Najvyšší súd Slovenskej republiky 7 So/88/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa Š. S. bytom v P., zastúpeného JUDr. V., advokátom v S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul.
- augusta č. 8, o výšku úrazovej renty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- februára 2009, č. k. 3Sp/60/2008-34, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
- februára 2009, č. k. 3Sp/60/2008-34 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z
- mája 2008 č. 222-3276/2008, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia X. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odporkyňa je povinná titulom náhrady trov konania zaplatiť navrhovateľovi sumu 71,92 € ako trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. K. do desať dní od doručenia rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Prešove rozsudkom zo
- februára 2009, č. k. 3Sp/60/2008-34, potvrdil rozhodnutie z
- mája 2008 č. 222-3276/2008, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia X., ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 7 So/88/2009 2 o sociálnom poistení“) vo výške 4.075,-Sk od
- januára 2004, ktorá sa zvýšila od jednotlivých splátok v zmysle valorizačných pravidiel. Krajský súd považoval za správny právny záver odporkyne, že v prípade pochybností o správnosti výpočtu náhrady za stratu na zárobku, ktorú navrhovateľ poberal k
- decembru 2003, je oprávnená vykonať vlastný výpočet výšky tejto náhrady a následne určiť podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení výšku transformovanej úrazovej renty. Poukázal pritom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
- decembra 2007, sp. zn. 7 Sžso/69/2007 a z
- septembra 2007, sp. zn. 6 So 135/
- Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Tvrdil, že odporkyňa mala pri určovaní výšky úrazovej renty vychádzať zo sumy 9 554 Sk a túto následne valorizovať, lebo navrhovateľ od pôvodného zamestnávateľa poberal náhradu za stratu na zárobku v takejto výške. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové rozhodnutie a tiež žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Odporkyňa žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Tvrdila, že bola povinná prepočítať výšku náhrady straty na zárobku ktorú mal poberať navrhovateľ podľa predpisov účinných do
- decembra 2003, lebo suma 9 554 Sk ktorú mu zamestnávateľ vyplácal, nemohla byť transformovaná na úrazovú rentu z dôvodu, že nie je v súlade s právnymi predpismi, účinnými do
- decembra
- Skutočnosť, že zamestnávateľ vyplácal navrhovateľovi sumu 9 554 Sk je podľa jej názoru právne bezvýznamná, lebo odporkyňa nie je viazaná touto sumou, ale právnymi predpismi. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť. Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k
- decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od
- januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do
- decembra
- Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. 7 So/88/2009 3 Zo spisov vyplýva, že skutkové okolnosti prípadu medzi účastníkmi neboli sporné. Navrhovateľ utrpel
- apríla 1971 pracovný úraz, v dôsledku ktorého mu bola ku dňu
- decembra 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku. Výška tejto náhrady ku dňu
- decembra 2003 nebola presne zistená, lebo správca konkurznej podstaty zamestnávateľa navrhovateľa vo svojich viacerých listoch rôzne informoval odporkyňu o výške náhrady za stratu na zárobku, ktorá bola navrhovateľovi vyplácaná. V podrobnostiach odkazuje odvolací súd na rozsudok krajského súdu. Táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky už rozsudkom zo
- decembra 2007, sp. zn. 7 Sžso/69/2007 zrušil skoršie rozhodnutie odporkyne vo veci určenia výšky úrazovej renty. Zo spisov však vyplýva, že odporkyňa opäť rozpory vo výške náhrady za stratu na zárobku, ktorá bola navrhovateľovi vyplácaná k
- decembru 2003 neodstránila a namiesto zistenia tejto výšky nad všetku pochybnosť, napr. vyžiadaním výpisov z účtu navrhovateľa resp. iných dokladov preukazujúcich výšku, v akej navrhovateľ túto náhradu poberal, ju sama vypočítala s nesprávnym odvolaním sa na právnu úpravu, účinnú do
- decembra
- Odvolací súd upozorňuje na nesprávne pochopenie oboch predchádzajúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberali rovnakou problematikou. Ani zo zákona, ani zo žiadneho z citovaných rozsudkov nevyplýva oprávnenie odporkyne rozhodnutím určovať navrhovateľovi výšku náhrady za stratu na zárobku, ktorá mala byť vyplácaná k
- decembru 2003 ani túto žiadnym spôsobom upravovať, ako to uvádza v napadnutom rozsudku krajský súd, resp. odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Naopak, z vyššie citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení vyplýva, že odporkyňa musí rešpektovať výšku náhrady za stratu na zárobku ktorá je občanovi vyplácaná k
- decembru 2003 a ktorá sa od
- januára 2004 v rovnakej výške transformuje na úrazovú rentu podľa zákona o sociálnom poistení a to bez ohľadu na to, či výška náhrady za stratu na zárobku bola určená dohodou, čo aj konkludentnou, medzi pracovníkom a zamestnávateľom, alebo rozhodnutím súdu. 7 So/88/2009 4 Rovnaké závery vyplývajú z oboch rozhodnutí najvyššieho súdu a nasvedčuje im už v súčasnosti ustálená judikatúra najvyššieho súdu v tejto oblasti. Prijatím zákona o sociálnom poistení a zmenou inštitútu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania na inštitút úrazového poistenia zamestnávateľa s právom poškodeného na úrazovú rentu, nemôže dôjsť k zhoršeniu postavenia poškodených poberajúcich k
- decembru 2003 od zamestnávateľa plnenia zo zodpovednosti za škodu. Rovnako treba pre odporkyňu zdôrazniť, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tento ústavný článok viaže aj odporkyňu, ktorej štát zveril rozhodovanie v oblasti práva sociálneho poistenia. Žiadne ustanovenie zákona neumožňuje ani neumožňovalo odporkyni rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku k
- decembru
- Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nepovažoval rozsudok krajského súdu za vecne správny a námietky navrhovateľa považoval za dôvodné. Odvolací súd preto Krajského súdu v Prešove zmenil, lebo neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a rovnako tak nie je úlohou súdov dopĺňať resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí, zrušil odvolací súd napadnuté rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, za účelom riadneho zistenia skutočného stavu doplní dokazovanie v naznačenom smere, teda nad všetky pochybnosti zistí výšku náhrady za stratu na zárobku, ktorá bola navrhovateľovi vyplácaná k
- decembru 2003, a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní. 7 So/88/2009 5 O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci a jeden režijný paušál v celkovej výške 71, 92 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová