Najvyšší súd 2 Sžo 116/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JU

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods.

§ 214

ods.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa

1. januára 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či predmetné konanie ohľadne žiadosti stavebníka o dodatočné stavebné povolenie príslušnej stavby realizovanej bez stavebného povolenia bolo vedené takým procesným postupom, ktorý bol súladný so zákonom, a či boli vykonané dôkazy spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Stavebný zákon vo svojom ustanovení v § 140 zakotvuje, že „ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné 2 Sžo 116/2009 6 predpisy o správnom konaní“. Stavebný zákon teda odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), t.z. že správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.), ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.). V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1), z ktorej vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a taktiež sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a táto zásada je zakotvená jednak v ustanovení § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale taktiež i predovšetkým v § 32 ods. 1 správneho poriadku a z jej obsahu vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a taktiež správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Uvedené skutočnosti sa vzťahujú aj pre odvolacie správne konanie a potom je povinnosťou i odvolacieho správneho orgánu uvedené skutočnosti aplikovať. Žalobca predovšetkým prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom v dôsledku toho, že hoci splnomocnil advokáta na konanie, tak správny orgán s nim nekonal, nedoručil mu ani prvostupňové rozhodnutie, a v dôsledku toho je rozhodnutie žalovaného predčasné. Vzhľadom na uvedenú námietku žalobcu, smerujúcu jednak proti rozsudku krajského súdu ako i proti rozhodnutiu žalovaného, musel potom i odvolací súd zaoberať sa touto námietkou ako rozhodujúcou a prioritnou, pretože až po jej vyriešení by sa mohol najvyšší súd zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Zo zápisnice stavebného úradu z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním konaného dňa 25.05.2007, v časti kde sú zakotvené pripomienky a námietky účastníkov konania je zo strany žalobcu uvedené „Žiadam, aby sa tohto konania zúčastnil tu prítomný JUDr. K., ktorý je môj právny zástupca“ a nasleduje podpis žalobcu. Zároveň je v uvedenej časti zápisnice zachytený v písomnej podobe prejav, resp. vôľa právneho zástupcu žalobcu JUDr. K., kde sa konštatuje „Splnomocnenie prijímam“ a nasleduje podpis právneho zástupcu žalobcu. 2 Sžo 116/2009 7 Ako vyplýva z dôvodov rozsudku krajského súdu, tak podľa jeho právneho názoru splnomocnenie udelené JUDr. K. na ústnom pojednávaní dňa 25.05.2007 do zápisnice bolo udelené len pre ten úsek stavebného konania, ktorého sa zúčastnil a keďže ide o kvalifikovaného právneho zástupcu, nebolo podľa názoru prvostupňového súdu povinnosťou správneho orgánu vyzývať žalobcu na doloženie písomnej plnej moci i pre ďalšie konanie alebo odstraňovať vady splnomocnenia a preto nepochybil stavebný úrad a ani žalovaný, ak nedoručovali rozhodnutia advokátovi JUDr. K. Podľa § 17 ods. 3 správneho poriadku splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť. Podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Najvyšší súd SR poukazuje na skutočnosť, že z obsahu samotnej zápisnice spísanej stavebným úradom dňa 25.05.2007 a taktiež ani z ostatných listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nevyplýva, že by správny orgán prvého stupňa, resp. odvolací správny orgán sa zaoberali skutočnosťou, pre aký úsek konania žalobca udelil plnú moc JUDr. K., pokiaľ s určitosťou argumentujú, že plná moc bola udelená iba pre určitý úsek konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Taktiež pokiaľ i krajský súd konštatuje, že splnomocnenie udelené JUDr. K. na ústnom pojednávaní dňa 25.05.2007 do zápisnice bolo udelené len pre ten úsek stavebného konania, ktorého sa zúčastnil, tak takáto konštatácia nemá oporu v zákone, pretože taktiež prvostupňový súd žiadne dôkazy k vysloveniu takéhoto jednoznačného záveru v priebehu preskúmavacieho konania nevykonal. Pokiaľ mal stavebný úrad, resp. odvolací správny orgán pochybnosti o tom, či JUDr. K. je zástupcom žalobcu pre celé konanie pred správnym orgán alebo iba pre jeho určitý úsek, tak v tomto smere bolo potom potrebné zo strany správnych orgánov ustáliť skutkový stav o to viac, keď z ustanovenia § 17 ods. 3 správneho poriadku nesporne vyplýva, že splnomocnenie na zastupovanie sa preukazuje, okrem iného, plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Za takúto zápisnicu je potrebné nesporne považovať i zápisnicu spísanú stavebným úradom z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 25.05.
2. Z prejavu vôle samotného žalobcu ako i jeho právneho zástupcu JUDr. K., zachyteného v uvedenej zápisnici zo dňa 25.05.2007, nevyplýva ani vzhľadom na logický ako i gramatický výklad, že by splnomocnenie, ktoré žalobca 2 Sžo 116/2009 8 udelil JUDr. K., bolo splnomocnením iba pre určitý úsek konania pred stavebným úradom. Je potrebné uviesť, že správny orgán môže podľa svojej úvahy v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 správneho poriadku posúdiť, či sa určitá skutočnosť v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá, teda môže dospieť k záveru, že určitý dôkaz je postačujúci alebo sa rozhodnúť, že treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré by mali právne relevantnejší podklad pre rozhodnutie, avšak v tomto smere sa vyžaduje potom vykonať za týmto účelom príslušné dokazovanie, a teda zadovážiť si ďalšie dôkazy, bez ktorých nie je možné zatiaľ jednoznačne vyvodiť záver vzhľadom na obsah zachyteného plnomocenstva do zápisnice zo dňa 25.05.2007, že by žalobca svojho právneho zástupcu splnomocnil iba na určitý úsek konania pred správnym orgánom, ako to tvrdí žalovaný, resp. prvostupňový súd. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti správny orgán posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu. K dôkazom, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi nemožno prihliadnuť a iný postup správneho orgánu má potom za následok, že porušenie záväzného právneho predpisu sa premietne i do skutkového stavu veci, ktorý správny orgán zistil, a teda v konečnom dôsledku aj do rozhodnutia vo veci samej. Správny orgán považuje určitý dôkaz za pravdivý pokiaľ nebol preukázaný opak. Preto aj hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len po tom, ak vykonal všetky procesné úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch, čo platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry v správnom súdnictve je zastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je Najvyšší súd Slovenskej republiky toho názoru, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu je nezákonné, pretože svojim postupom odňali možnosť žalobcovi konať pred správnym orgánom tým, že nekonali s právnym zástupcom žalobcu, ktorému naviac prvostupňový správny orgán nedoručil ani prvostupňové rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené nebolo potom potrebné, aby sa odvolací súd musel zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2 Sžo 116/2009 9 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovi v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa trovy konania nepriznal. Osobitný zreteľ konania videl odvolací súd v povahe samotného predmetu preskúmavacieho konania. Žalovaný ako i stavebník E.C.P., a.s. v odvolacom konaní úspech nemali a preto rozhodol odvolací súd o trovách konania tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. V Bratislave dňa
3. januára 2010 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová