dopravný priestupok podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžo/150/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Mgr. P., bytom K., právne zastúpeného Mgr. K., advokátom v B., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska č. 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P- 154/DI-BCP-2007 zo dňa 24.7.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 265/07-31 zo dňa 28.1.2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 265/07-31 zo dňa 28.1.2009 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-P-154/DI-BCP-2007 zo dňa 24.7.2007, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV 1Sžo/150/2009 2 č. ORP–P-383/DI-BCP-2007IV zo dňa 7.6.2007 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) a uložení pokuty podľa § 22 ods. 2 zákona vo výške 2.000,–Sk (66,39 €). Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že správne orgány v konaní dostatočne a objektívne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili a napadnuté rozhodnutie aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že zo správy o výsledku objasňovania priestupku jednoznačne vyplýva, že žalobca obsluhoval telefónny prístroj, čím sa dopustil skutku kladeného mu za vinu. Ako nedôvodné vyhodnotil krajský súd tvrdenia žalobcu o nemožnosti vyjadriť sa k priestupku, pretože z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol riadne a včas predvolaný prvostupňovým správnym orgánom, predvolanie na 7.6.2007 mu bolo doručené do vlastných rúk dňa 25.5.2007 a obsahovalo aj poučenie o tom, akým spôsobom a komu môže ospravedlniť svoju neprítomnosť na ústnom pojednávaní a dohodnúť nový termín prejednania priestupku, ako aj poučenie, že inak bude priestupok prejednaný v jeho neprítomnosti. Žalobca sa však na prejednanie nedostavil a svoju neúčasť ani neospravedlnil a preto prvostupňový správny orgán pri aplikácii § 74 ods. 1 zákona prejednal vec v neprítomnosti žalobcu. Krajský súd uviedol, že zo spisu je zrejmé, že žalobca bol v čase spáchania priestupku vo vozidle sám a svedkov, ktorých navrhoval vypočuť, nijako neoznačil. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ OSP. Krajskému súdu vytýkal, že nevenoval dostatočnú pozornosť nezrovnalostiam týkajúcim sa priebehu skutku a nevysporiadal sa vôbec so skutočnosťou, že síce telefonoval, ale s použitím systému „voľné ruky“ a teda povinnosť podľa § 4 ods. 3 písm. g/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len zákon č. 315/1996 Z. z.) neporušil, pretože samotný telefonický rozhovor bez priamej obsluhy telefonického aparátu nenapĺňa skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona. Poukázal na novelu zákona o cestnej premávke č. 8/2009, z ktorej je zrejmé, že „zákaz obsluhovať telefónny prístroj“ nie je totožný s pojmom telefonovať, pretože podľa novely nesmie vodič vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“. 1Sžo/150/2009 3 Podľa jeho názoru krajský súd nesprávne právne posúdil postup žalovaného v súvislosti so zmarením práva žalobcu vyjadriť sa osobne k prejednávanému priestupku, pretože na prejedanie priestupku bez jeho neprítomnosti neboli splnené podmienky v zmysle § 74 ods. 1 zákona. Uviedol, že svoju neprítomnosť ospravedlnil, hoci aj následne, ale mal na neprítomnosť dôležitý dôvod a to splnenie občianskej povinnosti – podať svedeckú výpoveď. Dôvodil, že nemohol vedieť, koľko svedecká výpoveď potrvá a odôvodnene predpokladal, že splnenie povinnosti aj využitie svojho práva bude možné časovo zosúladiť a preto nepovažoval za potrebné vopred sa ospravedlniť. Vyjadril názor, že pokiaľ prvostupňový správny orgán porušil jeho práva, mohol odvolací orgán toto pochybenie odstrániť a k veci ho vypočuť, čo však neurobil a tento postup správnych orgánov preto treba považovať sa závažný zásah do jeho základných procesných práv. Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Vyjadril presvedčenie, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol zrejmý najmä zo správy o výsledku objasňovania priestupku, čo žalobca do tejto správy aj uviedol a vlastnoručne ju podpísal. Poukaz žalobcu na nový zákon o cestnej premávke nepovažoval za relevantný, nakoľko skutok sa stal dva roky pred jeho účinnosťou. K námietke žalobcu v súvislosti s prejednaním veci bez jeho prítomnosti uviedol, že žalobca si doručenku prevzal, bol riadne poučený ako a komu môže ospravedlniť svoju neúčasť a dohodnúť nový termín, čo neurobil. Zdôraznil, že žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil až v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku, čo nemožno považovať za náležité ospravedlnenie, resp. dôležitý dôvod. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vo veci rozhodol po pojednávaní v neprítomnosti žalobcu resp. jeho právneho zástupcu, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil. 1Sžo/150/2009 4 Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 8.3.2007 v čase o 21.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Mercedes 200 EČ B. v Bratislave po Bajkalskej ulici smerom na Vajnorskú ulicu, pričom počas jazdy obsluhoval telefónny prístroj. Žalobca do správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uviedol, že telefón obsluhoval s použitím systému „voľné ruky“. Zo záznamu člena hliadky zo dňa 9.3.2007 vyplýva, že žalobca počas jazdy obsluhoval telefónny prístroj a vo vozidle sa nachádzal sám. Správny orgán preto začal voči žalobcovi priestupkové konanie z dôvodu porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 3 písm. g/ zákona č. 315/1996 Z. z. a na deň 7.6.2007 vytýčil ústne pojednávanie. Predvolanie bolo žalobcovi doručené na adresu jeho bydliska do vlastných rúk dňa 25.5.2007. Keďže žalobca sa na ústne pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť ani neospravedlnil, správny orgán vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p. ORP-P-383/DI-BCP-2007-IV zo dňa 7.6.2007 uznal žalobcu vinným zo spáchania predmetného priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. k/ zákona a podľa § 22 ods. 2 zákona mu uložil pokutu v sume 2.000,–Sk (66,39 €). V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca dodatočne ospravedlnil svoju neprítomnosť na ústnom pojednávaní z dôvodu vážnych a neodkladných povinností (výsluch na inom oddelení polície) a žiadal opätovné prejedanie priestupku, na ktorom by boli vypočutí svedkovia a na ktorom by predložil nahrávku rozhovoru s policajtmi. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k spáchaniu priestupku došlo tak, ako bolo ustálené v prvostupňovom konaní a preto ho potvrdil. K námietke žalobcu o porušení jeho práv prejednaním veci v jeho neprítomnosti uviedol, že na takýto postup prvostupňového správneho orgánu boli dané podmienky v zmysle § 74 ods. 1 zákona a zdôraznil, že žalobca sa za posledné dva roky dopustil piatich priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 1Sžo/150/2009 5 Žalobca v odvolaní nenamietal druh a výšku uložených sankcií, preto sa týmito skutočnosťami odvolací súd nezaoberal. V predmetnom konaní sa zameral na odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa priebehu skutku kladeného mu za vinu a porušenia zákonných ustanovení v súvislosti s prejednaním veci pred prvostupňovým správnym orgánom bez prítomnosti žalobcu. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v postupe správneho orgánu, ktorý prejednal vec na prvom stupni bez prítomnosti žalobcu po tom, čo bol žalobca na pojednávanie riadne a včas predvolaný a bol poučený o možnosti prejednať vec v jeho neprítomnosti, ak sa žalobca neospravedlní. Podľa § 4 ods. 3 písm. g/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách vodič nesmie počas vedenia vozidla obsluhovať telefónny prístroj alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla. Žalobca nepopieral, že počas jazdy obsluhoval telefónny prístroj, no tvrdil a do správy o objasňovaní priestupku uviedol, že telefónny prístroj obsluhoval s použitím systému „voľné ruky“. Odvolací súd nemal dôvod neveriť obsahu záznamu pohotovostnej motorizovanej jednotky (z 9.3.2007), z ktorého vyplýva, že jej príslušníci videli žalobcu počas jazdy „obsluhovať telefónny prístroj“, čo je nesporne iná činnosť ako použitie systému „voľné ruky“ a je nepochybne aj inak pozorovaním postrehnuteľná, preto súd považoval tvrdenie žalobcu za účelové a nespôsobilé spochybniť zistenie žalovaného. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že vodič počas jazdy nesmie obsluhovať telefónny prístroj (bez uvedenia výnimky použitia systéme „voľné ruky“, ktorá bola zakotvená až v novom cestnom zákone) a nesmie vykonávať ani inú činnosť nesúvisiacu s vedením vozidla. Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že správny orgán správne ustálil, že žalobca sa dopustil priestupku podľa § 4 ods. 3 písm. g/ zákona č. 315/1996 Z.z. platného a účinného v čase jeho spáchania tým, že obsluhoval telefónny prístroj. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. 1Sžo/150/2009 6 Námietku žalobcu, že svoju neprítomnosť ospravedlnil a mal na to vážny dôvod, ani odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Zo spisu žalovaného je zrejmé, že žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil až dodatočne a to dokonca až v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu. Ak žalobca vopred vedel, že v termíne pojednávania, určeného na 7.6.2007, pôjde podať svedeckú výpoveď, vzhľadom k dostatočnému časovému priestoru od momentu, kedy sa o termíne dozvedel (25.5.2007) mu nič nebránilo v tom, aby túto skutočnosť vopred oznámil správnemu orgánu a dohodol si iný termín prejednania priestupku. Za náležité ospravedlnenie v žiadnom prípade nemožno považovať ospravedlnenie zaslané správnemu orgánu až v odvolaní zo dňa 2.7.2007, teda takmer mesiac po prejednaní priestupku uskutočnenom bez jeho prítomnosti. Je potrebné zdôrazniť, že byť vypočutý a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia je súčasťou práva (nie povinnosti) účastníka konania byť vypočutý (čo vyplýva aj z Rezolúcie Výboru ministrov č.