1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra, Okresného dopravného inšpektorátu v Zlatých Moravciach č. ORP-34/DI-ZM-SK-2009 zo dňa 15. júna 2009. Týmto rozhodnutím bol ţalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku
1 písm. 1/ a ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), za porušenie v tom čase platného § 19 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/1996 Z. z.“) z dôvodu, ţe nedal prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta za čo mu bola uloţená pokuta vo výške 190,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, ţe v priestupkovom konaní bolo jednoznačne preukázané spáchanie priestupku ţalobcom
1 zákona č. 315/1996 Z. z., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v rozhodnutí obidvoch správnych orgánov, pričom
krajského súdu správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu neodporujúce. Krajský súd vo svojom odôvodnení ďalej uviedol, ţe oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov, vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou, danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní, ako vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch zaloţené. Do jeho kompetencie patrí i úvaha, či určitý dôkaz vykoná alebo nie. Správny orgán môţe
svojej úvahy posúdiť, či sa určitá skutočnosť v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá, t. j. môţe dospieť k záveru, ţe určitý dôkaz je dostačujúci alebo sa rozhodnúť, ţe treba zadováţiť ďalšie dôkazy, ktoré majú relevantnejší podklad pre rozhodnutie, avšak iba vtedy, ak ide o prípady rozporov v dôkazoch, čo
názoru krajského súdu nie je preskúmavaný prípad. 5Sţo/204/2010 3 K námietke ţalobcu, v ktorej ţiadal o preskúmanie protokolu o dopravnej nehode expertízou nezávislého súdneho znalca, krajský súd poznamenal, ţe súdne konanie nenahrádza dokazovanie pred správnym orgánom, a preto predmetom súdneho konania nemôţu byť nové námietky ţalobcu. K obvineniu ţalobcu, ţe priestupkové konanie bolo zmanipulované krajský súd uviedol, ţe na túto námietku prihliadnuť nemohol, keďţe takáto námietka zo spisu nevyplýva.
názoru krajského súdu mohol ţalobca nevhodné správanie konajúceho policajta Policajného zboru signalizovať príslušnému nadriadenému orgánu. Na záver krajský súd uviedol, ţe nemohol prihliadnuť ani na námietku zaujatosti príslušníka Policajného zboru, ktorý dopravnú nehodu zadokumentoval z dôvodu, ţe ţalobca takúto námietku pred správnym orgánom nevzniesol. Uviedol tieţ, ţe v tomto konaní súd nevykonáva dokazovanie (nezisťuje zodpovedného vodiča za dopravný priestupok) a nerozhoduje ani o náhrade škody z dopravnej nehody, ktorá je preskúmavaná súdom na základe rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní správnym organom. Z týchto dôvodov krajský súd ţalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania Krajský súd v Nitre odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 OSP, vychádzajúc z toho, ţe ţalobca nemal v konaní úspech. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré obsiahle popísal v 22 bodoch. Vo veciach, ktoré sa týkajú prieskumu súdom v správnom súdnictve, uviedol ţe trvá na svojich pôvodných poţiadavkách a tvrdení, ţe skutočným vinníkom dopravnej nehody je Ľ. H. a nie on. Tieţ výšku uloţenej sankcie povaţoval za neprimeranú vzhľadom k tomu, ţe je momentálne bez finančných prostriedkov, pretoţe je nezamestnaný má zlý zdravotný stav (prekonal infarkt), má ešte šesť nezaopatrených detí, jeho manţelka je tieţ chorá a jej príjem je 300 aţ 400 eur mesačne. Na odvolacom pojednávaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ţalobca zotrval na dôvodoch odvolania, zdôrazňujúc, ţe nie on spôsobil dopravnú nehodu. Zotrval na vyjadreniach, ţe celé vyšetrovanie prebehlo v jeho neprospech a konajúci príslušníci polície sa nechali ovplyvniť druhým účastníkom dopravnej nehody pánom H., ktorý si po nehode privolal na pomoc príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráţe. Tvrdil, ţe na 5Sţo/204/2010 4 mieste dopravnej nehody sa polícia zaujímala len o pána H. a jeho si nevšímali vôbec, hoci bol zranený s ktorým zranením však lekára nenavštívil. K tejto skutočnosti uviedol, ţe s týmto zranením navštívil svojho známeho lekára ktorý ho ošetril, pričom si nezobral lekárske potvrdenie. Uviedol, ţe pri vyšetrovaní nehody príslušníkov vôbec nezaujímala dráha jazdy p. H., ktorá nebola priama, ale tento jazdil „myšičkou“ tak, ţe predbiehal pred ním idúce vozidlo. Ďalej tvrdil, ţe polícia odignorovala miesto, kde došlo k stretu vozidiel, pričom sám p. H. priznal, ţe nebrzdil. Uviedol, ţe v čase, keď do neho p. H. vrazil bol on za stredovou čiarou, teda bol v protismere. Tvrdil, ţe vozidlá idúce pred p. H. mali vyhodený pravý blinker a odbočovali na parkovisko z ktorého on vychádzal, a ak by p. H. nepouţil „myšičku“ nebol by do neho navrazil. Ţalobca tvrdil, ţe vyšetrovanie neprebehlo v súlade so zákonom a on sa ničoho nedopustil. Zo strany polície došlo k účelovému mareniu vyšetrovania. Ako dôkaz poukazuje na poškodenie svojho auta, ktoré ponechal v nabúranom stave, kde je vidno v akom uhle sa autá stretli. Ďalej poukazoval na to, ţe parkoviská obchodných domov T. a A. majú kamery a z ich záznamov sa dá všetko zistiť. Vykonanie týchto dôkazov navrhoval aj v priestupkovom konaní, čo však akceptované nebolo. Cíti sa v pozícii poškodeného a nie vinníka. Sám si nenechal urobiť znaleckú expertízu, lebo na to nemá prostriedky, v dôsledku nehody mal infarkt a operované srdce. Tvrdil, ţe ak by bolo nariadené znalecké dokazovanie, bolo by zistené, ţe má pravdu. Ďalej namietal, ţe nebolo náleţite zadokumentované m isto stretu vozidiel. Ţalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe k námietkam ţalobcu sa uţ podrobne vyjadril vo vyjadrení k ţalobe a zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. Uviedol, ţe námietky ţalobcu sa javia ako účelové, ničím nepodloţené a neopodstatnené. Preto ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil. Na odvolacom pojednávaní zástupkyňa ţalovaného uviedla, ţe nákresy vyhotovené ţalobcom neboli akceptované, pretoţe sú v rozpore s administratívnym spisom. Uviedla, ţe p. H. išiel po hlavnej ceste rýchlosťou 60 km, čo poukazuje aj brzdná dráha viditeľná na fotodokumentácii. Tieţ poukázala na to, ţe v kriţovatke sa nachádzal ostrovček. Ďalej uviedla, ţe zo spisového materiálu nevyplýva, ţe by bol ţalobca bezprostredne po nehode tvrdil, ţe má nejaké zranenia a nemal ani návrhy na doplnenie dokazovania. Z fotodokumentácie je zrejmé, ţe p. H. intenzívne brzdil a snaţil sa zabrániť nehode, keď mu ţalobca vošiel do kriţovatky. 5Sţo/204/2010 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250ja ods. 2 veta druhá v spojení § 250i ods. 2 OSP) a vychádzajúc z obsahu administratívneho a súdneho spisu ako aj z toho, čo uviedli účastníci v prvostupňovom a v odvolacom súdnom konaní dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je čiastočne dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 OSP). V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP ). Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
2 OSP ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy.
ods. 3 citovaného ustanovenia pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 5Sţo/204/2010 6 V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe ţaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho organu – Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRP-100/DI-SK-2009 zo dňa
1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu
2 citovaného zákona bola uloţená sankcia – pokuta vo výške 190,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Vodič, ktorý prichádza na kriţovatku po ceste označenej ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám, prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta. Vodič má zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na kriţovatku náleţitý rozhľad, pričom nesmie vojsť do kriţovatky, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať v jazde za kriţovatkou, takţe by bol nútený zastaviť vozidlo na kriţovatke. Vychádzajúc z pripojeného spisu, ako i z doterajšieho priebehu konania dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) k záveru, ţe ţalovaný vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to záznamom o podaní vysvetlenia ţalobcu, záznamom o podaní vysvetlenia manţelky ţalobcu E. N., záznamom o podaní vysvetlenia vodiča osobného motorového vozidla továrenskej značky Opel Vectra evidenčné číslo X., záznamom dopravnej nehody, fotodokumentáciou, náčrtom z miesta dopravnej nehody a evidenčnou kartou vodiča – ţalobcu. Z uvedeného je teda zrejmé, z akých 5Sţo/204/2010 7 dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodnutí vychádzal. Ţalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie
5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“), ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého ţalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku ţalobcu. V tomto smere nebolo odvolanie ţalobcu opodstatnené. Najvyšší súd vzhľadom na hore uvedené okolnosti, upriamil pozornosť na námietku ţalobcu k výmere uloţených sankcií.
1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto porušením uvedeným v písmene k/ bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.
ods. 2 citovaného ustanovenia za priestupok
odseku 1 písm. l/ moţno uloţiť pokutu do výšky 232,- eur a zákaz činnosti do jedného roka. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, prvostupňový správny orgán uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 190,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov s poukázaním na ustanovenie § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktoré umoţňuje za spáchanie priestupku
1 písm. l/ citovaného zákona uloţiť pokutu aţ do výšky 232,- eur a zákaz činnosti do jedného roka. Z uvedeného je zrejmé, ţe správny orgán rozhodol o uloţení pokuty v hornej polovici sadzby a o uloţení zákazu činnosti v strede sadzby.
2 zákona č. 372/1990 Zb., pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závaţnosť priestupku a najmä na spôsob jeho spáchania, na jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
priestupkového zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. To znamená, ţe povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch 5Sţo/204/2010 8 je postupovať aj
jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku) v intenciách, ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozhodnutie č. Rs 89/2002, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3SţoKS 64/2006, rozhodnutia č. 69/2008 ZSP, č. 58/2009 ZSP), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náleţité zdôvodnil uloţenie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváţenia, to však neznamená, ţe môţe byť uloţená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvaţovať závaţnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku kaţdému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uloţená pokuta spĺňala nielen poţiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uloţení pokuty správny orgán prihliadne na závaţnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. K tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá
2 OSP a
3 zákona č. 71/1967 Zb. povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tieţ vysvetliť, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťaţia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, ţe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme moţnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/OSP, § 250j ods. 3 písm. d/ a ods. 3 OSP) a súčasne postupujú aj v rozpore čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia k určeniu druhu a výmery uloţenej sankcie uviedol, ţe prihliadol na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení 5Sţo/204/2010 9 neskorších predpisov, na závaţnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania, na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom, alebo disciplinárnom konaní. Druhostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s touto otázkou konštatoval, ţe prvostupňový správny orgán posúdil dôkaznú situáciu v súlade so zákonom a vymeral sankciu v súlade so zákonom a krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe sa stotoţnil zo zisteným skutkovým stavom a závermi ţalovaného, keď uloţil ţalobcovi kumulatívne pokutu a zákaz činnosti, a to pokutu vo výške 190,- eur a 6 mesiacov zákazu činnosti, pričom povinnosť uloţiť kumulatívnu sankciu, t. j. pokutu a zákaz činnosti, vyplýva priamo zo zákona. Najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe takéto všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie nepostačuje, pretoţe určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváţenia, ktoré je súdom preskúmateľné v zmysle § 245 ods. 2 OSP. Ak má súd posúdiť, či rozhodnutie v časti, v ktorej bola určená výška sankcie, ktoré bolo vydané na základe voľnej úvahy, nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom nepostačuje, ţe určená výška sankcie je v rozpätí, ktoré zákon pripúšťa, musí byť preskúmateľné aj to, ako boli vzaté do úvahy hľadiská ustanovené v zákone. Preto, aj keď je určenie výšky pokuty výsledkom správneho uváţenia, neznamená to, ţe správny orgán môţe postupovať ľubovoľne. Je jeho povinnosťou zaoberať sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad úvahy vymedzuje, zadováţiť si potrebné dôkazy, vyvodiť z nich skutkové zistenia a právne závery a aţ potom na základe zákonom povoleného správneho uváţenia pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a hraníc, ktoré vymedzuje, dospieť pri dodrţaní zásad logického uvaţovania k určeniu výšky pokuty. Najvyšší súd nemohol vzhľadom na vyššie uvedené ponechať bez povšimnutia skutočnosť, ţe rozhodnutia o uloţení sankcie a jej výške sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní došlo k podstatnej vade konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Nápravu v konaní je moţné dosiahnuť len zmenou prvostupňového rozsudku a zrušením ţalovaných rozhodnutí správnych orgánov
(§ 250ja ods. 3 prvá veta OSP). Správny orgán je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 OSP ), a tak v novom konaní 5Sţo/204/2010 10 správny orgán prejedná uloţenie sankcie za priestupok a rozhodne o nej tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu. Na záver najvyšší súd k námietkam ţalobcu, ktoré nepatria do súdneho prieskumu v správnom súdnictve, uvádza, ţe ţalobca sa mal a môţe obrátiť na príslušného nadriadeného príslušníkov policajného zboru ním opisovaných v ţalobe, ako aj podať podnet na inšpekciu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v neposlednom rade sa aj obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a
1 OSP a priznal v súdnom konaní úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania v sume 33,- eur za zaplatený súdny poplatok za ţalobu. Náhradu cestovného najvyšší súd ţalobcovi nemohol priznať, pretoţe ich náhradu v zákonnej lehote troch dní nevyčíslil (§ 151 ods. 1 a ods. 2 OSP v spojení s § 211 ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 7. decembra 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.