Obsah (7)

§ 116§ 124§ 18§ 194§ 76§ 120§ 118

Disciplinárny senát 1 Ds 1/2014 R O Z H O D N U T I E Disciplinárny senát zložený z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov JUDr. Márie Képessyovej a JUDr. Štefana Kridlu v disciplinárnej

§ 116ods.

2 písm. g/ zákona č. 385/2000 Z. z., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. mája 2015 takto r o z h o d o l :

§ 124písm.

a/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, disciplinárne konanie proti sudcom A., JUDr. A. A., JUDr. I. I. a JUDr. A. O., pre skutok, že JUDr. A. A. ako sudca A. v jemu pridelenej veci ako členovi senátu, JUDr. I. I. ako sudca A. v jemu pridelenej veci ako predsedovi senátu a JUDr. A. O. ako sudca A. v jemu pridelenej veci ako členovi senátu a zároveň sudcovi spravodajcovi, vedenej pod sp. zn. 1To/10/2013, nerozhodli o žiadosti obžalovaného T. Z. o prepustenie z väzby na slobodu, doručenej A. dňa 7. februára 2014, hoci

ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného poriadku tak mali urobiť bez meškania, a rozhodoval o nej až dňa

1. apríla 2014 P. R. U. potom, ako mu bol dňa
2. apríla 2014 vrátený spis spolu s uznesením A. zo dňa
3. februára 2014, sp. zn. 1To/10/2013, o zrušení rozsudku P. R. U. zo dňa
4. októbra 2013, sp. zn. PK-1T/15/2013, s nerozhodnutou žiadosťou obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, právne kvalifikovaný ako závažné disciplinárne previnenie

ust. § 116 ods. 2 písm. g/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 2 1 Ds 1/2014 z a s t a v u j e , pretože návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný oneskorene. O d ô v o d n e n i e Minister spravodlivosti Slovenskej republiky podal dňa 06. novembra 2014 návrh na začatie disciplinárneho konania proti JUDr. A. A., sudcovi A., JUDr. I. I., sudcovi A. a JUDr. A. O. , sudcovi R., dočasne pridelenému na výkon funkcie sudcu na A., samostatne na každého z uvedených sudcov, pre závažné disciplinárne previnenie

ustanovenia § 116 ods. 2 písm. g/ zákona č. 385/2000 Z. z., ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. januára 2015 disciplinárny senát rozhodol, že

§ 18ods.

1, § 21 ods. 3 Tr. por. per analogiam s použitím § 150 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. spája na spoločné konanie návrhy na začatie disciplinárneho konania, ktoré podal Minister spravodlivosti Slovenskej republiky dňa

1. novembra 2014, vedené na disciplinárnom senáte pod sp. zn. 1 Ds 1/2014, 4 Ds 2/2014 a 6 Ds 1/2014 pod spoločnú spisovú značku 1 Ds 1/2014 z dôvodu, že jednotlivé disciplinárne veci spolu vzhľadom na vymedzenie skutkov u jednotlivých sudcov bezpochyby súvisia. Vo vzťahu k podanému návrhu, resp. podaným návrhom predložili dotknutí sudcovia po doručení návrhov na začatie disciplinárneho konania disciplinárnemu senátu vyjadrenia. Tak JUDr. A. O. vo vyjadrení zo dňa
2. januára 2015, ako aj JUDr. I. I. vo vyjadrení zo dňa
3. apríla 2015 popri skutočnostiach týkajúcich sa samotného skutku uviedli, že návrh na začatie disciplinárneho konania, vzhľadom na konkrétne časové súvislosti, na ktoré poukázali, považujú za podaný oneskorene.

názoru sudcov sa Minister spravodlivosti Slovenskej republiky o skutku, ktorý je predmetom návrhu na začatie disciplinárneho konania dozvedel skôr, ako mu bolo doručené uznesenie A., sp. zn. 2 Tost 12/

1. Predmetné uznesenie mu bolo doručené dňa
2. mája 2014, avšak na základe známych medializovaných vyjadrení ministra zo dňa
3. apríla 2014 je zrejmé, že vedomosť o okolnostiach prepustenia obžalovaného T. Z. musel mať už v tento deň. Majú preto za to, že minister podal návrh na začatie disciplinárneho konania po uplynutí 6-mesačnej subjektívnej lehoty, vyplývajúcej z ustanovenia § 120 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z. Sudca JUDr. A. O. v tejto súvislosti 3 1 Ds 1/2014 namietol, že z návrhu nie sú zistiteľné skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania je podaný včas, v rozpore s ustanovením § 120 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z. s tým, že zákon nedáva navrhovateľovi možnosť, aby tieto skutočnosti doplnil. S poukazom na systematiku možnosti rozhodovania disciplinárneho senátu navrhol, aby disciplinárny senát bez ústneho pojednávania postupom

§ 124písm.

a/ zákona č. 385/2000 Z. z. konanie zastavil. V rámci predbežného šetrenia pred nariadením ústneho pojednávania predseda senátu požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, tlačové oddelenie o oznámenie, kedy, kto, na základe čoho a v akom znení poskytol informáciu vyplývajúcu z medializovaných správ v rôznych médiách zo dňa

1. apríla 2014 a v nasledujúcich dňoch, konkrétne, že „Minister spravodlivosti Tomáš Borec vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že bol z väzby prepustený človek obžalovaný z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, že ministerstvo spravodlivosti prípad v rámci svojej kompetencii podrobne preverí a zváži ďalší postup, vrátane možnosti podania mimoriadneho opravného prostriedku. Disciplinárny senát sa na neverejnom zasadnutí konanom dňa
2. mája 2015 podrobne oboznámil s návrhmi na začatie disciplinárneho konania, vyjadreniami jednotlivých sudcov, oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa
3. apríla 2015, s vyžiadanými zbernými spismi A., sp. zn. 2 Tost 12/2014 a 1 To 10/
4. Z predloženého spisového materiálu mal disciplinárny senát preukázané, že A. uznesením, sp. zn. 2 Tost 12/2014, zo dňa
5. apríla 2014

§ 194ods.

1 písm. a/ Tr. zák. zrušil uznesenie P. R. U. v E., sp. zn. PK 1T 15/2013 zo dňa 16. apríla 2014 a

§ 76ods.

1 Tr. por. obžalovaného T. Z. prepustil z väzby na slobodu. Predmetné uznesenie bolo Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručené dňa

1. mája 2014, čo vyplýva tak z návrhu na začatie disciplinárneho konania, ako aj z predloženého zberného spisu A., sp. zn. 2 Tost 12/
2. Z početných mediálnych správ (doposiaľ dostupných na rôznych internetových portáloch) je zrejmé, že minister spravodlivosti poskytol dňa
3. apríla 2014 vyjadrenie v znení, že : „Minister spravodlivosti Tomáš Borec vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že bol z väzby prepustený človek obžalovaný z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, 4 1 Ds 1/2014 ministerstvo preto prípad v rámci svojich kompetencií podrobne preverí a zváži ďalší postup, vrátane možnosti podania mimoriadneho opravného prostriedku“. V tejto súvislosti disciplinárny senát v rámci predbežného šetrenia vyžiadal z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky správu, doručenú disciplinárnemu senátu dňa
4. apríla 2015, v ktorej ministerstvo oznámilo, že predmetné stanovisko odoslalo tlačovým agentúram SITA, TASR tlačové oddelenie ministerstva spravodlivosti po konzultácii s ministrom spravodlivosti. Išlo o reakciu na medializované informácie s tým, že v čase tohto vyjadrenia ministerstvo nedisponovalo informáciami zo spisu a minister deklaroval, že prípadom sa bude ministerstvo v rámci svojich kompetencií zaoberať. Na podklade uvedeného mal tak disciplinárny senát preukázané, že minister spravodlivosti mal dňa
5. apríla 2014 vedomosť o prepustení obžalovaného O. Z. z väzby na slobodu. Návrh na začatie disciplinárneho konania vo vzťahu ku všetkým menovaným sudcom bol podaný osobne na disciplinárnom senáte Ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky dňa
6. novembra
7. Z takto zisteného stavu dospel disciplinárny senát k záveru, že vznesená námietka premlčania z dôvodu oneskorene podaného návrhu na začatie disciplinárneho konania je dôvodná.

§ 120ods.

7 veta prvá zákona č. 385/2000 Z. z. návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať na disciplinárnom senáte do 6 mesiacov odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení, najviac však do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, najneskôr do 4 rokov odo dňa spáchania tohto disciplinárneho previnenia.

§ 120ods.

8 zákona č. 385/2000 Z. z. návrh musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, ako aj skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania je podaný včas. Disciplinárny senát konštatuje, že vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu je možné len v prípade, keď dôjde k začatiu disciplinárneho konania na základe podmienok 5 1 Ds 1/2014 stanovených zákonom. Vo všeobecnosti možno ďalej konštatovať, že základnými zákonnými podmienkami pre začatie disciplinárneho konania je podanie návrhu oprávnenou osobou, v zákonnej lehote na príslušnom disciplinárnom senáte a prítomnosť obsahových náležitostí návrhu požadovaných zákonom. Subjektívna lehota 6 mesiacov vyplývajúca z ustanovenia § 120 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z. je bezpochyby lehotou zákonnou, z čoho vyplýva, že jej zachovanie je senát povinný skúmať z úradnej povinnosti. Navrhovateľ v odôvodnení podaných návrhov uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zistilo skutkový stav po oboznámení sa s rozhodnutím A. zo dňa

1. apríla 2014, ktoré mu bolo doručené dňa
2. mája
3. Na podklade uvedeného disciplinárny senát dospel k záveru, že navrhovateľ predmetnú skutočnosť uviedol ako skutočnosť, ktorá svedčí o tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania je podaný včas v zmysle citovaného ustanovenia § 120 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z., pričom od doručenia odôvodnenia uznesenia A., sp. zn. 2 Tost 12/2014 zo dňa
4. apríla 2014, teda od dňa
5. mája 2014 navrhovateľ odvíja plynutie subjektívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu zároveň navrhovateľ zrejme považuje podanie návrhov na začatie disciplinárneho konania dňa
6. novembra 2014 za podanie v zákonnej 6-mesačnej subjektívnej lehote. S týmto názorom navrhovateľa sa však disciplinárny senát nestotožňuje. Úvaha navrhovateľa o tom, že vedomosť o disciplinárnom previnení nadobudol až doručením odôvodnenia uznesenia zo dňa
7. apríla 2014 (teda dňa
8. mája 2014), je

názoru disciplinárneho senátu v rozpore s atribútmi spravodlivého súdneho konania a princípom právnej istoty. Navrhovateľ, v danom prípade minister spravodlivosti, sa o prepustení obžalovaného T. Z. z väzby na slobodu, a teda aj o základných atribútoch skutku, ktorý je predmetom disciplinárneho návrhu, dozvedel preukázateľne dňa 24. apríla 2014. V zmysle zákonných ustanovení § 63 ods. 1 a násl. Tr. por. (per analogiam) upravujúcich počítanie lehôt, tak

názoru disciplinárneho senátu subjektívna lehota na podanie návrhu 6 1 Ds 1/2014 na začatie disciplinárneho konania začala plynúť nasledujúci deň, t. j. dňa

1. apríla 2014 a uplynula v piatok, dňa
2. októbra
3. Citované ustanovenie § 120 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z., konkrétne časť týkajúca sa subjektívnej lehoty, t. j., že návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do 6 mesiacov odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení, nemožno chápať tak, že plynutie zákonnej subjektívnej lehoty k podaniu návrhu začína až dňom, kedy bolo ministrovi spravodlivosti doručené odôvodnenie rozhodnutia o prepustení obžalovaného z väzby, pretože tým by sa začiatok plynutia uvedenej lehoty stal nutne vecou náhody. Zistenie o porušení povinnosti sudcu, resp. v danom prípade o zavinenom konaní sudcu, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní je

názoru disciplinárneho senátu viazané na určitú skutočnosť, z ktorej vyplýva dôvodné podozrenie, že k porušeniu povinnosti, resp. k zavinenému konaniu sudcu došlo. Deň, keď je táto skutočnosť oprávnenému orgánu známa, je dňom, kedy oprávnený orgán zistil porušenie zákona, t. j. dozvedel sa, že došlo ku konaniu obsiahnutému v zákonom vymedzenej skutkovej podstate disciplinárneho previnenia, ktoré zákon za splnenia ďalších podmienok definuje ako disciplinárne previnenie. V tejto súvislosti poukazuje disciplinárny senát na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (napr. rozhodnutia, sp. zn. 5 As 73/2008 zo dňa

1. apríla 2009, 9 As 48/2008 zo dňa
2. novembra 2008, eventuálne Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV.ÚS 302/2002 zo dňa
3. októbra 2002, I.ÚS 947/09 zo dňa
4. marca 2010 a v neposlednom rade aj na rozhodovaciu činnosť disciplinárnych senátov – 1 Ds 4/2008 zo dňa
5. mája 2008, 2 Ds 28/2004 zo dňa
6. februára 2005, 1 Ds 7/2008 zo dňa
7. januára 2009, 2 Ds 3/2007 zo dňa
8. apríla 2008, 2 Ds 2/2005 zo dňa
9. júna 2005),

ktorej zistenie porušenia zákona (s aplikáciou na danú vec zistenie o disciplinárnom previnení), vzhľadom na plynutie subjektívnych lehôt neznamená, že už v danom okamihu musí byť naisto dané, že k porušeniu povinnosti došlo, ale postačí, že vzniklo dôvodné podozrenie, že sa tak stalo. Okamihom počiatku plynutia subjektívnej lehoty je tak treba rozumieť už samotnú vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré umožnia predbežné právne zhodnotenie a to bez toho, aby išlo o informáciu zvlášť kvalifikovanú. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomoci, časové obmedzenie stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia 7 1 Ds 1/2014 zamýšľaných cieľov. Zmyslom 6-mesačnej subjektívnej lehoty (prekluzívnej) je primäť oprávnený orgán k aktívnej činnosti, vrátane zisťovania a preukazovania, kto je za porušenie zákona zodpovedný, a to bezprostredne od okamihu, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého. To platí s ohľadom na ústavný princíp právnej istoty a na povinnosť oprávneného orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Lehoty na rozhodnutie totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti oprávnených orgánov a prieťahom v konaní pred nimi. Tomu je potrebné prispôsobiť aj interpretáciu skúmaného ustanovenia a vyvarovať sa takého výkladu, ktorý by zmysel lehoty opomínal. Výklad, ktorý by mal za následok, že subjektívna lehota nezačne nutne plynúť od získania vedomosti (t. j. o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktoré umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona), ale až od okamihu získania vedomosti oprávneného orgánu o porušení zákona zo strany určitého konkrétneho subjektu, by totiž umožňoval oprávnenému orgánu nečinnosť v podobe absencie, či neadekvátneho zisťovania a preukazovania, kto je zodpovedný za porušenie zákona teoreticky aj po dobu, pokiaľ by neuplynula objektívna lehota, a to bez hrozby negatívnych dôsledkov pre oprávnený orgán v podobe uplynutia prekluzívnej subjektívnej lehoty. Predmetná lehota je tak aj prostriedkom ochrany účastníka konania proti postupu oprávneného orgánu, ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým záujmom účastníkov, ktorým dáva právnu istotu ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Iný výklad by pre účastníka konania vytváral stav značnej právnej neistoty, nezlučiteľný s ústavnými princípmi právneho štátu. V zmysle vyššie uvedeného je disciplinárny senát toho názoru, že pre ministra spravodlivosti ako osobu oprávnenú na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania nie je ani podstatné z hľadiska posúdenia konania dotknutých sudcov odôvodnenie rozhodnutia, ktorým bol obžalovaný prepustený z väzby na slobodu. Inak vyjadrené, minister ako osoba aktívne legitimovaná na podanie návrhu nie je

názoru disciplinárneho senátu viazaná odôvodnením rozhodnutia, pretože posúdenie konania vo veci konajúcich sudcov, vrátane konania sudcov, ktorí rozhodli o prepustení z väzby, je na jeho zvážení, ktoré môže vo všeobecnosti viesť tak k podaniu návrhu na začatie disciplinárneho konania, ako aj k podaniu dovolania. Takéto zváženie, či rozhodnutie sa ministra spravodlivosti nie je možné bez aktívneho prístupu vo forme riadneho naštudovania príslušného spisového materiálu, ku ktorému mohlo bezpochyby dôjsť už nasledujúci deň, t. j. dňa

1. apríla
2. 8 1 Ds 1/2014 Nemožno sa tak nestotožniť s názorom obhajoby, že 6-mesačná subjektívna lehota na podanie návrhu začína plynúť od momentu získania vedomosti o skutku (ktorý je daný totožnosťou konania alebo následku) a nie od ustálenia jeho právnej kvalifikácie (či už ako disciplinárneho previnenia alebo ako dovolacieho dôvodu). V tomto smere zákonná lehota šiestich mesiacov je dostatočne dlhá na to, aby osoba oprávnená na podanie návrhu skutočnosti vyplývajúce z príslušného spisového materiálu včas vyhodnotila a vyvodila príslušné právne závery. Citované ustanovenie § 120 ods. 7 veta prvá zákona č. 385/2000 Z. z. predstavuje vo svojej podstate procesné garancie, ktoré sú atribútmi spravodlivého súdneho konania, slúžia právnej istote a sú neoddeliteľnou súčasťou materiálneho právneho štátu. Účelom a zmyslom inštitútu zániku zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie uplynutím premlčacej lehoty je na jednej strane záujem, aby návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi bol podávaný bez zbytočného odkladu a na druhej strane ide o nevyhnutnosť poskytnúť ochranu sudcom pred podávaním disciplinárnych návrhov s časovým odstupom jednak od momentu, keď došlo ku konaniu, ktoré možno kvalifikovať ako disciplinárne previnenie a jednak od momentu, keď sa osoba oprávnená podať návrh o takomto konaní dozvedela. Po preskúmaní všetkých relevantných skutočností sa nemožno nestotožniť ani s názorom obhajoby, že bolo záležitosťou organizácie činnosti navrhovateľa, akým spôsobom preveroval okolnosti skutku, pre ktorý bol podaný návrh a že začatie plynutia tak subjektívnych, ako aj objektívnych lehôt nemôže závisieť od rozhodnutia orgánu oprávneného podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Opačný názor by mohol viesť k pripusteniu možnej svojvôle oprávneného orgánu pri nakladaní so začiatkom plynutia subjektívnej lehoty, čo by bolo bezpochyby v rozpore s princípom právnej istoty. Určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty nemôže závisieť od náhodnej skutočnosti, ktorou je v danom prípade dátum doručenia odôvodnenia rozhodnutia z konkrétneho dňa, eventuálne od svojvôle, či vnútorných pomerov oprávneného orgánu. Len pre úplnosť disciplinárny senát dodáva, že nemožno odvodzovať začiatok plynutia lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania od doručenia rozhodnutia, ako je to upravené v ustanovení § 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v prípade podania dovolania, 9 1 Ds 1/2014 a to vzhľadom na úplne rozdielnu právnu úpravu začiatku plynutia subjektívnej lehoty v ustanovení § 120 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z.

§ 118ods.

1 zákona č. 385/2000 Z. z. zodpovednosť sudcu za disciplinárne previnenie zaniká uplynutím premlčacej lehoty uvedenej v § 120 ods. 7.

§ 124písm.

a/ zákona č. 385/2000 Z. z. disciplinárny senát bez ústneho pojednávania konanie zastaví, ak bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene alebo vzatý späť. To boli dôvody, pre ktoré disciplinárny senát bez ústneho pojednávania konanie zastavil z dôvodu, že návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný oneskorene. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa, keď sa rozhodnutie odvolateľovi doručilo. Odvolanie treba podať na disciplinárnom senáte. Včas podané odvolanie má odkladný účinok (§ 131 ods. 1 statusového zákona). V Bratislave 5. mája 2015 JUDr. Martin M i c h a l a n s k ý , v. r. predseda disciplinárneho senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Malinková