Najvyšší súd 10 Rks/13/2008 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J., bytom Š., zastúpený JUDr. V., advokátkou so sídlom H., proti odporcovi: H., a. s., so sídlom M., za účasti vedľajšieho účastníka: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
- augusta č. 8 a 10, Bratislava, o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, o návrhu Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave v spore o právomoc, takto r o z h o d o l : Prejednanie a rozhodnutie veci v časti nárokov vzniknutých za obdobie do
- decembra 2003 p a t r í do právomoci Okresného súdu Prievidza. O d ô v o d n e n i e Sociálna poisťovňa doručila dňa
- decembra 2008 na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie sporu o právomoc podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretože nesúhlasila s rozhodnutím Okresného súdu Prievidza z
- júna 2004 č. k. 4C 18/2004-18, ktorým súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci a rozhodol o postúpení veci Ústrediu Sociálnej poisťovne Bratislava z dôvodu, že rozhodovanie o úrazovej rente po
- januári 2004 patrí do právomoci Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa v návrhu poukázala na spoločné stanovisko občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k niektorým otázkam právomoci súdu na rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný rozhodovať o kompetenčných sporoch podľa § 8a OSP po oboznámení sa s vecou dospel k záveru, že zastavenie súdneho konania v časti nárokov vzniknutých do
- decembra 2003 a postúpenie veci na konanie Sociálnej poisťovni, nemá oporu v zákone. Návrhom na začatie konania zo dňa
- februára 2004 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa § 201 Zákonníka práce od
- februára 2003 do
- januára 2004 spolu v sume 10 Rks/13/2008 2 63 893,--Sk a náhrady straty na zárobku od mesiaca február 2004 do budúcna mesačne v sume 8 395,--Sk až do zmeny pomerov na strane navrhovateľa. Okresný súd v Prievidzi uznesením z
- júna 2004 č. k. 4C 18/2004-18 podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil konanie z dôvodu nedostatku právomoci a rozhodol o postúpení veci ohľadom úrazovej renty Ústrediu Sociálnej poisťovne Bratislava s odôvodnením, že podľa ustanovenia § 272 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do
- decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do
- decembra 2003 podľa predpisov účinných do
- decembra 2003 a za obdobie po
- decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj o tých náhradách, na ktoré vznikol nárok pred
- januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po
- decembri
- Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že rozhodovanie o úrazovej rente po
- januári 2004 patrí do právomoci Ústrediu Sociálnej poisťovne Bratislava. Sociálna poisťovňa po postúpení veci namietala správnosť záverov okresného súdu pokiaľ jej boli postúpené na konanie nároky vzniknuté do
- decembra 2003 ako orgánu príslušnému o nich rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky námietky uplatnené Sociálnou poisťovňou považoval za opodstatnené. Podľa stanoviska občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejneného pod č. 27 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2006, rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, o náhrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých, vzniknutých z pracovných úrazov alebo chorôb z povolania do
- decembra 2003, patrí do právomoci súdu, aj keď nároky boli uplatnené po účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zo stanoviska vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadol na úpravu vykonanú zákonom č. 461/2003 Z. z., ktorého ustanovením § 294 bod 27 boli zrušené ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a/ - c/, §§ 199 až 213 zák. č. 311/2001 Z. z., pričom z nich vyplývajúcim nárokom od
- januára 2004 zodpovedajú nároky podľa § 85 a nasl., § 88 a nasl., § 92 a nasl. zák. č. 461/2003 Z. z. a že na konanie v týchto veciach ako veciach dávkových podľa § 172 ods. 3 písm. a/ od účinnosti zákona sú v zmysle § 177 tohto zákona príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Ustanovením § 272 ods. 5 a 6 zákon č. 461/2003 Z. z. však z právomoci Sociálnej poisťovne vyňal rozhodovanie o nárokoch za obdobie do
- decembra 2003 (a to nielen právoplatne neskončených, ale aj uplatnených po
- decembri 2003), tým, že určil, že sa o nich rozhodne podľa predpisov účinných do
- decembra 2003, pričom žiaden zákon neustanovil, že o týchto 10 Rks/13/2008 3 nárokoch má konať Sociálna poisťovňa. V takýchto prípadoch preto konanie začaté na súde musí dokončiť súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom návrhu preto rozhodol tak, že prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci Okresného súdu v Prievidzi. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa
- januára 2009 JUDr. Jozef H a r g a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth