Obsah (15)

§ 190§ 58§ 82§ 492§ 2§ 77§ 118§ 212§ 189§ 42§ 48§ 322§ 461§ 167§ 168

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sžak/14/2017 Identifikačné číslo spisu: 7016200681 Dátum vydania rozhodnutia: 8. novembra 2017 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Berthotyová Funkcia: ECLI: ECLI:SK:

ustanovenia § 77 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu zistenia jeho neoprávneného pobytu na území SR a z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin bez uloženia trestu vyhostenia súdom.

1. Sťažovateľ uviedol, že na územie SR pricestoval približne pred 13 rokmi, žil v jednej domácnosti so svojou matkou Y. Z.. Na území SR pracoval iba pol roka a od roku 2010 bol vo výkone trestu odňatia slobody až do 05.05.
3. Správny orgán konštatoval, že sťažovateľ svojím neoprávneným pobytom na území SR spáchal priestupok

ustanovenia § 118 ods.1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, a zároveň týmto svojím konaním naplnil dôvody administratívneho vyhostenia

ustanovenia § 82 ods.1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. 7. Správny orgán

ustanovenia § 82 ods. 3 písm. d) zákona o pobyte cudzincov uložil sťažovateľovi zákaz vstupu na územie SR v trvaní dvoch rokov, čo je na dolnej hranici zákonom určenej sadzby, pričom vzal do úvahy nielen skutočnosť, že sťažovateľ sa na území SR zdržiaval neoprávnene od doby jeho prepustenia na slobodu, ale aj skutočnosť, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, na nepodmienečný trest odňatia slobody, a teda sťažovateľ je vyhosťovaný z územia SR súčasne z dvoch dôvodov. Zároveň zohľadnil to, že na území SR žije jeho matka. 8. U sťažovateľa neboli zistené prekážky administratívneho vyhostenia na územie Ukrajiny

ustanovenia § 81 zákona o pobyte cudzincov. Toto zistenie správneho orgánu sa opieralo o vyjadrenie účastníka konania v zápisnici, v ktorej uviedol, že mu nie sú známe prekážky administratívneho vyhostenia na územie domovského štátu. Jeho osobe žiadne nebezpečenstvo uvedené v poučení zápisnice na území krajiny nehrozí, v domovskom štáte nie je politicky aktívny. 9. Pri vydaní rozhodnutia správny orgán postupoval v súlade s článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej iba „Dohovor“). V rámci skúmania súkromného a rodinného života sťažovateľa správny orgán zistil, že matka sťažovateľa je občiankou SR, ale sťažovateľ je plnoletou osobou, je štátnym príslušníkom Ukrajiny bez pobytu na území SR, a je spôsobilý brať na seba práva a povinnosti. Zároveň správny orgán postupoval tiež v súlade s článkom 8 ods. 2 Dohovoru a

správnej úvahy správneho orgánu možno chápať zásah správneho orgánu do ľudských a občianskych práv sťažovateľa ako oprávnený. Ochrana právneho poriadku SR, ktorý žalobca svojím protiprávnym konaním porušil, je záujmom verejným, ktorý je nadradený jeho súkromnému záujmu.B)10. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-128-003/2016 zo dňa 01.06.2016 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.

názoru žalovaného sťažovateľ v odvolaní neuviedol dôvody, ktoré by viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia rešpektoval nie len Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, Schengenský dohovor ale aj Ústavu SR ako aj platné zákony a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky administratívneho vyhostenia by boli neprimerané, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život. II.Konanie na krajskom súde 11. Krajský súd napadnutým rozsudkom

§ 190zákona č.

162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-128-003/2016 zo dňa 01.06.2016, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-54-009/2016 zo dňa 05.05.2016. 12. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 13. Z obsahu spisu žalovaného a s poukazom na § 82 ods. 1 písm.

1. b)a § 82 ods. 2 písm.
2. c)zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že sťažovateľ mal v období od 10.08.1999 do 24.10.2005 udelený trvalý pobyt za účelom zlúčenia rodiny. Po jeho skončení žalobca nežiadal o ďalší druh pobytu, ani o udelenie štátneho občianstva, územie SR opustil a zdržiaval sa v zahraničí ako občan Ukrajiny. 14. Od 19.03.2010 mal žalobca tolerovaný pobyt z úradnej moci

§ 58ods.

4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktorý zanikol prepustením na slobodu dňa 05.05.2016. Z uvedeného teda

názoru krajského súdu vyplýva, že v čase vydania rozhodnutia o vyhostení mal sťažovateľ neoprávnený pobyt na území SR, a preto tu bol daný dôvod na jeho administratívne vyhostenie

ustanovenia § 82 ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. 15. Zo spisu tiež vyplýva, že sťažovateľ bol odsúdený za úmyselné trestné činy a súdom mu nebol uložený trest vyhostenia. Aj v tomto prípade bol

názoru krajského súdu preukázaný dôvod na administratívne vyhostenie sťažovateľa, a to

§ 82ods.2 písm.

c) zákona o pobyte cudzincov. 16. Krajský súd ďalej uviedol, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa, pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení sťažovateľa vzali do úvahy článok 8 ods. 1 Dohovoru, pričom však správne zohľadnili to, že sťažovateľ je plnoletý a ako taký je spôsobilý mať práva a povinnosti, je stále príslušníkom Ukrajiny bez pobytu na území SR. Zároveň však postupovali aj s článkom 8 ods. 2 Dohovoru,

ktorého štátny orgán nemôže do výkonu práva na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie zasahovať, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných. Vzhľadom na to, že sťažovateľ opakovane svojim konaním porušil zákony SR, pričom tieto konania boli súdom kvalifikované ako úmyselné trestné činy,

názoru krajského súdu je v zmysle článku 8 ods. 2 Dohovoru daný dôvod na zásah správnych orgánov do ľudských a občianskych práv žalobcu

zásady proporcionality. Doba vyhostenia tejto zásade zodpovedá. 17. Krajský súd nepovažoval žalobnú námietku sťažovateľa, že správne orgány rozhodli v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správny súdny poriadok, za dôvodnú, pretože dôvody, pre ktoré bol sťažovateľ administratívne vyhostený, boli objektívne preukázané a sú jednoznačné. Vyhostenie

odseku 1 ustanovenia § 82 je obligatórne. Pričom dôvod vyhostenia - neoprávnený pobyt na území SR u žalobcu bol nepochybný. Dôvod vyhostenia uvedený v § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov bol dostatočným spôsobom odôvodnený verejným záujmom na ochrane právneho poriadku SR. 18. Z uvedených dôvodov krajský súd

§ 190S. s.

p. žalobu zamietol.

1. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že sťažovateľovi - žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože vo veci nemal úspech (§ 167 ods. 1 S. s. p.).III.Konanie na kasačnom súdeA)
2. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľ v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. uviedol, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ opakovane namietal porušenie ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku a článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia.B)
5. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti a s námietkami uvedenými v kasačnej sťažnosti sa už vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.IV.Právny názor Najvyššieho súdu
6. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom

§ 492S.s.p.

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania

ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08.11.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 25. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-128-003/2016 zo dňa 01.06.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-54-0009/2016 zo dňa 05.05.2016, ktorým v zmysle § 77 zákona o pobyte cudzincov rozhodol o administratívnom vyhostení sťažovateľa z územia Slovenskej republiky v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) a § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a odvolanie zamietol, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

§ 2ods.

1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

§ 58ods.

4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov za tolerovaný pobyt sa považuje obdobie posudzovania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, výkonu väzby alebo obdobie výkonu trestu odňatia slobody; to neplatí, ak sa štátny príslušník tretej krajiny oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.

§ 77ods.

1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.

§ 82ods.

1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

§ 82ods.

2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia.

§ 118ods.

1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov priestupku na úseku pobytu sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

čl. 8 ods. l Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného rodinného života, obydlia a korešpondencie.

čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zásahov okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajín predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv slobôd iných.

1. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.
2. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že sťažovateľ mal v dobe od 19.03.2010 z úradnej moci tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 58 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody. Sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 8T/5/2011 zo dňa 20.02.2012 odsúdený za prečin krádeže

§ 212ods.1, ods.

4 písm.

1. b)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
2. f)Trestného zákona a za zločin vydierania

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. a), písm.

1. c)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
2. a)Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody

§ 189ods.

2 za použitia § 42 ods. 1, § 37 písm. h), § 38 ods. 7 Trestného zákona v trvaní 8 rokov a 1 mesiac. Okresný súd zároveň

§ 42ods.

2 Trestného zákona zrušil výrok o treste odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/143/2009 zo dňa 03.08.2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/143/2009 zo dňa 09.06.2011.

§ 48ods.

2 písm. a) Trestného zákona bol sťažovateľ zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 5To/29/2012 zo dňa 20.09.2012 v zmysle § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil uvedený rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a uložil sťažovateľovi

§ 322ods.

3 Trestného poriadku

§ 189ods.

2, § 42 ods.1, § 37 písm. h), § 38 ods. 7, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.

1. d)Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Prepustením z výkonu trestu na slobodu sťažovateľovi dňa 05.05.2016 tolerovaný pobyt zanikol. Na základe dokladov oprávňujúcich sťažovateľa na vstup a pobyt na území schengenského priestoru a z informačných systémov Policajného zboru, tak bolo preukázané, že odo dňa 05.05.2016 sa sťažovateľ neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. 28. Svojím neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky sťažovateľ spáchal priestupok v zmysle § 118 ods. 1 písm.
2. a)zákona o pobyte cudzincov a zároveň naplnil týmto svojím konaním dôvody administratívneho vyhostenia v zmysle § 82 ods. 1 písm.
3. b)zákona o pobyte cudzincov. 29. Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ bol odsúdený za úmyselné trestné činy a súdom mu nebol uložený trest vyhostenia. Z uvedeného dôvodu je tak preukázané, že sťažovateľ naplnil dôvody administratívneho vyhostenia

§ 82ods.

2 písm. c) zákona o pobytu cudzincov.

1. U sťažovateľa neboli zistené prekážky administratívneho vyhostenia na územie Ukrajiny v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov. Toto zistenie správnych orgánov sa opiera o vyjadrenie sťažovateľa v zápisnici o vyjadrení účastníka konania zo dňa 05.05.2016, v ktorej uviedol, že mu nie sú známe prekážky administratívneho vyhostenia na územie domovského štátu. Jeho osobe žiadne nebezpečenstvo na území Ukrajiny nehrozí. V domovskom štáte nie je politicky aktívny.
2. Námietku sťažovateľa, že krajský súd ako aj žalovaný, rozhodli v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Dôvody, pre ktoré bol sťažovateľ administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky, boli

názoru kasačného súdu nepochybné a jednoznačne preukázané. 32. Kasačný súd námietku sťažovateľa, že krajský súd, ako aj správne orgány, nesprávne právne posúdili zásah do jeho práva na rodinný a súkromný život (čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru) nepovažoval za dôvodnú. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu ako aj názorom správnych orgánov,

ktorých zo strany štátnych orgánov nedošlo k porušeniu sťažovateľovho práva na rodinný život. K tomuto názoru kasačný súd ešte dodáva, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009 (87/2009) právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu do nich, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej ochrany.

1. Pokiaľ ide o existenciu rodinného života sťažovateľa, táto nebola žalovaným nijako spochybnená. Pri posúdení veci žalovaný vychádzal z toho, že sťažovateľ má na území Slovenskej republiky matku. Povinnosťou správneho orgánu je však chrániť záujmy štátu a verejný záujem. Je vo verejnom záujme, aby štát prostredníctvom svojich štátnych orgánov chránil svoje záujmy a hlavne dodržiavanie zákonov. Pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení sťažovateľa správne orgány tak zobrali do úvahy, že sťažovateľ opakovane porušil zákony Slovenskej republiky a bol viackrát odsúdený za úmyselné trestné činy. Kasačný súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že vyhostenie účastníka konania z územia Slovenskej republiky s uložením lehoty zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky je v súlade so zásadou proporcionality a je možné v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru ho považovať ako oprávnený dôvod správneho orgánu na zásah do sťažovateľových ľudských a občianskych práv garantovaných mu v čl. 8 ods. 1 Dohovoru, pričom ochrana právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý sťažovateľ opakovane porušil, je záujmom verejným, ktorý správny orgán pri kolízii týchto dvoch práv zrozumiteľne a presvedčivo objasnil a odôvodnil.
2. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť

§ 461S. s.

p. ako nedôvodnú zamietol.35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky

§ 167ods.

1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky

§ 168S. s.

p.). 36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.