preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

9Sžso/12/2009 9Sžso/ 7/2010 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Igora Belka v právnej veci žalobcu P. S., nar. X., bytom P., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, J. M. Hurbana č. 16, Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo 2007/02367 zo 4.decembra 2007, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 23.septembra 2008, č.k.13S/14/2008-15, a proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25.novembra 2008, č.k.13S/14/2008-42, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 23.septembra 2008, č.k.13S/14/2008-15, o d m i e t a. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 25.novembra 2008, č.k.13S/14/2008-42, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : 9Sžso/12/2009 9 Sžso/ 7/2010 2 Krajský súd rozsudkom z

1. novembra 2008, č.k.13S/14/2008-42, zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovaného číslo 2007/02367 zo
2. decembra 2007, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, pracoviska Nováky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) číslo OSVPHN B/2007/8223-02/41219 BOS/MAS z 20.septembra 2007, ktorým bola žalobcovi od 1.septembra 2007 zvýšená dávka v hmotnej núdzi na 1 680 Sk mesačne a príspevok na zdravotnú starostlivosť na 60 Sk mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že žalobcovi bola priznaná dávka v hmotnej núdzi a príspevok na zdravotnú starostlivosť a tieto boli každoročne upravované podľa príslušného nariadenia vlády. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa boli dávka a príspevok zvýšené v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 377/2007 Z.z. z dôvodu, že žalobca nepreukázal žiadny iný príjem. Krajský súd v rozsudku súčasne skonštatoval, že žalobca nesplnil podmienky na priznanie príspevku na bývanie ani na ochranný príspevok podľa 13 a § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním. Namietal, že pred žalovaným dokladoval všetky relevantné doklady ohľadne ochranného príspevku ako občan s ťažkým zdravotným postihnutím a nájomca rodinného domu. Nekonalo sa v jeho prítomnosti. Ďalej namietol, že rozhodnutie súdu nespĺňa náležitosti podľa § 158 OSP, „teda nie je podpísané a odoslané, lebo jeho náležitosť za správnosť vyhotovenia nie je zákonnou náležitosťou“. Žalobca žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania a aby bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Súčasne napadol odvolaním uznesenie Krajského súdu z 23.septembra 2008, ktorým bol vyzvaný na preukázanie svojho mena, hoci „meno sa pred súdmi nedokazuje účastník konania“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 a § 250ja ods.2 OSP preskúmal napadnuté rozhodnutia krajského súdu v rozsahu odvolania bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predseda senátu vlastnoručne podpisuje prvopis písomného vyhotovenia rozsudku súdu (§ 158 ods.1 OSP v spojení s § 61 ods.1 vyhlášky 543/2005 Z.z.). 9Sžso/12/2009 9 Sžso/ 7/2010 3 V rovnopise rozhodnutia súdu sa na konci po pravej strane pripojí meno, priezvisko a funkcia toho, kto podpísal prvopis, spravidla vyznačený použitím výpočtovej techniky; ak má akademický titul alebo vedeckú hodnosť, pripojí sa aj toto označenie. Na konci po ľavej strane sa pripojí doložka "Za správnosť vyhotovenia:" spolu s menom a priezviskom asistenta spravidla vyznačená použitím výpočtovej techniky. Doložku podpíše vlastnoručne asistent, ktorý rovnopis vyhotovil (§ 61 ods.2 vyhlášky 543/2005 Z.z.). Prvopis rozhodnutí krajského súdu podpísala predsedníčka senátu krajského súdu, ktorý vo veci rozhodol. Žalobcovi bol v súlade s §158 ods.2 OSP doručený rovnopis rozsudku, obsahujúci výpočtovou technikou vyznačené meno, priezvisko a funkciu predsedníčky senátu. Pokiaľ teda žalobca namietal, že rozsudok krajského súdu nie je podpísaný, túto jeho námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca, v žalobe z 15.februára 2008 označený ako B. P., resp. ako B. P. a podpísaný len „S.“ sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 2007/02367 zo 4.decembra 2007 a uplatnil námietku zaujatosti voči všetkým sudcom. Podľa rozhodnutia žalovaného číslo 2007/02367 zo 4.decembra 2007 žalovaný vo veci odvolateľa P. B., nar. X. rozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi číslo OSVPHN B/2007/8223-02/41219 BOS/MAS z 20.septembra 2007, ktorým bola podľa § 26 ods.2 zákon č.599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č.601/2003 Z.z. žalobcovi zvýšená dávka a príspevky na 1 740 Sk mesačne od 1.septembra
3. Krajský súd žalobcu uznesením č.k.13S 14/2008-15 z 23.septembra 2008 vyzval, aby doplnil svoju žalobu a konkretizoval námietku zaujatosti a súčasne aby predložil doklad o zmene mena, ktoré v súčasnosti používa. 9Sžso/12/2009 9 Sžso/ 7/2010 4 Podľa § 42 ods.3 OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Žaloba na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha (§ 79 ods.1 v spojení s § 249 ods.2 OSP). Podľa § 43 ods.1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Vzhľadom na vyššie uvedené rozdiely v označení žalobcu krajský súd žalobcu vyzval na preukázanie správnosti jeho mena predložením dokladu o mene (zmene mena). Účelom tohto uznesenia bolo zistenie podmienok konania vo veci a nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Išlo teda o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania a proti ktorému podľa § 202 ods.3 písm. a/ OSP nie je prípustné odvolanie. Odvolací súd preto odvolanie proti uzneseniu krajského súdu z 23.septembra 2008 odmietol. Zo súdneho spisu súčasne vyplýva, že žalobca vzniesol voči všetkým sudcom námietku zaujatosti, ktorá však nespĺňala náležitosti podľa § 15a ods.3 OSP a preto sa na ňu neprihliadlo v súlade s § 15a ods.3 veta druhá OSP (6Ndzk/4/2008). Žalobca namietal nesprávne uvedenie jeho mena v rozhodnutí žalovaného. Podľa rodného listu, vystaveného Mestom B. 2.októbra 2008 pod č.875/2008, P. B. oznámením z 12.júna 2007 si v zmysle § 2a zákona č.300/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov určil druhé meno „S.“. 9Sžso/12/2009 9 Sžso/ 7/2010 5 Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že v správnom konaní nešlo o prvopriznanie dávky a príspevku v hmotnej núdzi, ale o zvýšenie už priznanej dávky v hmotnej núdzi a príspevku na zdravotnú starostlivosť, ktoré žalobca poberal už pred zmenou svojho mena. Aj zo súdneho spisu najvyššieho súdu sp.zn.3SžsoKS/105/2006 pritom vyplýva, že tieto dávky žalobca poberá minimálne od roku
4. Podľa § 3 zákona č.300/1993 Z.z. o mene a priezvisku štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku meno v tvare a poradí uvedenom v matrike v knihe narodení. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi boli uvedené dávky priznané a vyplácané na meno „P. B.“. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca správnemu orgánu nepreukázal zmenu mena na „P. B.“ – nepreukázanie zmeny mena nespochybnil ani sám žalobca. Pokiaľ však žalobca namietal, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný neuviedol jeho meno správne, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 3 zákona o mene a priezvisku bol žalobca sám povinný túto zmenu ohlásiť správnemu orgánu. Bez takého ohlásenia nemožno správnemu orgánu vyčítať, že nemal vedomosť o zmene mena žalobcu a zmenené meno žalobcu neuviedol v rozhodnutí, ktorým rozhodol iba o zvýšení (valorizácii) už priznanej a poberanej dávky a príspevku v hmotnej núdzi, najmä ak sám žalobca neuvádza svoje meno v tvare a poradí uvedenom v matrike v knihe narodení. Zmyslom presného označenia účastníka údajmi uvedenými v zákone je presná identifikácia osoby, s cieľom, aby správny orgán, resp. neskôr súd, konal s konkrétnym účastníkom, ktorý sa domáha svojich práv. Za daných okolností ani neúplné označenie žalobcu v rozhodnutí žalovaného nemalo za následok zmenu v osobe účastníka a preto neodôvodňovalo zrušenie rozhodnutia žalovaného. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca sa domáha priznania ochranného príspevku a príspevku na bývanie podľa § 14, resp. § 13 zákona č.599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi. Preskúmavaným rozhodnutím však žalovaný nerozhodoval vo veci ochranného príspevku alebo príspevku na bývanie. Predmetom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného 9Sžso/12/2009 9 Sžso/ 7/2010 6 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo len zvýšenie už priznanej a vyplácanej dávky v hmotnej núdzi a príspevku na zdravotnú starostlivosť a to od 1.septembra
5. Žalobca nenamietal nezákonnosť zvýšenia týchto dávok. Pokiaľ krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca nesplnil podmienky na priznanie príspevku na bývanie a ochranného príspevku, tento záver krajského súdu bol nad rámec konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 2007/02367 zo 4.decembra 2007, ale nemal vplyv na správnosť záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 4.decembra
6. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu, že sa nekonalo v jeho prítomnosti, keďže na pojednávanie krajského súdu dňa 25.novembra 2009 bol riadne predvolaný, predvolanie prevzal 19.novembra 2009 a teda bola splnená podmienka najmenej päť dní na dostatočnú prípravu na pojednávanie podľa § 115 ods.2 OSP. Okolnosť, že žalobca svoje právo zúčastniť sa pojednávania nevyužil, podľa § 250g ods.2 OSP nebránila krajskému súdu vo veci rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods.2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods.1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a žalovaný na náhradu trov konania nemá nárok. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. februára 2010 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová