Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Sžf/61/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: J. – S., s miestom podnikania X., IČO: X., zast.: JUDr. J., advokátom so sídlom R., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. januára 2009 č. k. 21S 19/2008-55, takto r o z h o do l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. januára 2009 č. k. 21S 19/2008-55 p o t v r d z u j e . Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : I. Osobitnými žalobami sa žalobca na Krajskom súde v Žiline domáhal preskúmania: 1. rozhodnutia č. I/228/14925-90154/2007/993168-r zo dňa 11.12.2007, ktorým druhostupňový daňový orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok č. 661/230/31503/07/God/X-253 zo dňa 04.09.2007, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel 5Sžf/61/2009 2 na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2004 v sume 188.100,– Sk (v konaní vedenom pod sp. zn. 21S 19/2008), 2. rozhodnutia č. I/228/14928-90157/2007/993168-r zo dňa 11.12.2007, ktorým druhostupňový daňový orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok č. 661/230/31541/07/God/X-259 zo dňa 04.09.2007, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnote za zdaňovacie obdobie september 2004 v sume 77.619,– Sk (v konaní vedenom pod sp. zn. 21S 20/2008), 3. rozhodnutia č. I/228/14926-90155/2007/993168-r zo dňa 11.12.2007, ktorým druhostupňový daňový orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok č. 661/230/31536/07/God/X-256 zo dňa 04.09.2007, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnote za zdaňovacie obdobie jún 2004 v sume 34.209,– Sk (v konaní vedenom pod sp. zn. 21S 22/2008) a 4. rozhodnutia č. I/228/14924-90152/2007/993168-r zo dňa 11.12.2007, ktorým druhostupňový daňový orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok č. 661/230/31496/07/God/X-251 zo dňa 03.09.2007, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnote za zdaňovacie obdobie január 2004 v sume 370.500,– Sk (v konaní vedenom pod sp. zn. 21S 23/2008). Krajský súd v Žiline v zmysle ustanovenia § 112 O.s.p. spojil uvedené konania na spoločné konanie na pojednávaní dňa 13. januára 2009 tak, že v ďalšom uvedené konania boli vedené pod sp. zn. 21S 19/2008. Podľa krajského súdu sa žalobca v podaných žalobách domáhal, na základe rovnakých skutkových a právnych záverov, zrušenia rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. Vo vzťahu k faktúram, ktoré sú predmetom rozhodovania podľa jednotlivých napadnutých rozhodnutí žalovaného, konštatoval, že v prípade neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty pochybil správca dane, keď nesprávne upravil odpočet DPH na vstupe od dodávateľa T., s.r.o. Á. z titulu, že dodávateľ z týchto plnení neodviedol daň. Žalobca mal tvrdiť, že právo na odpočítanie dane vzniklo podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 222/2004 Z.z.“) z dôvodu, že stavebné práce sa uskutočnili a boli fakturované v prípade pôvodného konania 21S 19/2008 faktúrou č. 040006, a táto bola dodávateľovi aj uhradená. 5Sžf/61/2009 3 Ďalej tvrdil, že následné stavebné práce ako súčasť subdodávky boli vyfakturované investorovi, a teda bola odvedená aj daň na výstupe u týchto plnení, čo daňový úrad pri kontrole nezohľadnil. Tiež mal žalobca podľa krajského súdu tvrdiť, že žalobca počas roku 2004 vykonával stavebné práce a dodávky pre firmy S., N. a.s., P. s.r.o., S. a.s., S. s.s., K. a.s., nielen so svojimi zamestnancami ale aj so subdodávateľmi, ako napríklad T. s.r.o. Vo vzťahu k pôvodnému konaniu 21S 20/2008 žalobca tvrdil, že správca dane nesprávne odpočítal DPH na doklade – faktúre 040018 od dodávateľa T., s.r.o. Á., nakoľko tieto práce sa uskutočnili, boli fakturované dodávateľom a uhradené, pričom následné práce, ako súčasť subdodávky, boli vyfakturované investorovi, a teda bola odvedená aj daň na výstupe z týchto plnení, čo taktiež kontrolór daňového úradu pri kontrole nezohľadnil. V prípade pôvodného konania 21S 22/2008 žalobca podľa krajského súdu tvrdil, že správca dane nesprávne odpočítal dane na doklade – faktúre č. 040009 od dodávateľa T., s.r.o. Á., keď nesprávne upravil odpočítanie DPH na vstupe, pričom tieto práce uskutočnili, boli fakturované dodávateľom a boli aj uhradené, pričom následné práce, ako súčasť subdodávky, boli vyfakturované investorovi, a teda bola odvedená aj daň na výstupe, pričom tieto skutočnosti kontrola z daňového úradu nezohľadnila. Čo sa týka pôvodného konania 21S 23/2008 žalobca podľa krajského súdu tvrdil, že správca dane nesprávne odpočítal dane na doklade – faktúre č. 040001 od dodávateľa T., s.r.o. Á., keď nesprávne upravil odpočítanie DPH na vstupe, pričom tieto práce sa uskutočnili, boli fakturované dodávateľom a boli aj uhradené, pričom následné práce, ako súčasť subdodávky, boli vyfakturované investorovi, a teda bola odvedená aj daň na výstupe, pričom tieto skutočnosti kontrola z daňového úradu nezohľadnila. Vo všetkých konaniach žalobca poukázal na § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. a tvrdil, že spoločnosti T., s.r.o. Á. za rok 2004 podala daňové priznanie k dani z príjmov dňa 31.03.2005, pričom z tohto písomného vyjadrenia nie je možné dokázať opak. Ďalej žalovaný na základe daňovej kontroly zistil, že na adrese spoločnosti T., s.r.o., tzn. Á. č. X. sa nikto nezdržiaval (opustená chalupa na lazoch cca 5 km od obce Á., ktorú 5Sžf/61/2009 4 vlastní J., T.), táto spoločnosť od 04/2004 nepodávala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a jej posledné zdaňovacie obdobie bolo správcom dane určené „ex offo“ na júl 2005. Ďalej v daňovom konaní bol vypočutý svedok J. ako jediný konateľ a súčasne spoločník v spoločnosti T., s.r.o., t. č. Domov dôchodcov - N., L.. Tento bol v súlade so zák. č. 511/1992 Zb. pred započatím výsluchu riadne poučený, počas výsluchu bola prítomná Ing. Z., zástupkyňa žalobcu pre daňové konanie. Preto neobstojí námietka žalobcu, že nemohol byť pri jeho výsluchu. Svedok M. nepotvrdil tvrdenia navrhovateľa, že práce v subdodávke vykonával pre navrhovateľa a poprel skutočnosť, že faktúry boli vystavené spoločnosťou T., s.r.o. a podpisované ním ako konateľom tejto obchodnej spoločnosti. Takisto žalovaný označil na základe námietky žalobcu v daňovom konaní za irelevantný obsah zápisníc o miestnom zisťovaní zo dňa 21.9.2006 spísaných pred Daňovým úradom Ružomberok, nakoľko z ich obsahu vyplývajú len skutočností, kde sa J. nachádza, aké sú jeho osobné a majetkové pomery. II. Proti hore uvedeným viacerým rozhodnutiam žalovaného podal žalobca na Krajský súd v Žiline žaloby, všetky zo dňa 15.02.2008. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj im predchádzajúcich rozhodnutí prvostupňových daňových orgánov, a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Krajský súd s odkazom na ust. § 244 ods. 1, § 247 ods. 1 a § 250i ods. 1 O.s.p. v odôvodnení skonštatoval, že správny orgán nepochybil, keď vychádzal z výsluchu svedka M. vykonaného zápisnicou z 02.10.2006, ktorého vyjadrenia vo veci boli jednoznačné. Na druhej strane uviedol, že žalobca nepreukázal, ktoré konkrétne práce na základe predložených faktúr pre neho realizovala spoločnosť T., s.r.o. Navyše s prihliadnutím na výsluch svedka M. krajský súd konštatoval, že výsluch svedka bol vykonaný v súlade so zákonom, nebolo porušené právo žalobcu klásť otázky svedkovi. Toto právo využil aj zástupca žalobcu kladením konkrétnych otázok svedkovi 5Sžf/61/2009 5 počas výsluchu svedka dňa 02.10.2006 vykonaného pred Daňovým Úradom Ružomberok. Ani položením otázok splnomocneným zástupcom žalobcu a odpoveďami svedka neboli preukázané skutočnosti, že by T., s.r.o. predmetné práce žalobcovi realizovala. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu, v ktorom spochybňoval žalobca obsah procesného úkonu zápisníc o miestnom zisťovaní a tvrdil, že existujú tu rozpory medzi obsahom týchto právnych úkonov, ako aj písomným prehlásením J. M., ktoré predložil žalobca ako listinný dôkaz v konaní, krajský súd v tejto súvislosti poukazuje, že pre riadne zistenie skutkového stavu veci môžu byť vykonané rôzne druhy dôkazov, medzi nimi je aj výsluch svedka. Takisto žalobca podľa krajského súdu nepreukázal, ktorých konkrétnych zmluvných plnení sa tieto činnosti týkali. Navyše v konaní neboli predložené zmluvy o dielo, ktoré uzavrel navrhovateľ s T., s.r.o., doklady o vykonaní práce, odovzdaní prác, resp. iné doklady, ktoré by preukazovali, že práce fakturované pri jednotlivých preverovaných faktúrach boli fyzicky v uvedenom období, v rozsahu a na konkrétnom mieste plnenia realizované, tzn. žalobca mal produkovať dôkazy, ktoré by preukazovali vykonanie a odovzdanie prác. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredkladal a neoznačoval dôkazy preukazujúce fyzickú realizáciu prác, ktoré sú predmetom preskúmavaných rozhodnutí a pri výsluchu svedka M. správca dane nepochybil. Ani výsluch svedka J. zo dňa 22.1.2007, ktorého sa zúčastnila zástupkyňa žalobcu Ing. Z., nepreukázal, že predmetné účtované práce fyzicky pre žalobcu v konkrétnom mieste plnenia realizovala spoločnosť T., s.r.o. III. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 24. marca 2009 (č. l. 64) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je daný odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.