← Slovensko

procesné, trovy konania

Obsah (12)§ 250j§ 40§ 13§ 166§ 214§ 244§ 247§ 246c§ 250k§ 112§ 17§ 9

Najvyšší súd 1Sžo 144/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P., bytom R., právne zastúpeného JUDr. J., advokátom v N., proti žalova

§ 250jods.

2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 6.737,--Sk (223,63 €) do troch dní na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd mal v danej veci preukázané, že žalovaný ako odvolací správny orgán preskúmavaným rozhodnutím č. 19184- II/2007 zo dňa 3.4.2007 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 19184 zo dňa 6.2.2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu

§ 40ods.

2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

názoru krajského súdu v administratívnom konaní tým, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom voči zloženiu členov poradnej komisie došlo k takému procesnému pochybeniu, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu. 1Sžo 144/2009 2 Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil úspechom žalobcu v konaní. Konštatoval, že žalobca mal v konaní úspech vo vzťahu k zrušeniu druhostupňového správneho rozhodnutia a jeho žalobe vo vzťahu k zrušeniu prvostupňového správneho rozhodnutia nebolo vyhovené, z ktorých dôvodov priznal žalobcovi trovy konania vo výške 50 % úspechu. Nepriznal žalobcovi zvýšenie základnej sadzby tarifnej odmeny o polovicu

§ 13ods.

4 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pretože preskúmanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu nemožno v danom prípade považovať za spojenie dvoch vecí, keďže v rámci postupu súdu

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je kvalifikovaným a spôsobilým samostatným predmetom preskúmania len rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa, ktorý rozhodoval ako správny orgán v poslednom stupni a prvostupňové rozhodnutie sa preskúmava len v spojení s týmto rozhodnutím. Taktiež nepriznal žalobcovi zvýšenie základnej sadzby tarifnej odmeny na trojnásobok

§ 13ods.

1 uvedenej vyhlášky, pretože nesúhlasil so záverom žalobcu, že išlo o vec mimoriadne ťažkú a náročnú. Žalobca v odvolacej lehote proti uvedenému rozsudku podal na krajský súd návrh zo dňa 29.7.2008 na vydanie doplňujúceho rozsudku. Žiadal, aby krajský súd doplňujúcim rozsudkom rozhodol o jeho návrhu na zrušenie rozhodnutia služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci č. 19184 zo dňa 6.2.2007. Uviedol, že súd prvého stupňa v rozsudku nerozhodol o prvostupňovom správnom rozhodnutí napriek skutočnosti, že v žalobe sa jeho preskúmania domáhal, žiadajúc jeho zrušenie, pričom povinnosťou súdu je rozhodnúť o celom predmete konania. Žalobca súčasne podal odvolanie proti rozsudku krajského súdu v časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 43.581.--Sk a súčasne mu priznal trovy odvolacieho konania v sume 6.972.--Sk, všetko na účet jeho právneho zástupcu. Žalobca vyjadril názor, že krajský súd nesprávne posúdil, že v predmetnej veci nešlo o spojenie vecí - teda o preskúmanie zákonnosti prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu a neaplikoval § 13 ods. 4 vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“). Uviedol, že to, či dôjde alebo nedôjde k spojeniu vecí, určuje žalobca vo svojej žalobe. Nesúhlasil ani so záverom krajského súdu, že v predmetnej veci nejde o vec mimoriadne ťažkú a časovo náročnú. Poukázal na rozsah samotného súdneho spisu ako i administratívneho spisu žalobcu a na to, že v predmetnej právnej veci sa vyžaduje zastúpenie advokátom a vec je rozhodovaná senátom a nie samosudcom. Z uvedených dôvodov považoval za dôvodné, aby mu súd priznal trovy konania pozostávajúce z odmeny za 6 právnych úkonov zvýšenej

§ 13ods.

1 a § 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a z cestovného a náhrady za stratu času, celkovo v sume 1.446,62 € (43.581,--Sk). Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením č.k 21S/69/2007-166 zo dňa 16.12.2008 zamietol návrh žalobcu na doplnenie rozsudku krajského súdu č.k. 21S/69/2007-126 zo dňa 20.5.2008

§ 166ods.

2 O.s.p. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní krajskému súdu vytýkal, že písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia sa vo výroku nezhoduje s výrokom zápisnice zo dňa 20.5.2008, čím došlo k porušeniu § 156 ods. 4 O.s.p.. Namietal, že krajský súd porušil ustanovenia § 152 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď nerozhodol o celom žalobnom návrhu, pretože 1Sžo 144/2009 3 žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového aj druhostupňového správneho rozhodnutia a žiadal, aby súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom krajský súd rozsudkom zrušil len rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu a o rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa nerozhodol. Vyjadril názor, že z uvedeného dôvodu bol jeho návrh na doplnenie rozsudku podaný dôvodne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

ust. § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal predloženú vec krajského súdu v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl., bez nariadenia pojednávania

§ 214ods.

2 a dospel k názoru, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu krajského súdu nie je dôvodné a súčasne jeho odvolanie proti rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania je dôvodné len čiastočne. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca podal na krajskom súde dňa 11.6.2007 žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 19184-II/2007 zo dňa 3.4.2007 a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 19184 zo dňa 6.2.2007 a žiadal, aby súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom č.k. 21S/69/2007-126 zo dňa 20.5.2008 zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. 19184-II/2007 zo dňa 3.4.2007

§ 250jods.

2 písm. e/ O.s.p. a vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zákonodarca preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy ustanovil do právomoci súdov v osobitnej piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo.

§ 244ods.

1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 247ods.

1, 2, 3 O.s.p.

ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 1Sžo 144/2009 4 Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

§ 246cods.

1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 250jods.

2 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že

  1. a)rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
  2. b)zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
  3. c)zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
  4. d)rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
  5. e)v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zákonodarca v citovaných právnych normách ustanovil zákonné podmienky, za splnenia ktorých je súd oprávnený a povinný preskúmať rozhodnutie správneho orgánu. V právnej norme § 247 ods. 1, 2 ustanovil, že

ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z uvedeného vyplýva, že súd má právomoc preskúmavať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni, teda má právomoc preskúmať právoplatné rozhodnutie správneho orgánu vydané v administratívnom konaní a preto aj žaloba, aby bola súdom prijatá k preskúmaniu, musí byť podaná proti tomu správnemu orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni a musí ísť o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Povinnosťou súdu pri posudzovaní zákonnosti právoplatného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je posudzovať aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvého stupňa z úradnej moci. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že v preskúmavanej veci sú splnené zákonné podmienky ustanovené v § 250j ods. 2 písm. a/ až e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zruší a môže zrušiť aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa na základe okolností vyplývajúcich v konkrétnej veci z administratívneho spisu správnych orgánov odôvodňujúcich zrušenie prvostupňového správneho rozhodnutia a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V predmetnej právnej veci krajský súd

§ 250jods.

2 písm. e/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, teda druhostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu, že správne konanie na druhom stupni trpelo vadou, ktorá 1Sžo 144/2009 5 mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 250j ods. 2 O.s.p. pokiaľ zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a nebolo jeho povinnosťou samostatným rozhodnutím rozhodovať o rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, pretože prvostupňové správne rozhodnutie nebolo spôsobilé byť samostatným predmetom preskúmania súdom

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ aj žalobca v žalobe žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako druhostupňové správne rozhodnutie a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nejde o spojenie dvoch vecí a to z vyššie uvedených dôvodov, a preto ani nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o tomto prvostupňovom rozhodnutí v zmysle žaloby. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh na doplnenie rozsudku

§ 246cods.

1 O.s.p. v spojení s § 166 ods. 2 zamietol, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

§ 246cods.

1 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 potvrdil. Odvolací súd neprihliadol na námietku žalobcu, že krajský súd nerešpektoval § 156 ods. 4 O.s.p., keď sa výrok v zápisnici zo dňa 20.5.2008 a výrok v napadnutom uznesení nezhodujú, pretože v zápisnici je uvedený výrok: „Návrh na doplnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 21S/69/2007-126 zo dňa 20.5.2008 v časti, aby súd zrušil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, č. 19184 zo dňa 6.2.2007 zamieta“ a vo výroku napadnutého uznesenia je uvedené: „Návrh na doplnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 21S/69/2007-123 zo dňa 20.5.2008, v ktorom navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, č. 19184 zo dňa 6.2.2007 zamieta“. Je teda zrejmé, že výroky sú obsahovo totožné a krajský súd ustanovenie § 156 ods. 4 O.s.p. neporušil.

názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa však pochybil pri rozhodovaní o náhrade trov konania napadnutým rozsudkom.

§ 250kods.

1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Krajský súd na základe žaloby žalobcu zrušil napadnuté správne rozhodnutie žalovaného, teda v preskúmavanej veci mal žalobca úspech v celosti a preto mu patrí náhrada všetkých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením jeho práva v tomto konaní a nielen 50 %, ako mu priznal krajský súd. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že v danej veci na krajskom súde v žiadnom prípade nedošlo k spojeniu vecí

§ 112

O.s.p., a to z vyššie uvedených dôvodov, a preto nie je možné navýšiť odmenu za zastupovanie v zmysle § 13 ods. 4 uvedenej vyhlášky o odmeňovaní advokátov v zmysle žiadosti žalobcu, keďže prvostupňové správne rozhodnutie v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. nemohlo byť samostatným predmetom žaloby

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a bolo preskúmavané len v spojení s rozhodnutím žalovaného ako s rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu a následne by mohlo byť zrušené

§ 250jods.

2 O.s.p. len v súvislosti s týmto rozhodnutím žalovaného. 1Sžo 144/2009 6 Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že predmetnú právnu vec nemožno považovať za mimoriadne ťažkú či časovo náročnú, najmä ak túto náročnosť žalobca zdôvodnil v podstate len rozsahom spisov krajského súdu a žalovaného správneho orgánu. Mimoriadnej náročnosti nesvedčí ani argumentácia žalobcu, že vec rozhoduje súd v senáte a je tu povinné zastúpenie advokátom, nakoľko takto by bola

žalobcu odôvodnená mimoriadna náročnosť takmer všetkých vecí správneho súdnictva

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania

§ 246cods.

1 O.s.p. v spojení s § 220 a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania, pretože mal v konaní úspech v celosti. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 447,52 € (13.482,--Sk), ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní súdu v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. a to za: - dva úkony právnej služby v roku 2007 po 45,51 €, (1.371,--Sk) a 2x prislúchajúci režijný paušál po 5,91 € (178,--Sk): - prevzatie a príprava veci (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.), - spísanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.), - štyri úkony právnej služby v roku 2008 po 48,63 € (1.465,--Sk) a 4x prislúchajúci režijný paušál po 6,31 € (190,--Sk): - písomné podanie na súd zo dňa 18.1.2008 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.), - porada so žalobcom dňa 28.3.2008 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.), - písomné podanie na súd zo dňa 12.5.2008 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.), - účasť na pojednávaní pred krajským súdom dňa 20.5.2008 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.), - cestovné právneho zástupcu osobným motorovým vozidlom na pojednávanie pred krajským súdom dňa 20.5.2008 v sume 40,5 € (1.220,--Sk), - náhrada za stratu času

§ 17ods.

1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 8 polhodín po 10,56 € (318,--Sk), spolu v sume 84,45 € (2.544,--Sk).

§ 9ods.

3 a 4 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov odvolací súd vyjadril sumy v súvislosti s výpočtom trov konania v eurách, po prepočítaní a zaokrúhlení v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v konaní o odvolaní proti uzneseniu krajského súdu žalobca nebol úspešný a v konaní o odvolaní proti rozsudku krajského sudu v časti náhrady trov konania bol žalobca úspešný len čiastočne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 27. januára 2010 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.