1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) a uložení sankcií
2 zákona vo forme pokuty vo výške 6.000,–Sk (199,16 eur) a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov. Žalobcovi vrátil preplatok na súdnom poplatku v sume 33,– eur a nepriznal mu náhradu trov konania. Krajský súd tak rozhodol s poukazom na zistenie, že skutkový stav medzi účastníkmi nebol sporný, správne rozhodnutia majú všetky zákonom požadované náležitosti a uložená sankcia bola dostatočne zdôvodnená, primeraná a v zhode s § 12 ods. 1 zákona. Konštatoval, že pri ukladaní sankcií bolo prihliadnuté aj na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a následky, na mieru zavinenia a na osobu páchateľa a prihliadli aj na záznamy z karty vodiča. Vzal do úvahy, že žalobca sa ako účastník cestnej premávky nesprával disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v dôsledku čoho došlo k nehode, k zraneniu žalobcu a škode na vozidlách. Zdôraznil, že skutok sa stal tak, že žalobca predbiehal kolónu vozidiel na ceste prvej triedy v obci, v blízkosti prechodu pre chodcov, kde je väčší predpoklad ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky. Poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca nezačal predchádzanie s následným zaradením za vozidlá, ale pokračoval v jazde smerom k prechodu. Proti rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušiť. Uviedol, že k spáchaniu priestupku sa priznal, bola ním spôsobená len malá škoda a zraneným bol len on, pričom nedošlo k ohrozeniu iných osôb a nebola spôsobená ani škoda iným účastníkom dopravnej nehody. Záver žalovaného o tom, že uloženie predchádzajúcej miernejšej sankcie za iný priestupok spáchaný pod vplyvom alkoholu nepostačovalo k jeho náprave,
žalobcu nezodpovedá spisu. Poukázal na to, že v evidencii priestupkov má tri záznamy, ale vždy šlo len o nepatrné porušenie predpisov. V ďalšom zdôraznil, že oprávnenie na vedenie motorových vozidiel nevyhnutne potrebuje k zabezpečeniu svojej dopravy, pretože je osobou ťažko zdravotne postihnutou, ako aj k výkonu svojej podnikateľskej činnosti a sankciu zákazu činnosti po dobu 10 mesiacov považoval za neprimerane prísnu.
jeho názoru, že uložením tejto sankcie správne orgány neprimerane zasiahli do jeho ústavného 1Sžo/219/2009 3 práva na slobodnú voľnu povolania, do práva podnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosť
čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na následky priestupku ako aj vzhľadom na osobu páchateľa uložená sankcia bola neprimerane prísna a najmä uloženie zákazu činnosti na 10 mesiacov považuje za extrémne nesúladné so základnými zásadami pre ukladanie sankcií
1 zákona a zjavne vybočujúce z medzí tohto zákonného ustanovenia. Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu zaujal stanovisko k vzneseným námietkam a zotrval na závere o zákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.4.2010, potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 31.8.2008 v čase o 19.00 hod. viedol motocykel značky C., EČ P., v obci Sučany v smere na Martin, pričom spôsobil dopravnú nehodu tak, že sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a okolnostiam, ktoré možno predvídať, nedodržal bezpečnú vzdialenosť za pred ním idúcim osobným motorovým vozidlom značky Renault Clio EČ M., ktoré kvôli vzniknutej situácii (vozidlo pred vozidlom Renault Clio zastavilo a dávalo prednosť chodcom na priechode pre chodcov) spomaľovalo až zastavilo, následkom čoho došlo k stretu motocykla a osobným motorovým vozidlom Renault Clio. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca porušil § 3 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len zákon č. 315/1996 Z. z. ), preto ho rozhodnutím č. p. ORP-1399/DI-SK-2008 zo dňa 3.11.2008 uznal vinným zo spáchania priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. l/ zákona a
2 zákona mu uložil pokutu v sume 6.000,–Sk (199,16 eur) a zákaz činnosti 1Sžo/219/2009 4 viesť motorové vozidlá po dobu 10 mesiacov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadal na závažnosť a spoločenskú nebezpečnosť priestupku, na skutočnosť, že k nehode došlo kvôli tomu, že žalobca nedisciplinovane predbiehal kolónu áut v obci, ako aj na skutočnosť, že v období posledných dvoch rokov mal žalobca v evidencii priestupkov dva záznamy za iné porušenie a 29.4.2007 ďalší záznam za zavinenie dopravnej nehody neprispôsobením rýchlosti pod vplyvom alkoholu. V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca namietal neprimeranosť uložených sankcií, predovšetkým zákazu činnosti, s poukazom na to, že pri priestupku, ku spáchaniu ktorého sa priznal, bola spôsobená len malá škoda a zranený bol len žalobca. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k spáchaniu priestupku došlo tak, ako bolo ustálené v prvostupňovom konaní. K námietke žalobcu o neprimeranosti sankcií uviedol, že žalobca sa dopustil priestupku, za spáchanie ktorého bolo možné uložiť pokutu do 7.000,–Sk (232,36 eur) a zákaz činnosti na dobu do 12 mesiacov, pričom pri ukladaní sankcií a ich výmery prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, na jeho následky a okolnosti, za ktorých sa stal, na mieru zavinenia a na osobu páchateľa. Poukázal na to, že žalobca bol v posledných dvoch rokoch pred spáchaním predmetného priestupku trikrát postihnutý za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z toho jedenkrát za hrubé porušenie zákona č. 315/1996 Z. z., kedy zavinil dopravnú nehodu neprispôsobením rýchlosti jazdy a pod vplyvom alkoholu, za zavinenie ktorej mu bola uložená miernejšia sankcia zákazu činnosti, čo však nepostačovalo k jeho náprave. Zdôraznil, že k nehode došlo na ceste prvej triedy v obci a v blízkosti priechodu pre chodcov, kde je väčší predpoklad ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky. V žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaný žalobca uviedol totožné námietky ako v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, týkajúce sa neprimeranosti uložených sankcií.
1 zákona priestupku sa dopustí ten, kto 1Sžo/219/2009 5
právnych predpisov alebo ak sa podrobuje skúške z jeho vedenia,
2/ zákona za priestupok
odseku 1 písm. a),
1 zákona pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. V konaní nebolo sporné spáchanie skutku a jeho zavinenie žalobcom, ku ktorému sa žalobca priznal a ktorú skutočnosť žalobca ani nepopieral. Žalobca spochybňoval primeranosť uložených sankcií, predovšetkým trestu zákazu činnosti na dobu 10 mesiacov. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že správne orgány môžu za daný priestupok uložiť sankcie v medziach stanovených v § 22 ods. 1 zákona, pričom prihliadajú na skutočnosti demonštratívne uvedené v § 12 ods. 1 zákona. Je nepochybné, že správne orgány tým, že žalobcovi uložili pokutu v sume 6.000,–Sk (199,16 eur), pričom horná hranica sadzby bola 7.000,–Sk (232,36 eur) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov, pri hornej sadzbe 12 mesiacov, medze stanovené zákonom (v § 22 ods. 2 zákona) neprekročili. Z ich postupu uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že pri ukladaní sankcií prihliadli aj na spôsob a okolnosti, za ktorých žalobca priestupok spáchal, predovšetkým na skutočnosť, že k nehode došlo v obci, pri priechode pre chodcov, keď žalobca predbiehal autá stojace pred priechodom z dôvodu, že dávali prednosť chodcom 1Sžo/219/2009 7 idúcim po priechode, pričom prihliadli aj na skutočnosť, že žalobca bol opakovane postihnutý za rôzne dopravné priestupky, ktorých sa dopustil v predchádzajúcom období. Je potrebné pripomenúť, že výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a v takom prípade súd preskúmava len to, či správna úvaha nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 OSP), či je v súlade s pravidlami logického uvažovania a čo predpoklady takého úsudku boli zistené riadnym procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých okolností vyvodiť iné alebo dokonca opačné závery. V predmetnej veci odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu uznali vinným zo spáchania priestupku
1 písm. l/ zákona, za čo mu dôvodne uložili pokutu
2 zákona. Uloženie sankcie za protiprávne konanie v súlade so zákonom (čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky) nemôže predstavovať porušenie žalobcom namietaného čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami, ktoré sú totožné s odvolacími námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. 1Sžo/219/2009 8 V Bratislave 13. apríla 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.