invalidný dôchodok

4So/42/2009 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľa: M. J., zast. advokátom JUDr. L. K., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul.

1. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí o nepriznaní invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 21Sd/190/2007-71 z
2. decembra 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
3. decembra 2008, č.k. 21Sd/190/2007-71 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutia odporkyne č. X. zo
4. augusta 2007 v spojení s rozhodnutím z
5. septembra 2007, ako aj rozhodnutie zo dňa
6. januára 2008 a
7. októbra 2008 a vec vracia odporkyni na nové konanie a rozhodnutie. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom krajského súdu boli potvrdené rozhodnutia odporkyne č. X. zo
8. augusta 2007 v spojení s rozhodnutím z
9. septembra 2007, rozhodnutie z
10. januára 2008 a
11. októbra 2008, ktorými odporkyňa opakovane nepriznala navrhovateľovi invalidný dôchodok s tým, že naďalej má nárok na čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu, potom ako bol síce posudkovými lekármi uznaný invalidným od
12. apríla 2006, resp. už od
13. marca 2006 a napokon už od
14. februára 2005, avšak nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia ku dňu vzniku invalidity. Krajský súd dôvodil tým, že navrhovateľ na základe 4So/42/2009 2 posúdenia zdravotného stavu spĺňa prvú zákonnú podmienku pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb., pretože je invalidný od
15. februára
16. Pre priznanie nároku na invalidný dôchodok musí splniť aj ďalšie podmienky, jednou z nich je potrebná doba zamestnania, ktorá je vzhľadom na vek navrhovateľa, ktorý dosiahol ku dňu invalidity 51 rokov, 5 rokov a zisťuje sa z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity. Z hľadiska výkladu tohto zákonného ustanovenia i súdnej praxe niet pochybností, že táto doba sa zisťuje z predchádzajúcich 10 rokov pred vznikom invalidity, a to z posledných 10 rokov, tzn. z obdobia od
17. februára 1995 do
18. februára
19. V tomto období navrhovateľ preukázateľne získal 3 roky a 39 dní doby zamestnania. Navrhovateľ túto dobu zamestnania žiadnym spôsobom ani nespochybňoval ani nepreukazoval inú dobu zamestnania, mal len iný právny názor na to, či zákon vôbec vyžaduje v prípade navrhovateľa splniť túto zákonnú podmienku. Navrhovateľ síce mal v minulosti priznaný plný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., tento mu však bol rozhodnutím č. 540 930 3427 zo dňa
20. januára 1993 odňatý a zároveň mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, nárok na ktorý mu trval až do posúdenia zdravotného stavu z hľadiska kritérií pre invaliditu. V tejto súvislosti súd poukázal na ustanovenie § 6 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sú na dôchodkovom zabezpečení zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávacím predpisom aj občania, ktorí dosiahli vek 65 rokov alebo sa stali invalidnými. Z uvedeného vyplýva, že doba poberania čiastočného invalidného dôchodku nie je dobou dôchodkového zabezpečenia. Takouto dobou, ktorá sa poistencovi započítava, je len doba poberania plného invalidného dôchodku. Navrhovateľ v čase poberania čiastočného invalidného dôchodku nebol zamestnaný, ani nebol poberateľom príspevku pred umiestnením do zamestnania, ani dobrovoľne nepokračoval v účasti na dôchodkovom zabezpečení (§ 6 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.), preto sa mu táto doba nemôže pre účely invalidného dôchodku započítať. Proti rozsudku súdu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom žiadal prvostupňový rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Trval na to, že invalidita uňho vznikla
21. júna 1989, kedy bol prvý raz uznaný invalidným, a od tejto doby sa podľa navrhovateľa počíta aj splnenie podmienky zamestnanosti 5 rokov, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sdo 14/2005 z
22. mája 2006, ktoré prvostupňový súd nevzal v úvahu, hoci naň navrhovateľ poukázal. 4So/42/2009 3 Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je dôvodné vyhovieť pre vady konania, nie však z dôvodov uvedených v odvolaní. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP v spojitosti s § 250l ods. 2 OSP. Podľa súdu dostupnej posudkovej dokumentácie bol navrhovateľ uznaný invalidným v roku
23. V roku 1993 bol navrhovateľovi invalidný dôchodok odňatý a bol mu priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Podľa zistenia odvolacieho súdu sa v posudkovej dokumentácii nachádza okrem už uvedených posudkových zistení aj lekárska správa z
24. februára 2006 vyhotovená z kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 8/2005, z ktorej vyplýva, že
25. navrhovateľ bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% podľa kap. XV, odd. E pol. 4b príl. Č. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. bližšie neurčeným posudkom. Je tiež nesporné, že podľa predmetnej lekárskej správy a posudku uvedeného v jeho II. časti, bol od
26. apríla 2006 uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80% podľa kap. XI, odd. B pol. 3b Prílohy č.
27. Z uvedeného vyplýva, že k zvýšeniu miery poklesu pracovnej schopnosti z už existujúcej invalidity navrhovateľa (45%) na 80% došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti ust. § 263a zák.č. 461/2003 Z.z. Ďalšie lekárske prehliadky vykonané s odkazom na nález Ústavného súdu č. 460/2006 Z.z. konštatovali vznik invalidity podľa § 29 zák.č. 100/1988 Zb. v konečnom dôsledku už od
28. februára 2005 po opakovaných posúdeniach jeho zdravotného stavu. Skutkovým zistením vyplývajúcim z lekárskej správy z
29. februára 2006, posudkovo uzavretej
30. apríla 2006, sa odporkyňa a ani krajský súd nezaoberali. Z doterajších zistení skutkového stavu najmä nevyplýva, či bol, prípadne z akých dôvodov nebol navrhovateľovi zvýšený invalidný dôchodok podľa posudku z
31. apríla 2006 vzhľadom na zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80%. Odvolací súd považuje doterajšie zistenie skutkového stavu pre posúdenie veci za nedostatočné a rozhodnutia odporkyne vychádzajúce len zo skúmania vzniku nároku podľa § 29 zák.č. 100/1988 Zb. za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne boli krajským súdom potvrdené 4So/42/2009 4 nedôvodne a preto podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 3 OSP prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil odporkyni na nové konanie a rozhodnutie. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sdo 14/2005, odvolací súd len poznamenáva, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odporkyne môže byť len tvrdená a zistená nezákonnosť (rozpor so zákonom). Napriek uvedenému odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nejde o vec obdobnej povahy a preto nemôže byť ani posudzovaná obdobným spôsobom. O trovách konania odvolací súd nerozhodol, keďže trovy neboli vyčíslené. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
32. januára 2010 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová