2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. - 2 - O d ô v o d n e n i e Krajský súd rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného AA/2007/17099/7748/OIPS z 26.marca 2007 ako i rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica č. j. 1/06/221/96-Vá z 21.februára 2007 o povinnosti žalobcu zaplatiť odvod vo výške 328 700,-Sk, za nesplnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím
1 písm. a/, zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o službách zamestnanosti“) za roky 2004 a 2005. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, lebo žalobcu treba
zákona o službách zamestnanosti považovať za zamestnávateľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnáva zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon o štátnej službe, alebo občianskych zamestnancov. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na nové konanie. Poukázal na to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko policajti nie sú jeho zamestnancami v pracovnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, a preto nemá povinnosť vo vzťahu k počtu policajtov zamestnávať príslušný počet občanov s ťažkým zdravotným postihnutím
1 písm. d/ zákona o službách zamestnanosti a ani vec riešiť náhradným plnením. Túto povinnosť má len ako zamestnávateľ tzv. „zamestnancov zboru“, t. j. civilných zamestnancov, o počte ktorých podal samostatný ročný výkaz. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu trval na tom , že výkon činností v služobnom pomere príslušníkov ZVJS, upravený v zák. č. 73/1998 Z. z., je v zmysle § 4 ods.1 zák.č.5/2004 Z. z. potrebné považovať za obdobný pracovný pomer tak ako štátnu službu
zák.č.312/2001 Z. z. Ustanovenie § 4 ods.2 zák.č.5/2004 Z. z. sa týka len sprostredkovania zamestnania, nie však zamestnanca
odseku 1. Sprostredkovanie zamestnania nezaväzuje zamestnávateľa zamestnať uchádzača o zamestnanie, lebo každý zo zamestnávateľov má pre svoju činnosť vymedzené určité kritériá. V konečnom dôsledku zákon o službách zamestnanosti nevylučuje možnosť sprostredkovať aj zamestnanie a následné prijatie uchádzača o zamestnanie, ktorý spĺňa podmienky
Zákon o službách zamestnanosti nepozná výnimku z tvrdosti zákona, umožňuje však - 3 - zamestnávateľovi využiť jednu z troch možností ako nahradiť povinnosť zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods.2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.3 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.
1 zák.č.5/2004 Z. z. zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
1 zák.č.5/2004 Z. z. zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo doktorand v dennej forme doktorandského štúdia.
2 zák. č. 5/2004 Z. z. v znení platnom do 30.apríla 2008, za zamestnanca na účely tohto zákona sa nepovažuje občan, ktorý vykonáva činnosti pre právnickú osobu, ktorá plní voči občanovi povinnosti zamestnávateľa, ak z povahy vykonávanej činnosti vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania
tohto zákona.
1 písm. d/ tohto zákona zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím
1 písm. a/, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím
1 písm. a/ v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho zamestnancov.
1 písm. a/ až d/ zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru policajtom (za policajtov sú v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona považovaní aj príslušníci ZVJS) môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je bezúhonný, je spoľahlivý, spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby. - 4 -
4 zákona o štátnej službe príslušníkov zdravotná spôsobilosť v prijímacom konaní sa preukazuje lekárskym posudkom na základe vyšetrenia občana lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo v pôsobnosti ministerstva. Zdravotnú spôsobilosť posudzuje služobný posudkový lekár
. Zo zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov, má určité povinnosti v súvislosti so zamestnávaním zdravotne postihnutých občanov, pričom v § 3 a § 4 definuje pojem „zamestnávateľ“ a „zamestnanec“ pre potreby tohto zákona. Odvolací súd nepovažuje za správny právny názor krajského súdu, vyslovený v napadnutom rozhodnutí,
ktorého žalobcu treba považovať za zamestnávateľa bez ohľadu na to, či zamestnáva zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon o štátnej službe, alebo občianskych zamestnancov. Policajta nemožno považovať za zamestnanca pre účely zákona o službách zamestnanosti, pretože z povahy ním vykonávanej činnosti vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania
zák. č. 5/2004 Z. z. Žalobca vo vzťahu k policajtom nie je zamestnávateľom
zákona o službách zamestnanosti, pretože policajti nie sú jeho zamestnanci v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú v služobnom pomere k štátu (§ 2 ods.4 zák.č.73/1998 Z. z.). Žalobca preto vo vzťahu k príslušníkom ZVJS nie je zamestnávateľom v zmysle § 3 zák.č.5/2004 Z. z., len plní úlohy zamestnávateľa. Zamestnávateľom v zmysle uvedeného ustanovenia je iba vo vzťahu k tzv. „občianskym“ zamestnancom. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, nakoľko úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žalovaný právo na ich - 5 - náhradu nemá (§ 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 20.augusta 2008 Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Viera Nevedelová Zuzana Katuščáková predsedníčka senátu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.