ktoré nebolo odvedené poistné, uvádza i poistné na garančné poistenie, hoci vo výroku rozhodnutia toto poistné uvedené nebolo. Výrok o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil tým, že žalobca si na pojednávaní náhradu trov konania neuplatnil. Rozsudok krajského súdu napadli včas podaným odvolaním žalobca i žalovaný. Žalobca napadol rozsudok len v časti výroku o náhrade trov konania. Namietol, že hoci na pojednávaní dňa 4.novembra 2008 nárok na náhradu trov konania ústne neuplatnil, 3 túto náhradu uplatnil tak v žalobe ako aj v písomnom vyčíslení trov konania v liste z 5.novembra 2008, ktorý bol krajskému súdu doručený. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v tejto časti zmenil a žalobcovi priznal náhradu trov v celkovej sume 79 344 Sk vrátane 19% DPH. Žalovaná v odvolaní nesúhlasila s právnym názorom K. súdu a žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. Namietla, že spôsob určovania vymeriavacieho základu určuje ustanovenie § 138 zák.č.461/2003 Z.z.; v zmysle odseku 1 písm. a/ vymeriavacím základom zamestnanca je príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb a
odseku 3 vymeriavacím základom zamestnanca je i náhrada za pohotovosť, poskytovaná
osobitného predpisu, ktorým
poznámky pod čiarou je § 122 ods.3 zákona č. 315/2001 Z.z. Poznámka pod čiarou nie je súčasťou právneho predpisu a slúži len na spresnenie výkladu ustanovenia zákona. Ak teda zákonné ustanovenie upravuje započítanie náhrady za pohotovosť do vymeriavacieho základu, relevantným je text zákonného ustanovenia, a nie poznámka pod čiarou. Vzhľadom k tomu, že vymeriavací základ zamestnanca na účely sociálneho poistenia je príjem definovaný v § 138 ods.1 zákona,
stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky do príjmu zamestnanca za vykonanú prácu, ktorá podlieha dani z príjmov fyzických osôb
osobitného predpisu sa zahŕňa aj náhrada za pracovnú pohotovosť
zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) a zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhrada za pohotovosť
zák.č.312/2001 Z.z. o štátnej službe (pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu), zákona č.315/2001 Z.z. a zák.č.553/2003 Z.z., náhrada za služobnú pohotovosť
zákona č.154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry,
zákona č.312/2001 Z.z. a zákona č.315/2001 Z.z. a príplatok za pohotovosť
zákona č.385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. Žalovaná poukázala i na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/16/2006 z 10.januára 2007, v ktorom tento súd konštatoval, že niet žiadnych pochybností pri aplikácii ustanovenia § 138 ods.1 písm. a/ až c/ zákona, pretože v ustanovení § 138 ods.1 písm. c/ 4 zákon zahŕňal do vymeriavacieho základu zamestnanca náhradu za pohotovosť
osobitného predpisu, s odkazom na § 122 ods.3 zákona č.315/2001 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach žaloby a v rozsahu odvolania bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a že odvolanie žalobcu dôvodné je. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o predpísaní poistného. Medzi účastníkmi bola spornou otázka, či náhradu za služobnú pohotovosť príslušníka Hasičského a záchranného zboru možno započítať do vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské poistenie, invalidné poistenie, starobné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity.
o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.decembra 2004 vymeriavací základ zamestnanca je a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb
osobitného predpisu,
osobitného predpisu, náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru a náhrada za pohotovosť
osobitného predpisu.
poznámky pod čiarou osobitným predpisom, upravujúcim náhradu za pohotovosť, je ustanovenie § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z.
nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 5
odseku 1 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.
4 zákona č.315/2001 Z.z. príslušník, ktorý vykonáva služobnú činnosť spojenú s ochranou záujmov štátu, plní osobitné úlohy na zabezpečenie potrebnej pohotovosti zboru, je povinný z dôvodu svojho zaradenia do plánu uvádzania stupňov pohotovosti hlásiť svojmu nadriadenému miesto pobytu v čase mimo štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa na určený signál v určenom čase na určené miesto na plnenie úloh. Zatiaľ čo služobná pohotovosť príslušníka
je časovo obmedzená a teda nie je trvalá, služobná pohotovosť
ods.4 tohto zákona je sústavná, čo vyplýva z charakteru činnosti príslušníka spojenej s ochranou záujmov štátu a plnenia osobitných úloh. Náhrada za takú služobnú pohotovosť má charakter stálej zložky odmeňovania. 6 Rozdiel medzi služobnou pohotovosťou
ods.1 a 2 a služobnou pohotovosťou
ods.4 sa prejavuje aj v rozdielnej náhrade za takú pohotovosť, čo vyplýva aj z názvu ustanovenia § 122 zákona č.315/2001 Z.z. „Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť“. Pokiaľ zákonodarca v poznámke pod čiarou k ustanoveniu § 138 ods.1 písm. c/ zákona č.461/2003 Z.z. a tam uvedenej náhrade za pohotovosť
osobitného predpisu uviedol, a teda upresnil, že ide o náhradu
a nie o náhradu
ods.1, 2 a 4 (resp.
) zák.č.315/2001 Z.z., potom aj
názoru odvolacieho súdu úmyslom zákonodarcu bolo do vymeriavacieho základu zamestnanca
c/ zákona č. 461/20003 Z.z. zahrnúť len náhradu za pohotovosť
ods.3 zák.č.315/2001 Z.z., patriacu príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru, uvedenému v § 92 ods.4 zák.č.315/2001 Z.z. Stanovisko ministerstva, na ktoré sa žalovaná odvoláva, nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu a nemôže mať rovnaké účinky ako zákon, ak je v rozpore s ním. Aj odvolací súd sa preto stotožnil so záverom krajského súdu, že do vymeriavacieho základu pre určenie poistného
c/ zákona č.461/2003 Z.z. nemožno zahrnúť náhradu za služobnú pohotovosť, patriacu príslušníkom Hasičského a záchranného zboru
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu vo veci samej potvrdil
Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov namietal, že náhradu trov uplatnil a aj ich písomne vyčíslil.
ods.1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 7
ods.1 v spojení s § 246 ods.1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že by návrh na náhradu trov konania bolo nutné uplatniť na pojednávaní súdu. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca žiadal, aby krajský súd rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a súčasne žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. V spise krajského súdu pod č.l. 111 až 115 sa nachádza vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v celkovej sume 79 344,50 Sk zo dňa 5.novembra 2008, ktoré
prezentačnej pečiatky krajského súdu bolo tomuto súdu doručené 6.novembra 2008, teda v lehote
V dôsledku nesprávnej žurnalizácie spisu zápisnica o pojednávaní súdu dňa 4.novembra 2009 je v spise založená až pod č.l.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.