§ 156/1 Tr.zák. a iné

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Tdo/61/2017 Identifikačné číslo spisu: 5414010095 Dátum vydania rozhodnutia:

1. októbra 2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Serbová Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5414010095.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obvineného P. U. o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia na neverejnom zasadnutí
2. októbra 2017 v Bratislave, o dovolaní obvineného P. U., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Tomáša Pukaja proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z
3. júla 2017, sp. zn. 2Tos 55/2017 rozhodol r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. f/ Trestného poriadku dovolanie obvineného P. U. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín uznesením z
4. mája 2017, sp. zn. 9T 33/2014 podľa § 419 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodov uvedených v § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že obvinený P. U. sa v skúšobnej dobe podmienečne odloženého trestu uloženého rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T 33/2014 z
5. novembra 2014 osvedčil. Na základe sťažnosti podanej proti tomuto uzneseniu prokurátorom, Krajský súd v Žiline uznesením z
6. júla 2017 sp. zn. 2Tos 55/2017 podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku zrušil uznesenie okresného súdu a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 419 ods. 1 Trestného poriadku, s použitím § 418 ods. 1 Trestného poriadku, § 52 ods. 1 Trestného zákona vyslovil, že obvinený P. U. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom neosvedčil a nariadil výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T 33/2014 z
7. novembra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
8. marca 2015 vo výmere jedného roka. Podľa § 419 ods. 4 Trestného poriadku, § 52 ods. 5 Trestného zákona, § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, obvineného U. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obvinený P. U. podal proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2Tos 55/2017 z
9. júla 2017 dovolanie, z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, d/, i/ Trestného poriadku. Domáhal sa, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) vec predbežne preskúmal podľa § 378 Trestného poriadku a následne po postupe podľa § 381 Trestného poriadku rozhodol, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Trestného poriadku), takže nie je možné vykonať prieskum jeho dôvodnosti.Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani na preskúmavanie nimi vykonaného dokazovania. Nie je nástrojom všeobecného preskúmavania všetkých rozhodnutí súdov nižších stupňov. Jedným z kritérií vymedzenia podania dovolania je okruh rozhodnutí, voči ktorým je uplatniteľné. Tento okruh je daný predovšetkým ustanovením § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré definuje právoplatné rozhodnutia súdu, voči ktorým možno dovolanie podať a ktorými bol porušený zákon alebo boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Trestného poriadku (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku).Paragraf 368 ods. 2 Trestného poriadku: Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie: a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Okruh rozhodnutí vymedzený v uvedenom ustanovení dopĺňajú rozhodnutia uvedené v ustanovení § 371 ods. 2 Trestného poriadku - napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste - vo vzťahu ku ktorým môže dovolanie podať len minister spravodlivosti, a v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku, kde opäť len minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.V posudzovanej veci bolo dovolanie podané obvineným voči uzneseniu krajského súdu, ktorý rozhodoval o tom, či obvinený U. vykoná trest odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený, alebo sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčí, teda rozhodnutiu, ktoré nespadá do okruhu rozhodnutí vymedzenom citovanými ustanoveniami § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/ až h/ Trestného poriadku a § 371 ods. 2, resp. ods. 3 Trestného poriadku. Vzhľadom k výkladovej interpretácii ustanovenia § 368 ods. 2 písm. h/ Trestného poriadku obvineným v jeho dovolaní, najvyšší súd nad rámec už uvedeného konštatuje, že ustanovenie § 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku je po novelizácii Trestného poriadku zákonom číslo 262/2011 Z. z. s účinnosťou od
10. septembra 2011, novou úpravou pôvodného ustanovenia § 368 ods. 1 Trestného poriadku upravujúcou možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V tomto pôvodnom ustanovení okruh rozhodnutí, voči ktorým bolo možné podať dovolanie, nebol explicitne (priamo) stanovený, ale vychádzal z justičnej praxe odvolávajúcej sa na judikatúru, konkrétne rozhodnutie R 19/
11. Ak je po uvedenej novelizácii okruh predmetných rozhodnutí daný zákonom (Trestným poriadkom), rozširovanie tohto okruhu rozhodnutí interpretáciou (zákona) súdom by bolo porušením článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány (teda i súd) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Aj uvedené novelizované ustanovenie § 368 ods. 2 Trestného poriadku rámcuje okruh rozhodnutí, voči ktorým možno podať dovolanie, na rozhodnutia, ktorými sa rozhoduje vo veci samej, teda rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie končí (mimo rozhodnutia podľa § 368 ods. 2 písm. g/ Trestného poriadku - rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia). Medzi uvedené rozhodnutia pod písmenami a/ až f/ §-u 368 ods. 2 Trestného poriadku teda jednoznačne rozhodnutie súdu v konaní o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. o tom, či obvinený trest vykoná, nepatrí. Tým je daný dôvod odmietnuť podané dovolanie podľa § 382 písm. f/ Trestného poriadku a nemožnosť jeho preskúmania v dovolacom konaní. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.