jej názoru žiadne kritériá odôvodňujúce oprávnenosť tejto požiadavky neboli vykázané. Bola preto toho názoru, že v danom prípade kolízia pojednávaní bola dôležitým dôvodom, pri ktorého existencii bol súd povinný ospravedlniť neúčasť účastníka konania a jeho právneho zástupcu, a pokiaľ títo žiadali o odročenie pojednávania, bol povinný tejto žiadosti vyhovieť. Poukázala na to, že jej právny zástupca z dôvodu kolízie pojednávaní ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 4.9.2008 a taktiež neúčasť žalobkyne, ktorá trvala na jeho prítomnosti na pojednávaní, listom z 3.9.2008, ktorý bol zaslaný súdu e-mailom dňa 3.9.2008 a aj faxom dňa 4.9.2008, ktorým zároveň požiadal krajský súd o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu. Žalobkyňa mala za to, že krajský súd mal v čase začatia pojednávania vo veci vedomosť o ospravedlnení neúčasti žalobkyne a jej právneho zástupcu, ako aj o žiadosti o odročenie pojednávania. Uviedla, že z obsahu ospravedlnenia tiež vyplynulo, že dôvodom pre odloženie zaslania ospravedlnenia krajskému súdu bola snaha jej právneho zástupcu zabezpečiť svoje zastúpenie iným advokátom. Žalobkyňa preto namietala, že pokiaľ súd pojednával dňa 4.9.2008 bez jej prítomnosti a bez prítomnosti jej právneho zástupcu, odňal jej možnosť konať pred súdom, čo je v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. samo osebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či súd vo veci pojednával alebo rozhodol v jej neprítomnosti prípadne aj v neprítomnosti žalovaného bez pojednávania. Ďalším dôvodom pre podanie odvolania boli namietané pochybenia krajského súdu spôsobujúce
názoru žalobkyne nezákonnosť rozsudku, predovšetkým jeho nepreskúmateľnosť. Žalobkyňa namietala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje náležitosti
Dr. Jany Plichtovej, PhD.. Ďalej namietala, že krajský súd pochybil aj pri samotnom posúdení spornej veci z hľadiska skutkového stavu, keď vychádzal z ničím 6Sžhuv/7/2008 4 nepodloženej domnienky, že v slovenskom jazyku sa kladie dôraz na prvé slovo – v danom prípade „kaktus“. V tejto súvislosti poukázala na odborné vyjadrenie vyplývajúce z predloženého listinného dôkazu, že ľudské vnímanie, a to tak v slovenskom ako aj v inom jazyku, má celostný a kontextuálny charakter. Celostnosť vnímania znamená, že ochrannú známku je potrebné vnímať ako celok a súčasne z hľadiska jej jednotlivých prvkov, a nie je možné vyzdvihovať či naopak potlačiť jeden z prvkov a posudzovať ho oddelene od ostatných prvkov bez ohľadu na vizuálne pôsobenie ochrannej známky ako celku. Kontextuálnosť vnímania zasa vyjadruje, že tie isté elementy sa v odlišnom kontexte vnímajú rozdielne. Vetný kontext v prípadoch oboch ochranných známok tvorí druhá lexikálna jednotka, t. j. slová „J.“ a „C.“. Práve druhá lexikálna jednotka ovplyvňuje interpretáciu významu prvej lexikálnej jednotky, preto každé dve (alebo viac) lexikálne jednotky, ktoré sa vyskytujú spolu, hoci netvoria vetu, sa interpretujú výlučne ako slovné spojenia. Nemožno ich posudzovať ako dve separátne jednotky. Žalobkyňa preto mala za to, že nemožno pri posudzovaní zameniteľnosti oboch ochranných známok klásť dôraz na prvé slovo, to totiž z hľadiska vnímania slovného spojenia netvorí podstatnejší prvok ako prvé slovo, a už vôbec nekonkuruje vnemu, ktorý vytvára slovné spojenie ako celok. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu
ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdiť a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznať. K otázke účasti účastníka na pojednávaní poukázal na § 246c ods. 1 O.s.p., ktorý odkazuje na primerané použitie ustanovení prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p. len v prípade, ak otázky tu riešené nie sú upravené priamo v piatej časti O.s.p.. Keďže otázka účasti na pojednávaní je výslovne upravená v ustanovení § 250g ods. 2 O.s.p., nemožno
názoru žalovaného uplatňovať ustanovenie § 101 ods.. 2 O.s.p., na ktoré sa odvoláva žalobkyňa. Postup krajského súdu, keď bez prítomnosti žalobkyne pojednával v danej veci, nebol preto
neho v rozpore s ustanoveniami O.s.p. Žalovaný nepovažoval za náležitý ani spôsob ospravedlnenia neúčasti žalobkyne na pojednávaní z dôvodu kolízie jej právneho zástupcu s iným pojednávaním tohto zástupcu, nakoľko, ako uviedla žalobkyňa, termín pojednávania v trestnej veci bol vytýčený už 5.6.2008 a právny zástupca žalobkyne, vediac o kolízii oboch termínov pojednávaní už od doručenia predvolania na pojednávanie v danej veci, t. j. 15.8.2008, zaslal ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní až deň pred nariadeným pojednávaním popoludní resp. ráno v deň pojednávania. K tomu žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 259/2004, v ktorom súd síce konštatoval, že dôležitým dôvodom je aj kolízia pojednávania s účasťou zástupcu na zasadnutí miestneho zastupiteľstva v súvislosti s výkonom jeho verejnej funkcie poslanca, a to predovšetkým vtedy, ak sa o jeho termíne dozvedel až neskôr, než o termíne pojednávania, a v tak krátkom čase pred 6Sžhuv/7/2008 5 pojednávaním, že už nebolo dobre možné neúčasť zabezpečiť inak. Žalovaný konštatoval, že v danom prípade však žalobkyňa mala dostatočne dlhý čas na to, aby vzniknutú situáciu zabezpečila inak, a preto nepovažoval odvolanie podané žalobkyňou v tejto časti za dôvodné. Žalovaný k námietkam žalobkyne súvisiacim s nedostatočnosťou odôvodnenia rozsudku a nedostatočným hodnotením dôkazov zdôraznil, že žalobkyňa neberie do úvahy fakt, že predmetom konania na súde bola žaloba v zmysle piatej časti O.s.p. a preto aj postup súdu, ktorý smeroval k posúdeniu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nebolo možné stotožniť sa s postupom
tretej časti O.s.p. Čo sa týka samotného posúdenia zameniteľnosti ochranných známok, žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe z 23.5.2008. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že prvostupňový súd nehodnotil predložený dôkaz, ktorým bolo odborné vyjadrenie Prof. PhDr. J. P., PhD., zastával názor, že prvostupňový súd nebol povinný s poukazom na § 250i ods. 1 O.s.p. osobitne hodnotiť predložený dôkaz s ohľadom na skutočnosť, že tento dôkaz nemal žiadny vplyv na rozhodnutie o podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.), vec prejednal a rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), pričom dospel k záveru, že niet zákonného dôvodu napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmeniť ani zrušiť. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobkyne ohľadne odňatia možnosti konať pred súdom postupom krajského súdu, ktorý napriek ospravedlneniu neprítomnosti žalobkyne so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní jej zástupcu vec prejednal a rozhodol o nej v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu. Zákonná úprava správneho súdnictva je obsiahnutá v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, kde v ustanovení § 250g ods. 2 O.s.p. je priamo upravený postup súdu v prípade, ak sa účastník na pojednávanie nedostaví.
2 O.s.p. ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. V prejednávanej veci preto neprichádzalo do úvahy primerané použitie ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. obsiahnutého v tretej časti O.s.p., a to s poukazom na § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.,
ktorého sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona len pre riešenie 6Sžhuv/7/2008 6 otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (t. j. v piatej časti - správne súdnictvo). Odvolávanie sa žalobkyne na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. je preto bez právneho významu. Z obsahu zápisnice o pojednávaní na krajskom súde dňa 4.9.2008 založenej na č. l. 64 súdneho spisu vyplynulo, že krajský súd nariadil vec prejednať v neprítomnosti žalobkyne po zistení jej neprítomnosti a po oboznámení sa s faxovým podaním doručeným súdu 4.9.2008, ktorým právny zástupca žalobkyne ospravedlnil svoju neprítomnosť a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním v trestnej veci. Bolo vecou zváženia krajského súdu, či v takomto prípade bude akceptovať žiadosť právneho zástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania. Bolo však potrebné, aby toto svoje rozhodnutie v napadnutom rozsudku odôvodnil, čo však opomenul, ktorú skutočnosť je nutné krajskému súdu vytknúť, i keď nemala vplyv na zákonnosť jeho postupu. Bolo vecou právneho zástupcu žalobkyne, aby zvolil postup
3 O.s.p. v nadväznosti na § 250a O.s.p.. Substitúciu mohol právny zástupca žalobkyne využiť, nakoľko mu to umožňovala žalobkyňou udelená plná moc. V intenciách citovaných ustanovení mal právny zástupca žalobkyne zvážiť prípadne možnosť nechať sa zastúpiť iným advokátom v súbežnej trestnej veci. Postup krajského súdu považuje odvolací súd za zákonný, v súlade s § 250g ods. 1, 2 O.s.p. a so zásadami platnými v konaní
piatej časti O.s.p.. Vzhľadom na to, že
2 O.s.p. súd môže prejednať vec aj v neprítomnosti účastníkov, prejednaním veci v neprítomnosti žalobkyne, ktorá bola o pojednávaní
dokladov nachádzajúcich sa v spise krajského súdu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne upovedomená, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom, pretože si toto právo uplatnila už podaním žaloby na preskúmanie rozhodnutí žalovaného súdom. V zmysle uvedeného, námietky žalobkyne na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku nemali vplyv. Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania obzvlášť v prípade, že právny zástupca účastníka o kolízii mal vedomosť a dostatočný časový priestor na to, aby vzniknutú situáciu zabezpečil inak. Ak v takom prípade súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníka a jeho zástupcu, a to napriek žiadosti o odročenie pojednávania, neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. 6Sžhuv/7/2008 7 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy môžu byť dotknuté. Správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďže súd nie je oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania správneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.). Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
piatej časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Správny súd preberá od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Iným hodnotením, než ktoré vykonal správny orgán, by súd neprípustne a v rozpore so zákonom zasiahol do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/, § 40b ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
5 zákona č. 55/1997 Z. z. úrad vymaže z registra zhodnú ochrannú známku, ak v konaní začatom na návrh majiteľa ochrannej známky so skorším právom prednosti zistí, že napadnutá ochranná známka je zapísaná pre podobné tovary alebo služby, alebo zameniteľnú ochrannú známku, ak v konaní začatom na návrh majiteľa ochrannej známky so skorším právom prednosti zistí, že napadnutá ochranná známka je zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby.
2 zákona č. 55/1997 Z. z. za zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky a za podobné sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo 6Sžhuv/7/2008 8 zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. V predmetnej veci je podstatou sporu vyriešenie otázky, či ochranná známka č. 203507 „K.“ majiteľky V. je zameniteľná alebo podobná s medzinárodnou ochrannou známkou č. 786899 „C.“ majiteľa S., ktorá je zapísaná s právom prednosti od 23.7.2002 do registra ochranných známok pre tovary v triedach 21, 24, 25, 28, konkrétne v triede 25 pre tovary „odevy, obuv, pokrývky hlavy“. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali právne relevantné dôkazy vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci.
názoru odvolacieho súdu v konaní pred správnymi orgánmi ako aj prvostupňovým súdom bolo vykonané komplexné hodnotenie zameniteľnosti porovnávaných ochranných známok pre rovnaké výrobky a služby. K porušeniu práva majiteľa ochrannej známky stačí hrozba zámeny. Pri strete práv z ochranných známok sa dostáva právnej ochrany tomu, komu svedčí priorita práva. Úspešnosť navrhovateľa v konaní závisí tiež od zameniteľnosti výrobkov. Ani odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne o nezameniteľnosti prihlásenej kombinovanej ochrannej známky. Ako už bolo vyššie uvedené, z celkovej koncepcie namietaného kombinovaného označenia je zrejmé, že spotrebiteľmi bude vnímané ako „kaktus“; pričom tento slovný prvok treba označiť za dominantný. Nakoľko práve tieto dominantné prvky nemajú dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, bolo potrebné posúdiť otázku zameniteľnosti z hľadiska ostatných prvkov a celej koncepcie zákona na ochranu známok. Zameniteľnosť predmetných označení aj v spojitosti so zaradením do uvedených tried bola s poukazom na ustanovenie § 3a ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z. preukázaná. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z uvedeného napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. s použitím § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p.) stotožňujúc sa s právnym posúdením veci a jeho dôvodmi, keď námietky žalobcu nepovažoval za právne relevantné, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie danej veci. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žalobkyni nepriznal právo na ich náhradu, 6Sžhuv/7/2008 9 pretože nebola v tomto konaní úspešná, a žalovanému preto, že mu z dôvodu neúspešného odvolania žalobkyne žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 1. apríla 2009 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.