Najvyšší súd 2 Sžo 57/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUD

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods.

§ 214

ods.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa

1. januára 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že predmetom preskúmavacieho konania pred odvolacím súdom v danej veci je zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu vydaného na základe vyhovenia protestu prokurátora. Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov upravuje konanie o proteste prokurátora v odd. 4, štvrtej časti označenej ako „Preskúmavanie rozhodnutí“, a to v ustanovení §
2. Podľa § 69 ods. 1 správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. V zmysle zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov je protest prokurátora právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor 2 Sžo 57/2009 6 nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Inštitút protestu prokurátora ako mimoriadny opravný prostriedok slúži predovšetkým na odstraňovanie nezákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy – na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. V súvislosti s podaním protestu prokurátora je potrebné uviesť, že základným obsahom vzťahu medzi správnym orgánom a prokurátorom je oprávnenie prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že vykonaný záznam o jej vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam mal zostať právne nedotknutý a že žalovaný správny orgán nemal napadnutým rozhodnutím zrušiť uvedený záznam, je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že predmetom preskúmania súdom môžu byť iba rozhodnutia vydané v konaní o proteste prokurátora, nie však pôvodné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo protestom prokurátora napadnuté. Úlohou súdu v takomto preskúmavacom konaní nie je riešiť otázku zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia z hľadiska jeho obsahu. V tomto preskúmavacom konaní nemohlo byť úlohou súdu riešiť otázku zákonnosti pôvodného rozhodnutia, resp. opatrenia z hľadiska námietok žalobkyne. Všetky tieto námietky bude môcť žalobkyňa uplatniť i v novom konaní, v ktorom bude správny orgán rozhodovať o vlastníckom práve z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, ktorý návrh na vklad na správny orgán podal O. D. Správne žalobkyňa poukazuje na to, že Okresný súd Malacky právoplatným rozhodnutím udelil súhlas s príklepom licitátora na verejnej dražbe k predmetným nehnuteľnostiam, a tým nastali právne účinky nadobudnutia – vzniku jej vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Túto skutočnosť si totiž neuvedomil Krajský súd v Bratislave už v pôvodnom konaní č.k. 3 Sp 85/2004-9, kedy svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2005 zrušil rozhodnutie správy katastra. Taktiež je potrebné uviesť, že v súčasnej dobe sa oprávnene i žalobkyňa cíti byť dotknutá na svojich právach pôvodným uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Sp 85/2004-9, pretože právny názor krajského súdu tvrdiac „že správa katastra tým, že nerozhodla v zákonnej lehote 30 dní po doručení dodatku kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2002 a nemala prihliadať na medzičasom doručené podania obmedzujúce predávajúceho s nakladaním s nehnuteľnosťou, pretože tieto obmedzujúce podania neboli doručené správe katastra v lehote do 30 dní od odstránenia nedostatkov kúpnej zmluvy na základe jej dodatku“ je potrebné uviesť, že tento právny názor nemá oporu v ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR. Totiž len samotné predĺženie správneho konania nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu pre jeho nezákonnosť. V tomto smere Najvyšší súd SR dáva do pozornosti ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku, kde je zakotvená i zásada materiálnej pravdy, v zmysle 2 Sžo 57/2009 7 ktorej je povinnosťou správy katastra prihliadať až do rozhodnutia na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Z príslušných ustanovení katastrálneho zákona vyplýva, že právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho orgánu o jeho povolení. Z tohto je potom potrebné vyvodiť záver, že katastrálny orgán skúma listinu z hľadísk uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 katastrálneho zákona nie ku dňu podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ale vzhľadom k tomu, že je viazaný i zásadou materiálnej pravdy, ktorá sa aplikuje v katastrálnom konaní (§ 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), tak musí prihliadnuť k ďalším skutkovým a právnym skutočnostiam vo veci až do dňa rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené je potrebné dať za pravdu žalobkyni, že ustanovenie § 41 ods. 2 katastrálneho zákona nie je možné vykladať absolútne v prospech poradia jednotlivých zápisov, pokiaľ z hľadiska poradia príslušnému zápisu bránia skutkové a právne skutočnosti, v dôsledku ktorých nie je možné povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (napr. rozhodnutie Daňového úradu Malacky o určení záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku zo dňa 12.07.2002). Pokiaľ teda správa katastra protestu prokurátora vyhovela, bude potom potrebné, aby na príslušné právne závery Najvyššieho súdu SR prihliadla v rozhodovacom procese o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z kúpnej zmluvy. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu v Bratislave podľa § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. potvrdil. Žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala, žalovanému správnemu orgánu trovy konania nevznikli a preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). 2 Sžo 57/2009 8 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. V Bratislave dňa
3. januára 2010 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová