Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Komp/1/2017 Identifikačné číslo spisu: 9017200082 Dátum vydania rozhodnutia: 13. decembra 2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:9017200082.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej, JUDr. Jany Hatalovej, PhD., JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, proti žalovanému: Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Špitálska č. 22, Bratislava, za účasti účastníka administratívneho konania: Y. G., bytom G., o zápornom kompetenčnom konflikte spojenom s prebiehajúcim administratívnym konaním o žiadosti účastníka konania z 2.decembra 2014 o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Pôsobnosť vykonať administratívne konanie o žiadosti Y. G. z 2. decembra 2014 o invalidný dôchodok má Sociálna poisťovňa, ústredie. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. O d ô v o d n e n i e 1. Kompetenčnou žalobou zo 17. mája 2017, doručenou súdu dňa 24. mája 2017 sa žalobkyňa domáhala, aby najvyšší súd určil, že žalovaný je povinný vykonať administratívne konanie o žiadosti účastníka konania, Y. G., o invalidný dôchodok. Uviedla, že z dôvodu nedostatku príslušnosti na rozhodnutie túto žiadosť opakovane postúpila žalovanému listami z 3.februára 2016, resp. 14. októbra 2016, žalovaný jej však žiadosť opakovane, listami z 26. augusta 2016 a 22. decembra 2016, vrátil s odôvodnením, že nie je príslušný na priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku. 2. Žalobkyňa poukázala na to, že: Y. G. (ďalej len „účastník konania“) bol rozhodnutím Krajskej vojenskej správy v Banskej Bystrici zo dňa 11. marca 1990 priznaný čiastočný invalidný dôchodok. V konaní o žiadosti účastníka konania zo dňa 8. novembra 2013 žalovaný rozhodnutím č. VÚSZ-65307007649809/-2014- OVZ z 27. marca 2014 čiastočný invalidný dôchodok odňal; podľa vyjadrenia účastníka konania mu však žalovaný čiastočný invalidný dôchodok naďalej vypláca. V konaní o žiadosti účastníka konania z 29. mája 2014 o vyplácanie invalidného dôchodku žalovaný rozhodnutím č. VÚSZ- 65307007649809/2014 zo dňa 25. júna 2014 rozhodol, že účastník konania nemá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene s doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). 3. Kompetenčnú žalobu odôvodnila tým, že podľa § 126 ods. 6 a obdobne podľa § 143c ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. je na priznanie a výplatu čiastočného invalidného dôchodku príslušný žalovaný. Taktiež poukázala na právny názor, vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého u poberateľov čiastočného invalidného dôchodku je po zistení trvania čiastočnej invalidity podľa § 263a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v konaní o každej ďalšej žiadosti o vyšší dôchodok potrebné posúdiť invaliditu tak podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako aj podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný v správnom súdnictve na rozhodnutie v konaní o kompetenčnej žalobe [ § 11 písm.
- f)a § 412 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok] dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.5. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že účastník konania bol vojakom z povolania. Od 1. novembra 1982 mu bol podľa § 136 zákona č. 121/19756 Zb. o sociálnom zabezpečení (siedma časť zákona) priznaný čiastočný invalidný dôchodok; čiastočne invalidným bol uznaný podľa § 25 ods. 3 písm.
- a)zákona č. 125/1975 Zb., pričom čiastočná invalidita nebola priznaná z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Tento čiastočný invalidný dôchodok sa nepovažuje za výsluhový dôchodok, v zmysle § 126 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. sa naďalej považuje za čiastočný invalidný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a od 1. januára 2004 sa v zmysle § 263 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje za invalidný dôchodok a vypláca sa za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke vykonanej dňa 24. februára 2003 so záverom o trvaní čiastočnej invalidity bola ďalšie kontrolná lekárska prehliadka určená na február 2008, neboli preto splnené podmienky pre preskúmanie trvania invalidity podľa § 263a zákona č. 461/2003 Z.z., ale podľa § 263b zákona č. 461/2003 Z. z. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 25. februára 2008 bol účastník konania uznaný naďalej čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 3 písm.
- b)zákona č. 100/1988 Zb. Na základe žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu zo 6. novembra 2013 posudková komisia sociálneho zabezpečenia VÚSZ dňa 16. januára 2014 posúdila jeho zdravotný stav podľa § 87 ods. 1 písm.
- d)a § 102 zákona č. 328/2002 Z.z. ako aj podľa § 263b zákona č. 461/2003 Z. z. so záverom, že je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm.
- a)zákona č. 100/1988 Zb. a že v zmysle prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o 75 %, pričom porucha zdravia nenastala v dôsledku služobného úrazu a lebo choroby z povolania. Rozhodnutím č. VÚSZ- 65307007649809/2004 z 25.júna 2014 preto žalovaný rozhodol, že účastník konania nemá nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. (Rozhodnutím číslo VÚSZ- 65307007649809/-2014-OVZ z 27. marca 2014 žalovaný účastníkovi odňal čiastočný invalidný dôchodok, toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva obrany SR č. SEĽUZ-4-27- 2/2016-OdSP z 13. júna 2016). Žalovaný účastníkovi konania naďalej vypláca čiastočný invalidný dôchodok, považovaný podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. za invalidný dôchodok podľa tohto zákona. 6. Jednou z podmienok nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. je, že policajt alebo profesionálny vojak nie je spôsobilý vykonávať službu v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. 7. Prípady vzniku invalidity z tzv. všeobecných príčin, napríklad v dôsledku nepracovného úrazu, zákon č. 461/2003 Z. z. neupravuje. Najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak nevznikol nárok na invalidný výsluhový dôchodok, v prípade vzniku invalidity alebo čiastočnej invalidity počas trvania služobného pomeru, zákon č. 461/2003 Z. z. upravoval nárok na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o sociálnom poistení iba v období od 1. júla 2002 do 31. decembra 2004.8. Preskúmanie invalidity a rozhodnutie o nároku na invalidný dôchodok podľa § 263b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zákonodarca zveril Sociálnej poisťovni. 9. Rozhodnutie o nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 v spojení s § 179 ods. 1 písm.
- a)bod. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. patrí do pôsobnosti ústredia Sociálnej poisťovne.10. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd dospel k záveru, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie o žiadosti účastníka konania z 2.decembra 2014 o invalidný dôchodok má Sociálna poisťovňa, ústredie.11. O trovách konania o kompetenčnej žalobe súd rozhodol podľa § 170 písm.
- d)zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 5 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.