← Slovensko

§ 250/1, 4 Tr.zák.

Obsah (17)§ 250§ 258§ 9§ 10§ 39a§ 58§ 37§ 226§ 285§ 321§ 322§ 40§ 564§ 254§ 259§ 120§ 16

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3To/16/2015 Identifikačné číslo spisu: 2002899277 Dátum vydania rozhodnutia: 24. mája 2017 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Šišková Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:

§ 250ods.

1, ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon") a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave

  1. mája 2017, o odvolaniach prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátor") a obžalovanej O. Q. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
  2. februára 2015, sp. zn. 1T/24/2002, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave z
  3. júna 2015, sp. zn. 1T/24/2002, takto r o z h o d o l :

§ 258ods.

1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o vine a treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaných O. Q., N. V. (ušlého), Q. X. a v jeho oslobodzujúcej časti u obžalovaných Ing. U. W. a Ing. Z. X., pokiaľ ide o skutok 2/ obžaloby kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 k § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 1. septembra 2002 u obžalovaného Ing. U. W. a obžalovanej Ing. Z. X. zo spáchania pomoci k trestnému činu podvodu

§ 10ods.

1 písm. c/ k § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do

  1. septembra 2002.Na základe § 259 ods. 3 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov obžalovaní :
  2. O. Q. nar. XX. F. XXXX v N., bytom N. ul. W. č. X
  3. N. V. nar. XX. F. XXXX v U., bytom N. č. XXX, ušlý
  4. Q. X. nar. X. S. XXXX v N., bytom N., N. č. XX sa uznávajú za vinných, že1/ obžalovaná O. Q.dňa
  5. októbra 1992 v Galante, na podklade úverovej zmluvy č. XX/XXXXXX-X získala v V. V., a.s. Galanta podnikateľský úver 890 000 Sk na kúpu rodinného domu v R. č. XX s priľahlými pozemkami, uvedený objekt na podnikateľské účely nepoužíva a úver nespláca, hoci od počiatku vedela, že tak nebude môcť urobiť, čím spôsobila V. V., a.s. Galanta škodu vo výške 890 000 Sk (29 542,59 €).2/ obžalovaní N. V. a Q. X.Obžalovaný N. V. ako súkromný podnikateľ
  6. februára 1993 požiadal V. Q. M., a.s. filiálka Trnava o poskytnutie úveru v sume 5 400 000 Sk, pričom zmluvou č. XXX XXXXXX-XXX mu banka poskytla úver v uvedenej výške. Aby obžalovaný V. úver nemusel splácať z vlastných prostriedkov, uzatvoril
  7. augusta1993 s obžalovaným Q. X. s jeho vedomím fiktívnu kúpnu zmluvu, týkajúcu sa matečníkov vo W.,

ktorej objekty predal obžalovanému X. za 6 800 000 Sk a ďalšiu zmluvu,

ktorej mu za 1 200 000 Sk predal aj zvieratá, pričom obžalovaný Q. X. mal formálne požiadať prostredníctvom ďalších osôb o úver, ktorý by obžalovanému V. jednak umožnil uhradiť úver predchádzajúci, jednak získať ďalšie finančné prostriedky,Obžalovaná O. Q. sa podieľala na predkladaní fiktívnych dokladov na poskytnutie úveru Q. X. a nahovorila riaditeľa Pozemných stavieb N. - W. Z., aby uvedená firma vystupovala pri poskytnutí úveru ako ručiteľ, pričom prostredníctvom ďalších osôb mu poskytla nepravdivé a skreslené údaje o stave nehnuteľnosti i o podnikateľských aktivitách Q. X.. Ing. U. W. podal

  1. januára 1994 návrh na schválenie úveru vo výške 8 miliónov Sk, rozdeleného na dve časti. Úver V. Q. M., a.s. filiálka Trnava aj poskytla, a to úverovou zmluvou č. XXXX-XXXXX-XX z
  2. januára 1994 sumu 5 000 000 Sk a č. XXXX-XXXXX-XXX zo
  3. februára 1994 sumu 3 000 000 Sk, pričom k žiadosti o úver predložili rôzne fingované podklady a ako záruku za splácanie úveru založili iné objekty, než aké obžalovaní Q., V. a W. umožnili ohliadnuť riaditeľovi banky. Uvedeným konaním vznikla V. Q. M., a.s. Bratislava škoda vo výške 8 000 000 Sk (265 551,35 €).3/ obžalovaná O. Q.V bližšie nezistenom dni mesiaca september 1993 v Trnave pod zámienkou pôžičky vylákala od F. Q. sumu 450 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, získané peniaze použila pre vlastnú potrebu a v určenej lehote nevrátila, čím jej spôsobila škodu vo výške 450 000 Sk (14 937,26 €).4/ obžalovaná O. Q.Dňa
  4. októbra 1993 v Bratislave na podklade úverovej zmluvy č. XXXX, vylákala v U. M. a.s. Bratislava pod zámienkou poskytnutia úveru na rekonštrukciu rodinného domu v R. na veľkoobchodný objekt a jeho zariadenie sumu 5 000 000 Sk, z ktorej 3 710 800 Sk poskytla H. D. a X. Q. a sumu 289 200 Sk použila pre vlastnú potrebu, pričom s rekonštrukciou objektu nebolo vôbec začaté a úver nesplácala, čím U. M. a.s. Bratislava spôsobila škodu vo výške 5 000 000 Sk (165 969,59 € ).5/ obžalovaná O. Q.Dňa
  5. januára 1994 v Trnave od W. Z. vylákala pod zámienkou pôžičky na dobu 2 mesiacov sumu 147 000 Sk, s úmyslom tieto peniaze v stanovenej lehote nevrátiť, získané peniaze použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 147 000 Sk (4 879,51 €).6/ obžalovaná O. Q.V mesiaci február 1994 v Trnave, pod zámienkou pôžičky na dobu jedného mesiaca vylákala od X. V. sumu 300 000 Sk, pričom tak konala v úmysle v stanovenej lehote vylákané peniaze nevrátiť, peniaze použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 300 000 Sk (9 958,18 €).7/ obžalovaná O. Q.Dňa
  6. februára 1994 v Trnave, od O. Q. vylákala pod zámienkou pôžičky čiastku 200 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť a získané peniaze použila pre vlastnú potrebu. 8/ obžalovaná O. Q.V období od marca 1994 do novembra 1994 v Trnave postupne v 6 prípadoch vylákala od MVDr. X. P. sumu 370 000 Sk a 7 000 rakúskych šilingov (ATS), pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, čím spôsobila menovanej škodu 389 393 Sk (12 925,48 €).9/ obžalovaná O. Q.V bližšie nezistenom dni v mesiaci apríl 1994 v Trnave pod zámienkou pôžičky vylákala od W. W. 63 500 Sk, 130 švajčiarskych frankov (CHF) a 100 rakúskych šilingov (ATS), pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, tieto peniaze riadne nevrátila, čím jej spôsobila škodu 66 745 Sk (2 215,53 €).10/ obžalovaná O. Q.V období od
  7. augusta 1994 do
  8. decembra 1994 v Trnave od F. A. pod zámienkou pôžičky postupne vylákala peňažné sumy, a to
  9. augusta 1994 1.100.800,- Sk,
  10. októbra 1994 130.000,- Sk,
  11. novembra 1994 50.000,- Sk,
  12. decembra 1994 28.000,- Sk, 250 USD a 2.000 ATS, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, v stanovených lehotách ich nevrátila, čím menovanému spôsobila škodu 1 322 800 Sk (43 908,92 €).11/ obžalovaná O. Q.Dňa
  13. augusta 1994 v Trnave pod zámienkou pôžičky na dobu 2 mesiacov vylákala od W. A. sumu 100 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 100 000 Sk (3 319,39 €).12/ obžalovaná O. Q.Dňa
  14. októbra 1994 v Trnave od X. A. pod zámienkou pôžičky na dobu dvoch mesiacov vylákala 69 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 69 000 Sk (2 290, 38 €).13/ obžalovaná O. Q.Dňa
  15. novembra 1994 v Trnave, pod zámienkou pôžičky vylákala od R. Q. sumu 50 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v stanovenej lehote nevrátila a tieto minula pre svoju potrebu, čím jej spôsobila škodu 50 000 Sk (1 659,70 €).14/ obžalovaná O. Q.Pod zámienkou pôžičky v Trnave, vylákala od A. W. dňa
  16. novembra 1994 sumu 200 000 Sk a dňa
  17. novembra 1995 sumu 50 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 250 000 Sk (8 298,48 €).15/ obžalovaná O. Q.Dňa
  18. januára 1995 v Trnave, pod zámienkou pôžičky vylákala od W. V. sumu 95 200 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v stanovenej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 95 200 Sk (3 160,06 €).16/ obžalovaná O. Q.Dňa
  19. februára 1995 v Trnave, pod zámienkou pôžičky vylákala od R. E. 17 300 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu.17/obžalovaná O. Q. V Trnave pod zámienkou pôžičky od Q. E. vylákala dňa
  20. februára 1995 sumu 100 000 Sk a dňa
  21. marca 1995 ďalších 70 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v určenej lehote nevrátila.18/ obžalovaná O. Q.Pod zámienkou pôžičky od Ing. N. W. v Bratislave, v bližšie nezistenom dni v mesiaci apríl 1995 vylákala 271 000 Sk a v presne nezistenom dni v máji 1995 ďalších 100 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v určenej lehote nevrátila a tieto minula pre svoju potrebu, čím mu spôsobila celkovú škodu 371 000 Sk (12 314,94 €).19/ obžalovaná O. Q.Dňa
  22. mája 1995 v Trnave vylákala od A. W. pod zámienkou pôžičky sumu 100 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v stanovenej lehote nevrátila, čím jej spôsobila škodu 100 000 Sk (3 319,39 €).20/ obžalovaná O. Q.V Trnave od F. S. pod zámienkou pôžičky dňa
  23. júla 1995 vylákala 800 000 Sk a dňa
  24. augusta 1995 400.000,- Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v stanovenej lehote nevrátila, čím mu spôsobila celkovú škodu 1 200 000 Sk (39 832,70 €).21/ obžalovaná O. Q.Dňa
  25. decembra 1995 v Trnave, od W. D. pod zámienkou pôžičky vylákala sumu 150 900 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v stanovenej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 150 900 Sk (5 008,96 €).22/ obžalovaná O. Q.Dňa
  26. decembra 1995 v Trnave, pod zámienkou pôžičky vylákala od F. D. 40 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v stanovenej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 40 000 Sk (1 327,76 €).23/ obžalovaná O. Q.Dňa
  27. februára 1996 v Trnave od D. V. pod zámienkou vybavenia úveru vylákala 40 000 Sk, pričom vedela, že úver nevybaví, peniaze nevrátila, čím mu spôsobila škodu 40 000 Sk (1 327,76 €).24/ obžalovaná O. Q.Dňa
  28. februára 1996 v Trnave, pod zámienkou pôžičky vylákala od L. Q. sumu 1 000 000 Sk a v presne nezistenom dni začiatkom mesiaca marca 1996 sumu 2 000 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v stanovenej lehote nevrátila, ale ich použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila celkovú škodu 3 000 000 Sk (99 581,76 €).25/ obžalovaná O. Q.V bližšie nezistenom dni začiatkom mesiaca apríl 1996 v Trnave, vylákala pod zámienkou pôžičky od Ing. F. F. sumu 80 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v stanovenej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu vo výške 80 000 Sk (2 655,51 €).26/ obžalovaná O. Q.Dňa
  29. marca 1996 v Trnave od X. W. pod zámienkou pôžičky na dobu 4 mesiacov vylákala 200 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu vo výške 200 000 Sk (6 638,78 €).27/ obžalovaná O. Q.Pod zámienkou pôžičky vylákala v Trnave od L. Q.
  30. apríla 1996 sumu 200 000 Sk a
  31. októbra 1996 ďalších 280 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze nevrátila, čím jej spôsobila škodu vo výške 480 000 Sk (15 933,08 €).28/ obžalovaná O. Q.V Trnave od O. W. pod zámienkou pôžičky vylákala
  32. apríla 1996 sumu 100 000 Sk a
  33. júna 1996 sumu 20 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze nevrátila, čím jej spôsobila celkovú škodu 120 000 Sk (3 983,27 €).29/ obžalovaná O. Q.Dňa
  34. mája 1996 v Trnave, od X. H. pod zámienkou pôžičky vylákala 55 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 55 000 Sk (1 825,67 €).30/ obžalovaná O. Q. V Trnave v presne nezistenom dni v auguste 1996 pod zámienkou vybavenia úveru od W. H. vylákala 5 000 Sk a v presne nezistenom čase 1996 pod zámienkou pôžičky ďalších 50 000 Sk, pričom vedela, že úver nevybaví a peniaze nevrátila, čím mu spôsobila škodu vo výške 55 000 Sk (1 825,67 €).31/ obžalovaná O. Q.Dňa
  35. marca 1997 v Trnave vylákala od Ing. F. F. pod zámienkou pôžičky 40 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu vo výške 40 000 Sk (1 327,76 €).32/ obžalovaná O. Q.Dňa
  36. marca 1997 v Trnave, sa vo firme Z. s.r.o. Trnava v Trnave predstavila ako zástupkyňa firmy Q., s.r.o. Poltár, ponúkala dodávky ošípaných, pričom vedela, že ich nebude môcť dodať a požadovala vyplatenie preddavku 400 000 Sk. Po vyplatení uvedenej sumy dňa
  37. marca 1997 však dodávku nezabezpečila a získané peniaze použila pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti Z., s.r.o. Trnava spôsobila škodu vo výške 400 000 Sk (13 277,57 €).33/obžalovaná O. Q.Dňa
  38. apríla 1997 v motoreste benzínového čerpadla „OMV“ pri Žiline, od W. W. vylákala sumu 100 000 Sk ako zálohovú platbu a manipulačný poplatok za vybavenie pôžičky pre firmu W. s.r.o. Levoča, pričom už v čase vylákania sumy 100 000 Sk vedela, že pôžičku nebude môcť vybaviť, peniaze nevrátila, čím mu spôsobila škodu 100 000 Sk (3 319,39 €).34/ obžalovaná O. Q.V presne nezistenom dni mesiaca máj 1997 v Trnave, od Q. Q. pod zámienkou vybavenia úveru vylákala 10 000 Sk, pričom vedela, že úver nevybaví a peniaze minula pre vlastnú potrebu.35/ obžalovaná O. Q.Dňa
  39. mája 1997 v Trnave, pod zámienkou pôžičky vylákala od F. A. 100 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu vo výške 100 000 Sk (3 319,39 € ).36/ obžalovaná O. Q.Vylákala od Q. V. v obci Košúty
  40. mája 1997 sumu 10 000 Sk a
  41. mája 1997 sumu 50 000 Sk pod zámienkou vybavenia úveru a zloženia manipulačného poplatku, pričom už v čase vylákania sumy vedela, že úver nebude môcť vybaviť a finančné prostriedky použila pre svoju potrebu, čím mu spôsobila škodu vo výške 60 000 Sk (1 991,64 €).37/ obžalovaná O. Q.V obci Košúty
  42. mája 1997 vylákala od L. V. sumu 10 000 Sk a
  43. mája 1997 sumu 50 000 Sk pod zámienkou vybavenia úveru a zloženia manipulačného poplatku, pričom už v čase vylákania sumy vedela, že úver nebude môcť vybaviť a finančné prostriedky použila pre svoju potrebu, čím mu spôsobila škodu vo výške 60 000 Sk (1 991,64 €).38/ obžalovaná O. Q.V Trnave od Mgr. C. V. pod zámienkou pôžičky vylákala
  44. júna 1997 sumu 20 000 Sk a
  45. júna 1997 ďalších 20 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v určenej lehote nevrátila, čím jej spôsobila celkovú škodu vo výške 40 000 Sk (1 327,76 €).39/ obžalovaná O. Q.Dňa
  46. júna 1997 v Trnave od P. Z. vylákala pod zámienkou pôžičky sumu 200 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu vo výške 200 000 Sk (6 638,78 €).40/ obžalovaná O. Q.V Hlohovci od firmy D. D. s.r.o. Hlohovec
  47. októbra 1997 vylákala sumu 10 000 Sk pod zámienkou vybavenia úveru a
  48. novembra 1997 pod zámienkou pôžičky 180 000 Sk, pričom už v čase vylákania uvedenej sumy vedela, že úver nebude môcť vybaviť. Úver nevybavila a peniaze v určenej lehote nevrátila, ale ich použila pre svoju potrebu, čím hore uvedenej firme spôsobila celkovú škodu 190 000 Sk (6 306,84 €).41/ obžalovaná O. Q.V období od októbra 1997 do
  49. januára 1998 v Trnave od X. X. postupne pod zámienkou vybavenia úveru vylákala tovar a peniaze v hodnote 1 040 137 Sk, pričom už v čase vylákania uvedenej sumy a tovaru vedela, že úver nebude môcť vybaviť. Úver nevybavila.42/ obžalovaná O. Q.V presne nezistenom dni mesiaca marca 1998 v Radošovciach, pod zámienkou pôžičky vylákala od F. A. sumu 10 000 Sk, pričom tak konala s úmyslom vylákané peniaze nevrátiť, peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a minula pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu vo výške 10 000 Sk (331,94 €).teda :obžalovaná O. Q. v bodoch 1/ - 24/, 26/ rozsudku- na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a uvedeným činom spôsobila škodu veľkého rozsahu,- v bode 2/ rozsudku spoločným konaním,- v bodoch 25/, 27/-40/ rozsudku a v bodoch 41/ - 42/ rozsudku - na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila takým trestným činom značnú škodu, obžalovaní N. V., Q. X. v bode 2/ rozsudku- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili uvedeným činom škodu veľkého rozsahu,č í m s p á c h a l i :obžalovaná O. Q. v bodoch 1/ - 24/, 26/ rozsudkutrestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z. V bode 2/ rozsudkuspolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z. V bodoch 25/, 27/ - 40/ a v bodoch 41/ - 42/ rozsudkudvojnásobný trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z.Obžalovaní N. V. a Q. X.v bode 2/ rozsudkutrestný čin podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z.za to sao d s u d z u j ú :Obžalovaná O. Q.,

§ 250ods.

5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z. s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z. a § 40 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky 8 (osem) mesiacov a 1 (jeden) deň.

§ 39aods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z. sa obžalovaná O. Q. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.Obžalovaný Q. X.

§ 250ods.

5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z. s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z. k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

§ 58ods.

1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z. sa obžalovanému Q. X. výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.U obžalovaného N. V., súd

§ 37Trestného zákona č.

140/1961 Zb. v znení zák. č. 421/2002 Z. z. upúšťa od uloženia súhrnného trestu, a to vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 2T/45/1998, z

  1. septembra 1998 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z
  2. marca 1999, sp. zn. 4To/226/1998, rozsudok Okresného súdu Galanta zo
  3. apríla 2005, sp. zn. SA/7T/25/04 a trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky z
  4. augusta 2007, sp. zn. 0T/9/2007.Naproti tomu sa obžalovaní Ing. U. W. a Ing. Z. X.,

§ 226písm.

c/ Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisovo s l o b o d z u j úspod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave z 11. septembra 2002, sp. zn. 2Kv/93/00, pre spáchanie trestného činu podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 k § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do 1. septembra 2002 u obžalovaného Ing. U. W. a u obžalovanej Ing. Z. X. zo spáchania pomoci k trestnému činu podvodu

§ 10ods.

1 písm. c/ k § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do

  1. septembra 2002, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, žeobžalovaný N. V. ako súkromný podnikateľ
  2. februára 1993 požiadal V. Q. M. a.s. filiálka Trnava o poskytnutie úveru v sume 5 400 000 Sk, pričom zmluvou č. XXX XXXXXX-XXX mu banka poskytla úver v uvedenej výške. Aby obžalovaný V. úver nemusel splácať z vlastných prostriedkov, uzatvoril
  3. augusta 1993 s obžalovaným Q. X. s jeho vedomím fiktívnu kúpnu zmluvu, týkajúcu sa matečníkov vo W.,

ktorej objekty predal obžalovanému X. za 6 800 000 Sk a ďalšiu zmluvu,

ktorej mu za 1 200 000 Sk predal aj zvieratá, pričom obžalovaný Q. X. mal formálne požiadať o úver, ktorý by obžalovanému V. jednak umožnil uhradiť úver predchádzajúci, jednak získať ďalšie finančné prostriedky,obžalovaná Ing. Z. X., ako súdna znalkyňa z odboru oceňovania nehnuteľností, na požiadanie obžalovaného N. V.

  1. mája 1993 spracovala znalecký posudok, v ktorom bez toho, že by uvedené objekty ohliadla a vôbec videla, ohodnotila ich na sumu 9 128 345 Sk, pričom ten istý posudok za rovnakých podmienok spracovala aj
  2. decembra 1993 a objekty ohodnotila na sumu 9 128 345 Sk, pričom zamenila hodnotu objektov na parcelných číslach XXXX/X a XXXX/X,obžalovaný Ing. U. W. ako komerčný pracovník V. Q. M. v Trnave, napriek tomu, že vybavoval všetky podklady pre poskytnutie úveru zo
  3. marca 1993, a teda mal k dispozícii dostatočné podklady o skutočnej hodnote nehnuteľnosti, stave splácania úveru, a o pokladničných aktivitách N. V., už najmenej začiatkom októbra 1993 ho nakontaktoval na O. Q. s tým, aby vystupovala ako sprostredkovateľka vo veci poskytnutia ďalšieho úveru Q. X.,obžalovaná O. Q. sa podieľala na predkladaní fiktívnych dokladov na poskytnutie úveru Q. X. a nahovorila riaditeľa Pozemných stavieb N. W. Z., aby uvedená firma vystupovala pri poskytnutí úveru ako ručiteľ, pričom mu poskytla nepravdivé a skreslené údaje o stave nehnuteľnosti i o podnikateľských aktivitách Q. X.,Ing. U. W. napriek uvedeným skutočnostiam podal
  4. januára 1994 návrh na schválenie úveru vo výške 8 miliónov Sk, rozdeleného na dve časti, aby sa tak vyhol jeho schváleniu nadriadenými orgánmi, úver V. Q. M. a.s. filiálka Trnava aj poskytla, a to úverovou zmluvou č. XXXX-XXXXX- XX z
  5. januára 1994 sumu 5 000 000 Sk a č. XXXX-XXXXX-XXX zo
  6. februára 1994 sumu 3 000 000 Sk, pričom k žiadosti o úver predložili rôzne fingované podklady a ako záruku za splácanie úveru založili iné objekty, než aké obžalovaní Q., V. a W. umožnili ohliadnuť riaditeľovi banky. Uvedeným konaním vznikla V. Q. M., a.s. Bratislava škoda vo výške 8 000 000 Sk,lebo nebolo dokázané, že tento skutok spáchali obžalovaní. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  7. februára 2015, sp. zn. 1T/24/2002, v spojení s opravným uznesením toho istého čísla z
  8. júna 2015, rozhodol tak, že obžalovaná O. Q. bola v bodoch 1/ - 24/, 26/ rozsudku uznaná za vinnú z trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Trestného zákona, v bode 2/ - spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 Trestného zákona, v bodoch 25/, 27/ - 40/ a v bodoch 41/ - 42/ rozsudku z dvojnásobného trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona. Obžalovaní N. V. a Q. X. z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že :1/ obžalovaná O. Q.dňa

  1. októbra 1992 v Galante, na podklade úverovej zmluvy č. XX/XXXXXX-X získala v V. V., a.s. Galanta podnikateľský úver 890 000 Sk na kúpu rodinného domu v R. č. XX s priľahlými pozemkami, uvedený objekt na podnikateľské účely nepoužíva a úver nespláca, hoci od počiatku vedela, že tak nebude môcť urobiť, čím spôsobila V. V., a.s. Galanta škodu vo výške 890 000 Sk,2/ obžalovaní N. V. a Q. X.Obžalovaný N. V. ako súkromný podnikateľ
  2. februára 1993 požiadal V. Q. M., a.s. filiálka Trnava o poskytnutie úveru v sume 5 400 000 Sk, pričom zmluvou č. XXX XXXXXX-XXX mu banka poskytla úver v uvedenej výške. Aby obžalovaný V. úver nemusel splácať z vlastných prostriedkov, uzatvoril
  3. augusta1993 s obžalovaným Q. X. s jeho vedomím fiktívnu kúpnu zmluvu, týkajúcu sa matečníkov vo W.,

ktorej objekty predal obžalovanému X. za 6 800 000 Sk a ďalšiu zmluvu,

ktorej mu za 1 200 000 Sk predal aj zvieratá, pričom obžalovaný Q. X. mal formálne požiadať o úver, ktorý by obžalovanému V. jednak umožnil uhradiť úver predchádzajúci, jednak získať ďalšie finančné prostriedky,Obžalovaný Ing. U. W. ako komerčný pracovník V. Q. M. v Trnave, napriek tomu, že vybavoval všetky podklady pre poskytnutie úveru zo

  1. marca 1993, a teda mal k dispozícii dostatočné podklady o skutočnej hodnote nehnuteľnosti, stave splácania úveru a o pokladničných aktivitách N. V., už najmenej začiatkom októbra 1993 ho nakontaktoval na O. Q. s tým, aby vystupovala ako sprostredkovateľka vo veci poskytnutia ďalšieho úveru Q. X.,Obžalovaná Ing. Z. X. ako súdna znalkyňa z odboru oceňovania nehnuteľností, na požiadanie obžalovaného N. V.
  2. mája 1993 spracovala znalecký posudok, v ktorom bez toho, že by uvedené objekty ohliadla a vôbec videla, ohodnotila ich na sumu 9 128 345 Sk, pričom ten istý posudok za rovnakých podmienok spracovala aj
  3. decembra 1993 a objekty ohodnotila na sumu 9 128 345 Sk, pričom zmenila hodnotu objektov na parcelných číslach XXXXX a XXXX/X,Obžalovaná O. Q. sa podieľala na predkladaní fiktívnych dokladov na poskytnutie úveru Q. X. a nahovorila riaditeľa Pozemných stavieb N. - W. Z., aby uvedená firma vystupovala pri poskytnutí úveru ako ručiteľ, pričom mu poskytla nepravdivé a skreslené údaje o stave nehnuteľnosti i o podnikateľských aktivitách Q. X., Ing. U. W. napriek uvedeným skutočnostiam podal
  4. januára 1994 návrh na schválenie úveru vo výške 8 miliónov Sk, rozdeleného na dve časti, aby sa tak vyhol jeho schváleniu nadriadenými orgánmi, úver V. Q. M., a.s. filiálka Trnava aj poskytla, a to úverovou zmluvou č. XXXX-XXXXX-XX z
  5. januára 1994 sumu 5 000 000 Sk a č. XXXX-XXXXX-XXX zo
  6. februára 1994 sumu 3 000 000 Sk, pričom k žiadosti o úver predložili rôzne fingované podklady a ako záruku za splácanie úveru založili iné objekty, než aké obžalovaní Q., V. a W. umožnili ohliadnuť riaditeľovi banky. Uvedeným konaním vznikla V. Q. M., a.s. Bratislava škoda vo výške 8 000 000 Sk,3/ obžalovaná O. Q.V bližšie nezistenom dni mesiaca september 1993 v Trnave pod zámienkou pôžičky vylákala od F. Q. sumu 450 000 Sk, pričom uvedené peniaze použila pre vlastnú potrebu a v určenej lehote nevrátila, čím jej spôsobila škodu vo výške 450 000 Sk,4/ obžalovaná O. Q.Dňa
  7. októbra 1993 v Bratislave na podklade úverovej zmluvy č. XXXX, vylákala v U. M. a.s. Bratislava pod zámienkou poskytnutia úveru na rekonštrukciu rodinného domu v R. na veľkoobchodný objekt a jeho zariadenie sumu 5 000 000 Sk, z ktorej 3 710 800 Sk poskytla H. D. a X. Q. a sumu 289 200 Sk použila pre vlastnú potrebu, pričom s rekonštrukciou objektu nebolo vôbec začaté a úver nesplácala, čím U. M. a.s. Bratislava spôsobila škodu vo výške 5 000 000 Sk,5/ obžalovaná O. Q.Dňa
  8. januára 1994 v Trnave od W. Z. vylákala pod zámienkou pôžičky na dobu 2 mesiacov sumu 147 000 Sk, ktorú v stanovenej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 147 000 Sk,6/ obžalovaná O. Q.V mesiaci február 1994 v Trnave, pod zámienkou pôžičky na dobu jedného mesiaca vylákala od X. V. sumu 300 000 Sk, ktorú v stanovenej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 300 000 Sk,7/ obžalovaná O. Q.Dňa
  9. februára 1994 v Trnave, od O. Q. vylákala pod zámienkou pôžičky čiastku 200 000 Sk, ktorú použila pre vlastnú potrebu a ktorú v určenej lehote nesplatila,8/ obžalovaná O. Q.V období od marca 1994 do novembra 1994 v Trnave postupne v 6 prípadoch vylákala od MVDr. X. P. sumu 370 000 Sk a 7 000 rakúskych šilingov (ATS), čím spôsobila menovanej škodu 389 393 Sk,9/ obžalovaná O. Q.V bližšie nezistenom dni v mesiaci apríl 1994 v Trnave pod zámienkou pôžičky vylákala od W. W. 63 500 Sk, 130 švajčiarskych frankov (CHF) a 100 rakúskych šilingov (ATS), pričom tieto riadne nevrátila, čím jej spôsobila škodu 66 745 Sk,10/ obžalovaná O. Q.V období od
  10. augusta 1994 do
  11. decembra 1994 v Trnave od F. A. pod zámienkou pôžičky postupne vylákala peňažné sumy, a to
  12. augusta 1994 1.100.800,- Sk,
  13. októbra 1994 130.000,- Sk,
  14. novembra 1994 50.000,- Sk,
  15. decembra 1994 28.000,- Sk, 250 USD a 2.000 ATS, ktoré v stanovených lehotách nevrátila, čím menovanému spôsobila škodu 1 322 800 Sk,11/ obžalovaná O. Q.Dňa
  16. augusta 1994 v Trnave pod zámienkou pôžičky na dobu 2 mesiacov vylákala od W. A. sumu 100 000 Sk, pričom peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 100 000 Sk,12/ obžalovaná O. Q.Dňa
  17. októbra 1994 v Trnave od X. A. pod zámienkou pôžičky na dobu dvoch mesiacov vylákala 69 000 Sk, uvedenú sumu v dohodnutej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 69 000 Sk,13/ obžalovaná O. Q.Dňa
  18. novembra 1994 v Trnave, pod zámienkou pôžičky vylákala od R. Q. sumu 50 000 Sk, ktoré v stanovenej lehote nevrátila a tieto minula pre svoju potrebu, čím jej spôsobila škodu 50 000 Sk,14/ obžalovaná O. Q.Pod zámienkou pôžičky v Trnave, vylákala od A. W. dňa
  19. novembra 1994 sumu 200 000 Sk a dňa
  20. novembra 1995 sumu 50 000 Sk, pričom uvedené peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 250 000 Sk,15/ obžalovaná O. Q.Dňa
  21. januára 1995 v Trnave, pod zámienkou pôžičky vylákala od W. V. sumu 95 200 Sk, pričom uvedené peniaze v stanovenej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 95 200 Sk,16/ obžalovaná O. Q.Dňa
  22. februára 1995 v Trnave, pod zámienkou pôžičky vylákala od R. E. 17 300 Sk, uvedené peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu,17/ obžalovaná O. Q. V Trnave pod zámienkou pôžičky od Q. E. vylákala dňa
  23. februára 1995 sumu 100 000 Sk a dňa
  24. marca 1995 ďalších 70 000 Sk, ktoré v určenej lehote nevrátila,18/ obžalovaná O. Q.Pod zámienkou pôžičky od Ing. N. W. v Bratislave, v bližšie nezistenom dni v mesiaci apríl 1995 vylákala 271 000 Sk a v presne nezistenom dni v máji 1995 ďalších 100 000 Sk a peniaze v určenej lehote nevrátila a tieto minula pre svoju potrebu, čím mu spôsobila celkovú škodu 371 000 Sk,19/ obžalovaná O. Q.Dňa
  25. mája 1995 v Trnave vylákala od A. W. pod zámienkou pôžičky sumu 100 000 Sk, peniaze v stanovenej lehote nevrátila, čím jej spôsobila škodu 100 000 Sk,20/ obžalovaná O. Q.V Trnave od F. S. pod zámienkou pôžičky dňa
  26. júla 1995 vylákala 800 000 Sk a dňa
  27. augusta 1995 400.000,- Sk, ktoré v určenej lehote nesplatila, čím mu spôsobila celkovú škodu 1 200 000 Sk,21/ obžalovaná O. Q.Dňa
  28. decembra 1995 v Trnave, od W. D. pod zámienkou pôžičky vylákala sumu 150 900 Sk, ktorú v stanovenej dobe nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 150 900 Sk,22/ obžalovaná O. Q.Dňa
  29. decembra 1995 v Trnave, pod zámienkou pôžičky vylákala od F. D. 40 000 Sk, pričom uvedenú sumu v stanovenej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 40 000 Sk,23/ obžalovaná O. Q.Dňa
  30. februára 1996 v Trnave od D. V. pod zámienkou vybavenia úveru vylákala 40 000 Sk, úver nevybavila a nemala možnosť ho vybaviť a peniaze nevrátila, čím mu spôsobila škodu 40 000 Sk,24/ obžalovaná O. Q.Dňa
  31. februára 1996 v Trnave, pod zámienkou pôžičky vylákala od L. Q. sumu 1 000 000 Sk a v presne nezistenom dni začiatkom mesiaca marca 1996 2 000 000 Sk, ktoré v stanovenej lehote nevrátila, ale ich použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila celkovú škodu 3 000 000 Sk,25/ obžalovaná O. Q.V bližšie nezistenom dni začiatkom mesiaca apríl 1996 v Trnave, vylákala pod zámienkou pôžičky od Ing. F. F. sumu 80 000 Sk, ktorú v stanovenej lehote nevrátila a použila ju pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 80 000 Sk,26/ obžalovaná O. Q.Dňa
  32. marca 1996 v Trnave od X. W. pod zámienkou pôžičky na dobu 4 mesiacov vylákala 200 000 Sk, uvedené peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu pôsobila škodu 200 000 Sk,27/ obžalovaná O. Q.Pod zámienkou pôžičky vylákala v Trnave od L. Q.
  33. apríla 1996 sumu 200 000 Sk a
  34. októbra 1996 ďalších 280 000 Sk, ktoré nevrátila, čím jej spôsobila škodu 480 000 Sk,28/ obžalovaná O. Q.V Trnave od O. W. pod zámienkou pôžičky vylákala
  35. apríla 1996 sumu 100 000 Sk a
  36. júna 1996 sumu 20 000 Sk, ktoré nevrátila, čím jej spôsobila celkovú škodu 120 000 Sk,29/ obžalovaná O. Q.Dňa
  37. mája 1996 v Trnave, od X. H. pod zámienkou pôžičky vylákala 55 000 Sk, pričom uvedenú sumu v dohodnutej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 55 000 Sk,30/ obžalovaná O. Q. V Trnave v presne nezistenom dni v auguste 1996 pod zámienkou vybavenia úveru od W. H. vylákala 5 000 Sk a v presne nezistenom čase 1996 pod zámienkou pôžičky ďalších 50 000 Sk, pričom úver nevybavila a peniaze nevrátila, čím mu spôsobila škodu 55 000 Sk,31/ obžalovaná O. Q.Dňa
  38. marca 1997 v Trnave vylákala od Ing. F. F. pod zámienkou pôžičky 40 000 Sk, ktoré nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 40 000 Sk,32/ obžalovaná O. Q.Dňa
  39. marca 1997 v Trnave, sa vo firme Z. s.r.o. Trnava v Trnave predstavila ako zástupkyňa firmy Q., s.r.o. Poltár, ponúkala dodávky ošípaných a požadovala vyplatenie preddavku 400 000 Sk. Po vyplatení uvedenej sumy dňa
  40. marca 1997 však dodávku nezabezpečila a získané peniaze použila pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti Z., s.r.o. Trnava spôsobila škodu 400 000 Sk,33/ obžalovaná O. Q.Dňa
  41. apríla 1997 v motoreste benzínového čerpadla „OMV“ pri Žiline, od W. vylákala sumu 100 000 Sk ako zálohovú platbu a manipulačný poplatok za vybavenie pôžičky pre firmu W. s.r.o. Levoča, pričom úver nevybavila, peniaze nevrátila, čím mu spôsobila škodu 100 000 Sk,34/ obžalovaná O. Q.V presne nezistenom dni mesiaca máj 1997 v Trnave, od Q. Q. pod zámienkou vybavenia úveru vylákala 10 000 Sk, úver však nevybavila a peniaze minula pre vlastnú potrebu,35/ obžalovaná O. Q.Dňa
  42. mája 1997 v Trnave, pod zámienkou pôžičky vylákala od F. A. 100 000 Sk, pričom peniaze v dohodnutej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 100 000 Sk,36/ obžalovaná O. Q.Vylákala od Q. V. v obci Košúty
  43. mája 1997 sumu 10 000 Sk a
  44. mája 1997 sumu 50 000 Sk pod zámienkou vybavenia úveru a zloženia manipulačného poplatku, pričom úver nevybavila, keď k tomu nemala žiadnu možnosť a finančné prostriedky použila pre svoju potrebu, čím mu spôsobila škodu 60 000 Sk,37/ obžalovaná O. Q.V obci Košúty
  45. mája 1997 vylákala od L. V. sumu 10 000 Sk a
  46. mája 1997 sumu 50 000 Sk pod zámienkou vybavenia úveru a zloženia manipulačného poplatku, pričom úver nevybavila, keď k tomu nemala žiadnu možnosť a finančné prostriedky použila pre svoju potrebu, čím mu spôsobila škodu 60 000 Sk,38/ obžalovaná O. Q.V Trnave od Mgr. C. V. pod zámienkou pôžičky vylákala
  47. júna 1997 sumu 20 000 Sk a
  48. júna 1997 ďalších 20 000 Sk, čím jej spôsobila celkovú škodu 40 000 Sk, pričom peniaze v určenej lehote nesplatila,39/ obžalovaná O. Q.Dňa
  49. júna 1997 v Trnave od P. Z. vylákala pod zámienkou pôžičky sumu 200 000 Sk, ktorú v dohodnutej lehote nevrátila a použila pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobila škodu 200 000 Sk,40/ obžalovaná O. Q.V Hlohovci od firmy D. D. s.r.o. Hlohovec
  50. októbra 1997 vylákala sumu 10 000 Sk pod zámienkou vybavenia úveru a
  51. novembra 1997 pod zámienkou pôžičky 180 000 Sk, pričom úver nevybavila a peniaze v určenej lehote nevrátila, ale ich použila pre svoju potrebu, čím hore uvedenej firme spôsobila celkovú škodu 190 000 Sk,41/ obžalovaná O. Q.V období od októbra 1997 do
  52. januára 1998 v Trnave od X. X. postupne pod zámienkou vybavenia úveru vylákala tovar a peniaze v hodnote 1 040 137 Sk, pričom úver nevybavila,42/ obžalovaná O. Q.V presne nezistenom dni mesiaca marca 1998 v Radošovciach, pod zámienkou pôžičky vylákala od F. A. sumu 10 000 Sk, ktorú v dohodnutej lehote nevrátila a minula pre vlastnú potrebu, čím mu spôsobila škodu 10 000 Sk.Za to ich súd odsúdil :Obžalovanú O. Q.,

§ 250ods.

4 Trestného zákona účinného do

  1. septembra 2002 a § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do
  2. septembra 2002 k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky 8 (osem) mesiacov a 1 (jeden) deň.

§ 39aods.

3 Trestného zákona účinného do 1. septembra 2002 obžalovanú zaradil súd na výkon trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny (I. NVS.).Obžalovaného Q. X.,

§ 250ods.

4 Trestného zákona účinného do

  1. septembra 2002 s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do
  2. septembra 2002 k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

§ 58ods.

1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. septembra 2002 súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.U obžalovaného N. V. súd

§ 37Trestného zákona účinného do 1.

septembra 2003 upustil od uloženia súhrnného trestu, a to vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 2T/45/1998, z

  1. septembra 1998 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra, sp. zn. 4To/226/1998, z
  2. marca 1999, rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. SA/7T/25/04, zo
  3. apríla 2005 a trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 0T/9/2007, z
  4. augusta 2007.Obžalovaní Ing. U. W., Ing. Z. X. boli

§ 285písm.

c/ Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Krajského prokurátora v Trnave pod sp. zn. 2Kv/93/00, z

  1. septembra 2002.Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní (č. l. 4104) podal prokurátor odvolanie do oslobodzujúcej časti, týkajúcej sa obžalovaných Ing. Z. X. a Ing. U. W. a proti výroku o treste u obžalovaných O. Q., N. V. a Q. X. v ich neprospech, ktoré
  2. apríla 2015 písomne odôvodnil. Z obsahu odôvodnenia odvolania vyplýva, že prokurátor sa nestotožnil s rozhodnutím krajského súdu.K oslobodzujúcej časti rozsudku prokurátor poukázal na chybné použitie ustanovenia § 285 písm. c/ Trestného poriadku, správne malo byť použité ustanovenie § 226 písm. c/ Trestného poriadku účinného do
  3. decembra 2005.

názoru prokurátora súd nevyhodnotil dôkazy

svojho vnútorného presvedčenia, resp. starostlivo nezvážil všetky okolnosti prípadu. Konanie obžalovaných Ing. U. W. a Ing. Z. X. opísané v bode 2/ obžalobného návrhu nemožno posudzovať izolovane, tak ako to urobil konajúci súd, ale iba v spojitosti s konaním obžalovaných N. V., Q. X. a O. Q., pretože bez právne relevantného súčinnostného konania obžalovaných Ing. Z. X. ako znalkyne z odboru oceňovania nehnuteľností, ktorá vedome nadhodnotila nehnuteľnosti slúžiace na zabezpečenie žiadaného konkrétneho úveru a konania Ing. W., ktorý ako kompetentný pracovník banky vedome pripravoval nepravdivé podklady na schválenie žiadaného bankového úveru, by nedošlo k následku žalovaného trestného činu, t.j. k podvodnému vylákaniu mnohomiliónového úveru od V. Q. M., a.s.

názoru prokurátora obžalovaní Ing. Z. X. a Ing. U. W. vzhľadom na svoje postavenie, odborné znalosti a životné skúsenosti nepochybne museli vedieť o tom, že svojím konaním poskytujú súčinnosť (či už vo forme pomoci alebo vo forme priamej spoluúčasti na podvodnom získaní bankového úveru) a boli s týmto následkom uzrozumení. Ich zavinenie vo forme nepriameho úmyslu možno vyvodiť aj z toho, že obom obžalovaným bola dobre známa realita 90-tych rokov, najmä obdobie začiatku týchto rokov, kedy boli na Slovensku vo veľkej miere rozšírené podvody na úkor bánk vo forme predstierania splnenia podmienok na poskytnutie bankových úverov.K výrokom o treste u obžalovaných O. Q., N. V. a Q. X. prokurátor uviedol, že mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom u obžalovaných O. Q. a Q. X. a upustenie od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody u obžalovaného N. V. nezodpovedá vysokému stupňu spoločenskej nebezpečnosti konania týchto páchateľov a preto nie je spôsobilé u nich splniť základnú funkciu trestu, t.j. ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Takéto uloženie trestov nemá zákonné opodstatnenie. Krajský súd precenil pri ukladaní trestov neprimeranú dĺžku súdneho konania, ktoré však nebolo zapríčinené len prekážkami na strane súdu (zmeny v zložení senátu), ale najmä procesnými prekážkami súvisiacimi so zabezpečovaním prítomnosti obžalovaných, poškodených a svedkov na hlavných pojednávaniach, ktoré bolo potrebné opakovane odročovať. Celková dĺžka procesu však bola odôvodnená aj rozsahom samotného dokazovania (42 žalovaných skutkov) a jeho náročnosťou. Obžalovaní svojím konaním spôsobili na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Krajský súd najmä u obžalovanej Q. nezohľadnil skutočnosť, že v páchaní podvodov na úkor iného systematicky pokračovala dlhé časové obdobie. Tieto skutočnosti odôvodňujú u obžalovaných uloženie trestu odňatia slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. U obžalovaného N. V. závažnosť spôsobeného následku nedovoľuje upustiť u neho od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody.Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vrátil vec tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.Obžalovaná O. Q. 29. júna 2015 podala proti uvedenému rozsudku odvolanie (doručené Krajskému súdu v Trnave 2. júla 2015) prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode odvolania cituje ustanovenie § 250 Trestného zákona a zaoberá sa zákonnými znakmi skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Skutočnosť, že páchateľ nevrátil zapožičané peňažné čiastky v zmluvnej lehote neodôvodňuje

nej záver, že sa obohatil ku škode cudzieho majetku tým, že veriteľa uviedol do omylu a naplnil tým znaky trestného činu podvodu. K naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa po subjektívnej stránke vyžaduje, aby páchateľ už v dobe pôžičky konal v úmysle vypožičané peniaze vôbec nevrátiť alebo nevrátiť ich v zmluvnej lehote, prípadne konal s vedomím, že peniaze nebude môcť v zmluvnej lehote vrátiť a že tým uvádza iného do omylu (R 57/1978).

názoru obžalovanej poskytnutie pôžičky je potrebné hodnotiť ako občianskoprávny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Pokiaľ sa poškodený účastník takéhoto vzťahu svojou zjavnou neopatrnosťou sám ocitol v situácii, keď v rámci občianskoprávneho vzťahu pristúpil k neistému obchodu a vynaložil naň aj finančné prostriedky, musí sa rovnako sám s touto situáciou vyrovnať za použitia súkromnoprávnych inštitútov. Z hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický právny štát je neprijateľné, aby trestným postihom jedného z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu bola nahradená nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka pri ochrane jeho vlastných práv a majetkových záujmov (NS ČR, sp. zn. 7Tdo/486/2010). Z uznávaného princípu právneho štátu, ktorým je trestná represia chápaná ako prostriedok ultima ratio vyplýva, že ochrana právnych vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho práva. Princíp subsidiarity trestnej represie totiž vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanlivo a iba v nevyhnutných prípadoch, kde ostatné právne nástroje a prostriedky zlyhali.K bodu 1/ a 4/ rozsudku :Obžalovaná disponovala živnostenským oprávnením Obvodného úradu Trnava č. XXX -XXXX, kde okrem iného predmetom činnosti bolo sprostredkovanie obchodu a veľkoobchod s potravinárskym tovarom, sprostredkovateľská činnosť, činnosť organizačného a ekonomického poradcu. Obžalovaná si 27. októbra 1992 v V. V. Galanta vzala úver 889 447 Sk. Tento úver nebol účelovo viazaný a bol zabezpečený dvoma ručiteľmi. Z úveru zaplatila za dom v obci R., ktorý chcela využívať na podnikateľské účely. Tento úver je už splatený. Nebolo preukázané, že obžalovaná od začiatku vedela, že tento úver nebude môcť splácať. O jej úmysle dom rekonštruovať svedčí skutočnosť, že si 4. októbra 1993 v U. M. Bratislava vybavila úver 5 mil. Sk práve na rekonštrukciu tohto domu. Rekonštrukciu mal zabezpečiť X. Q. a H. D., ktorým odovzdala sumu 5 mil. Sk, čo potvrdil notár 13. októbra 1993 (č. l. 1066). Rekonštrukciu mali realizovať do 5. októbra 1994. Rekonštrukciu domu však nezabezpečili a nevrátili ani prevzaté finančné prostriedky. V čase vybavovania úverov obžalovaná nemohla predpokladať, že jej podnikateľské aktivity sa neuskutočnia a úvery nebude schopná splácať.

názoru obžalovanej sa jedná o bežný záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom.K bodu 2/ rozsudku :Obžalovaná uviedla, že nie je nikde špecifikované, aké fiktívne doklady mala predkladať na poskytnutie úveru Q. X.. Obžalovaná sprostredkovala v rámci jej podnikateľskej činnosti poskytnutie úveru na kúpu poľnohospodárskych objektov vo W. Q. X., pričom mala k dispozícii znalecký posudok k hodnote predávaných objektov, ktorý vypracovala na to určená znalkyňa a obžalovaná nemohla predpokladať, že tento nie je pravdivý a že znalkyňa cenu predmetných nehnuteľností nadhodnotila. Obžalovaná predávané objekty nikdy nevidela. Pri obhliadke objektov pracovníkmi banky nevystúpila z auta. Taktiež pri vybavovaní Pozemných stavieb N. ako ručiteľa za tento úver obžalovaná predložila len doklady a informácie, ktoré mala od N. V. a Q. X. a nebolo jej povinnosťou zisťovať a overovať ich pravdivosť. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, že obžalovaná vedela o podvodnom úmysle Q. X. a N. V. pri vybavovaní úveru. Ani v tomto prípade vedome nikoho do omylu neuviedla, ani ničí omyl nevyužila.K bodom 3/ - 31/; 38/; 39/; a 42/ rozsudku :

slovenského právneho poriadku nie je trestné požičať si peniaze a tieto použiť pre vlastnú potrebu. Nie je trestné ani požičané peniaze v dohodnutej dobe nevrátiť. Obžalovaná namietla, že jej poškodení finančné prostriedky poskytli na jej žiadosť ako pôžičku. V skutočnosti sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré jej sami dobrovoľne poskytli za účelom ich veľmi výhodného zúročenia a to aj opakovane. Jednoznačne to vyplýva z dohodnutých podmienok a výšky úrokov, ktoré veritelia požadovali (uviedla v príkladoch). Finančné prostriedky od poškodených dokázala obžalovaná zhodnotiť tak, že ich naďalej poskytla na podnikanie W. Q. pre firmu C. vo W.. Národnou ústredňou Interpolu bolo potvrdené, že firma C. vo W. existuje a jedným z jej riaditeľov je W. Q. z S.. Predmetom činnosti tejto firmy bolo aj sprostredkovanie obchodov za províziu. Svedok X. H. potvrdil, že W. Q. sa zaoberal vybavovaním úverov v zahraničí a viackrát s ním cestoval na jednania do W.. Okrem toho ako kuriér prevážal rôzne sumy peňazí. Listom (č. l. 779) jej firma C. oznámila, že financovanie investičných programov bude začaté koncom mesiaca september 1997. Nakoľko ale následne W. Q. zomrel a na jeho firmu nemala žiadne kontakty, nezostali jej žiadne finančné prostriedky, ktoré by mohla poškodeným vyplatiť.K bodu 32/ rozsudku : Od firmy Q., s.r.o. mala obžalovaná písomné splnomocnenie. O pravosti splnomocnenia nemala žiadne pochybnosti a zrejme o tom nepochybovali ani vo firme Z., s.r.o., pre ktorú sprostredkovala dodávku ošípaných. Prevzatú zálohu 400 000 Sk odovzdala zástupcovi firmy Q. p. M.. Neskôr jej oznámil, že ošípané majú mor a dodávka bude meškať. Obžalovaná pôsobila len ako sprostredkovateľ. Neboli vyprodukované žiadne dôkazy, ktoré by ju usvedčovali z toho, že v čase uzavretia obchodu vedela, že ošípané dodané nebudú alebo, že sa jedná o nejaký podvod. Z tejto transakcie obžalovaná nemala žiaden zisk.K bodom 30/; 33/; 34/; 35/; 36/; 37/; 40/; 41/ :

rozsudku obžalovaná mala pod zámienkou vybavenia úveru vylákať finančné prostriedky od Q. Q. a F. A., od W. W., od Q. V., od L. V., od firmy D. D. a od X. X., pričom úver nevybavila a nemala k tomu ani možnosť a finančné prostriedky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto peniaze nevylákala pod zámienkou vybavenia úveru, ale skutočne ich na vybavovanie zahraničných úverov použila. O sprostredkovaní úverov existujú riadne spísané zmluvy a bol to predmet jej podnikateľskej činnosti. Q. Q. s F. A. a W. H. potvrdili, že sa zúčastňovali rokovaní v Nitre so W. Q., ktorý mal úvery v zahraničí vybaviť. To, že W. Q. sa zaoberal sprostredkovaním úverov zo zahraničia, potvrdil aj svedok F. W., pre ktorého mal Q. vybaviť úver 3 mil. USD. K realizácii napokon nedošlo len z dôvodu úmrtia W. Q..

obžalovanej sa jedná opäť o občianskoprávny resp. obchodnoprávny záväzkový vzťah.

bodu 40/ rozsudku mala obžalovaná od firmy D. D., s.r.o. 7. novembra 1997 pod zámienkou pôžičky vylákať 180 000 Sk, pričom peniaze v určenej lehote nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu. Ani v tomto prípade

názoru obžalovanej nejde o trestný čin, nakoľko existovala písomná zmluva o pôžičke a bolo k nej zriadené záložné právo na jej motorové vozidlo. Peniaze v dohodnutej lehote vrátiť nemohla, pretože bola vzatá do vyšetrovacej väzby. Nevznikla ani žiadna škoda, nakoľko motorové vozidlo obžalovanej prešlo do vlastníctva firmy D. D., s.r.o.Obžalovaná v závere poukázala na to, že pred spáchaním žalovaných skutkov, ako aj počas celého trestného stíhania sa nedopustila žiadnej trestnej činnosti, viedla riadny a bezúhonný život. Ak by aj odvolací súd dospel k záveru, že za niektoré skutky obžalovaná nesie trestnú zodpovednosť,

nej uloženie akéhokoľvek trestu po tom, čo trestné stíhanie je vedené od r. 1996, by už nemohlo splniť svoj výchovný, ani preventívny účel. Pritom poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a judikatúru ESĽP.S poukazom na uvedené skutočnosti obžalovaná Q. navrhla, aby odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu uvedenom v § 317 ods. 1 Trestného poriadku;

§ 321ods.

1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok, a vec

§ 322ods.

3 Trestného poriadku sám prejednal a rozhodol.K podaným odvolaniam sa vyjadrila obžalovaná Z. X. prostredníctvom svojho obhajcu 29. júna 2015 (č .l. 4144 - 4145).Obžalovaná sa s dôvodmi odvolania prokurátora nestotožnila. Odhliadnuc od formálneho pochybenia súdu, ktorý oslobodil obžalovanú spod obžaloby

§ 285písm.

c/ Trestného poriadku, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaná Ing. Z. X. mala vedomosť o tom, že ňou vypracovaný znalecký posudok, ktorým ocenila nehnuteľnosť, bude použitý ako podklad k žiadosti o poskytnutie úveru. Posudok mal byť vypracovaný za účelom odpredaja nehnuteľnosti a nie za účelom vybavenia bankového úveru. Preto vo vzťahu k tejto obžalovanej nie je preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu. Prvostupňový súd v tomto smere správne vyhodnotil zadovážené dôkazy, na podklade ktorých aj správne rozhodol, keď obžalovanú X. spod obžaloby oslobodil.Na základe vyššie uvedených skutočností obžalovaná navrhla odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť.K podaným odvolaniam sa vyjadril obžalovaný Q. X. prostredníctvom svojho obhajcu 22. júna 2015 (č. l. 4164 - 4165).S názorom prokurátora týkajúceho sa argumentov k mimoriadnemu zníženiu trestu

§ 40Trestného zákona nesúhlasil.

Prvostupňový súd jasne a presvedčivo zdôvodnil svoje rozhodnutie. Vychádzal pritom z nasledujúcich skutočností :- Na obžalovaného Q. X. sa hľadí ako keby nebol odsúdený;- Obžalovaný sa v plnom rozsahu ku skutku ako jediný priznal a svojou výpoveďou napomohol pri objasnení závažnej trestnej činnosti; od r. 1993 žil bezúhonným spôsobom života; uplynuvší čas od spáchania skutku sa javí byť v rozpore s účelom trestu; prihliadol pritom na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov, resp. ESĽP.Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave bolo zamietnuté.K podaným odvolaniam sa vyjadril obžalovaný Ing. U. W. prostredníctvom svojej obhajkyne 7. júla 2015 (č. l. 4149 - 4150).Z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní ako aj v konaní na súde vyplynulo, že obžalovaný ako pracovník banky postupoval pri poskytovaní predmetného úveru štandardne. Za obdobie, kedy v banke pracoval takto rovnakým spôsobom vybavil najmenej 30 úverov. O úvere nerozhodoval sám. V banke na to bola zriadená úverová komisia. V. ani X. nepoznal. Žiadal od nich doklady potrebné k poskytnutiu úveru. S riaditeľom banky bol pozrieť objekty, ktoré mali byť založené na splácanie úveru. V žiadnom prípade nemal vedomosť o tom, že ukázané objekty nie sú objektmi pravými. Sám sa cíti byť podvedený. Poskytnuté úvery boli schválené.Obžalovaný sa stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave a navrhol odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

§ 564ods.

4 Trestného poriadku - zák. č. 301/2005 Z. z. účinného od 1. januára 2016 vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná konanie v prvom stupni príslušný krajský súd

doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná najvyšší súd

doterajších predpisov. Rovnako sa postupuje, ak vec postúpil krajskému súdu na vykonanie konania v prvom stupni nepríslušný súd.Obžaloba bola podaná Krajskou prokuratúrou Trnava pod č. 2 Kv 93/00-88, na Krajský súd v Trnave 17. septembra 2002, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky pri plnení prieskumnej povinnosti postupoval

zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.Na základe podaných odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 254ods.

1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozhodnutia, proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, prihliadnuc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil pritom, že odvolania prokurátora a obžalovanej Q. sú prípustné (§ 245 Trestného poriadku), boli podané oprávnenými osobami (§ 246 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku) a včas (§ 248 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej Q. a prokurátora sú čiastočne dôvodné.

§ 258ods.

1 písm. d/ Trestného poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.) odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

§ 259ods.

3 Trestného poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.) odvolací súd môže rozhodnúť sám o podmienečnom zastavení trestného stíhania, schválení zmieru alebo rozsudkom vo veci, len ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený a prípadne doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

§ 120ods.

3 Trestného poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.) výrok rozsudku, ktorým sa obvinený uznáva za vinného, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušných zákonných ustanovení, ale i uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností, ktorých je treba k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako i uvedením všetkých zákonných znakov, vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Popis skutku preto nemôže byť ľubovoľný, ale musí vyjadrovať všetky skutočnosti významné pre právnu kvalifikáciu.Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že o správne posúdenie skutku sa jedná vtedy, keď popis skutku vo výroku rozsudku je v súlade s právnou vetou obsahujúcou formálne zákonné znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu.V posudzovanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o vine obžalovaných musel upresniť skutkové vety tak, aby všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého boli obžalovaní uznaní za vinných, popísané skutky náležite vyjadrovali. Takéto doplnenie rozhodných skutkových zistení totiž samo osebe nijak nezhoršuje postavenie obžalovaných, pokiaľ sa tým nemení rozsah ani závažnosť trestnej činnosti, z ktorej boli uznaní za vinných, nesprísňuje sa právna kvalifikácia ani uložený trest a pod. (Uznesenie NS ČR, sp. zn. 7 Tdo 1157/2007).Na hlavných pojednávaniach krajský súd vykonal zákonom predpísaným spôsobom všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Trestného poriadku. Krajský súd vykonané dôkazy vyhodnotil riadiac sa pritom dôsledne ustanovením § 2 ods. 6 Trestného poriadku jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel tak k správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj

názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia potom krajský súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti

príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.Písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá ustanoveniu § 125 Trestného poriadku a odvolacie námietky obžalovanej Q., resp. iné zistené okolnosti nemajú zásadný vplyv na rozhodnutie o otázke viny, a preto odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na tam uvedené dôvody, ktoré si osvojuje.Napriek tomu k odvolacím námietkam obžalovanej Q. najvyšší súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.Posudzujúc skutky 1/, 3/ až 42/ napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že trestná činnosť obžalovanej O. Q. bola preukázaná hlavne výpoveďami poškodených, od ktorých si požičiavala peniaze za účelom ich zhodnotenia resp. ako zálohy za vybavované úvery. Poškodení na základe dôvery s ňou uzatvárali zmluvy o pôžičke. Obžalovaná v dohodnutých termínoch pôžičky nesplácala, resp. splatila len minimálnu čiastku z dlhov, a to až na základe urgencií. Niektorí poškodení pohľadávky uplatňovali prostredníctvom exekútora v občianskom súdnom konaní. Podstatou odvolania obžalovanej je tvrdenie, že nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu - úmyselné zavinenie. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že obžalovaná už v čase uzatvárania zmlúv o pôžičkách vedela, že pôžičky nebude schopná riadne a včas splácať. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj rozsah pôžičiek, ich frekvenciu, jej príjmy, ako aj uvádzanie nepravdivých okolností pri uzatváraní príslušných zmlúv. (Napr. skutok č. 5 - vylákané peniaze v januári 1994 vo výške 147 000 Sk, skutok č. 6 - vylákané peniaze vo februári 1994 v sume 300 000 Sk, skutok č. 7 - vylákané peniaze tiež vo februári 1994 v sume 200 000 Sk a takto obžalovaná pokračovala celý rok 1994 a následne aj rok 1995 až 1998.) Hoci obžalovaná peniaze mala k dispozícii z ďalšej pôžičky, tieto nevracala, ale si ich ponechávala pre vlastnú potrebu. Nie je teda pochybnosť o tom, že v týchto prípadoch konala obžalovaná v úmysle svoj dlh nesplniť a peniaze nevrátiť, resp. ich použiť na iný účel, čím inému spôsobila škodu a seba obohatila. Výsledky dokazovania teda dostatočným spôsobom preukázali vinu obžalovanej.Vo vzťahu k bodu 2/ rozsudku bola obžalovaná priamo usvedčená výpoveďou spoluobžalovaného Q. X., ktorý podrobne vypovedal o postupe pri vybavovaní úveru a nepriamo výpoveďou svedka W. Z., ktorý vystupoval ako ručiteľ. Svedok N. D. nepriamo svedčil o tom, že obžalovaný V. ho požiadal, aby mu zohnal nejaké ošípané. Svedok E. V. vypovedal, že obžalovaný V. mu začiatkom roka 1993 ponúkol dodávku ošípaných, ktoré však obžalovaný nedodal.Trestná činnosť obžalovaného Q. X. je preukázaná jeho vlastnou výpoveďou. Obžalovaný N. V. napriek skutočnosti, že v tejto veci nevypovedal, je jeho spolupáchateľstvo preukázané výpoveďou obžalovaného X. resp. O. Q., ako aj Ing. U. W., N. D., svedka X. M., E. V. a listinnými dôkazmi - úverovými zmluvami, záložnými zmluvami atď.

§ 16ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., trestnosť činu sa posudzuje

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný;

neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V súvislosti s napadnutým rozsudkom je potrebné krajskému súdu vytknúť pochybenia týkajúce sa právnej kvalifikácie konania obžalovaných. V posudzovanej veci krajský súd ustálil, že trestná činnosť obžalovanej O. Q. bola ukončená v marci 1998. V tom čase bol účinný zákon 13/1998 Z. z., ktorý poznal pri trestnom čine podvodu

§ 250

iba 4 odseky, pričom škoda veľkého rozsahu bola upravená v odseku 4,

ktorého bolo možné páchateľovi tohto trestného činu uložiť tres

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.