Najvyšší súd 2 Sžo 163/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek se

§ 246cods.

1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods.

§ 214

ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa

1. januára 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Zákon č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vo svojom ustanovení § 5 ods. 1 uvádza, že právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do
2. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň musí preukázať skutočnosti podľa §
3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. 2 Sžo 163/2008 3 Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu konania (čo ani navrhovateľka nepoprela) navrhovateľka si uplatnila reštitučný nárok podaním zo dňa
4. januára 2005, doručeným Mestskému úradu v Poprade dňa
5. januára 2005 a postúpeným Obvodnému pozemkovému úradu v Poprade dňa
6. januára
7. Z obsahu podania navrhovateľky vyplynulo, že si uplatňuje reštitučné nároky podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu v odôvodnení rozsudku, ktoré považuje za úplné a vecne správne a nepovažuje za potrebné na nich nič meniť ani dopĺňať. Na uvedenom závere nič nemení ani obsah podaného odvolania, pretože neobsahuje také nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli niečo zmeniť na skutkových zisteniach. Poukazuje, zhodne s názorom krajského súdu ako i správneho orgánu na to, že zákonom č. 503/2003 Z.z. stanovená lehota uplatnenia nároku do
8. decembra 2004 je lehotou hmotnoprávnou a jej zmeškanie má za následok preklúziu, teda zánik nároku. Pretože nejde o lehotu procesnú nie je možné jej zmeškanie odpustiť. Za tejto situácie, ktorú nemení ani obsah odvolania právnej nástupkyne navrhovateľky, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nezostávalo nič iné, ako podľa § 219 ods. 1, 2 OSP rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, keď sa stotožnil s právnym posúdením veci a s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke – právnej nástupkyni nepriznal ich náhradu, nakoľko nebola v konaní úspešná a odporcovi preto, že mu tieto nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
9. januára 2010 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová