o zaplatenie primeraného zadosťučinenia

Najvyšší súd 2 Obo 170/2007 2 Obo 171/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek senátu JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobcu: R, s.r.o., Z. zast. JUDr. M, advokátom, B. proti ţalovanému: Š.M., T., o zaplatenie primeraného zadosťučinenia, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

1. decembra 2005 č.k. Z-2-33Cb 1843/94- 314 v znení doplňujúceho rozsudku zo dňa
2. júla 2007 č.k. Z-2-33 Cb 1843/94-328 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
3. decembra 2005 č.k. Z –2-33 Cb 1843/94-314 v znení doplňujúceho rozsudku zo dňa
4. júla 2007 č.k. Z-2-33Cb 1843/94-328 p o t v r d z u j e . Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v znení doplňujúceho rozsudku zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 100 000 Sk a nahradiť mu trovy konania v sume 31 827,50 Sk na účet jeho právneho zástupcu. V časti zaplatenia 400 000 Sk ţalobcov návrh zamietol. Podľa odôvodnenia rozsudku Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 3.3.2004 č.k. Z-2-33Cb 1843/94-271 rozhodol, ţe ţalovaný je povinný zdrţať sa výroby sklolaminátových 2 Obo 170/2007 2 Obo 171/2007 2 kontajnerov na zber triedeného odpadu zvonového tvaru so štvorcovou základňou a ďalej mu bolo uloţené zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk istiny spolu s trovami konania vo výške 110 403 Sk.. Na základe odvolania ţalovaného NS SR rozsudkom zo dňa 28.10.2004 sp. zn. 7 Obo 240/04 uvedený rozsudok súdu l. stupňa v časti, ktorou bolo ţalovanému uloţené zdrţať sa výroby sklolaminátových kontajnerov na zber triedeného odpadu zvonového tvaru so štvorcovou základňou, potvrdil a vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Predmetom ďalšieho konania bolo zaplatenie primeraného zadosťučinenia, ktoré si ţalobca uplatnil vo výške 500 000 Sk. V súlade s usmernením NS SR sa súd zaoberal intenzitou negatívneho pôsobenia nekalosúťaţného konania a jeho trvaním. Súd v novom konaní zistil, ţe ţalovaný po podaní predmetného návrhu o ochranu proti nekalej súťaţi zastavil výrobu kontajnerov, ktoré podľa znaleckého posudku boli otrockým napodobnením ţalobcových výrobkov. Podľa záveru súdu ţalobca nepreukázal, ţe ţalovaný svojím vstupom na slovenský trh spôsobil stratu tohto trhu pre ţalobcu. Nakoľko sa v konaní preukázalo, ţe ţalovaný sa dopustil nekalosúťaţného konania, prislúcha ţalobcovi podľa záveru súdu, primerané zadosťučinenie. Súd sa však nestotoţnil s uplatnenou výškou primeraného zadosťučinenia, t.j. uplatnenou sumou 500 000 Sk, ale dospel k záveru, ţe v danom prípade je dostatočnou sumou čiastka 100 000 Sk. K takémuto záveru dospel po tom, čo z dokladov zaloţených ţalovaným do spisu, bolo zrejmé, ţe po podaní návrhu prestal vyrábať ţalovaný takéto kontajnery, t.j. začiatkom roka 1994 zmenil tvar výrobku, ako aj do spisu zaloţil kalkuláciu, z ktorej je moţné zistiť, aký profit z týchto výrobkov mal ţalovaný. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v znení rozsudku ho doplňujúceho podal odvolanie ţalobca a navrhol ho zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Napadnutému rozsudku vytýka, ţe súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a ţe vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdí, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí uloţil súdu l. stupňa aby pri ustálení výšky zadosťučinenia vychádzal najmä z hodnoty toho, čo bolo nekalou súťaţou dotknuté a tieţ trvaním a intenzitou tohto konania, ale súd v napadnutom rozsudku v súlade s týmto usmernením nepostupoval. Vytýka tieţ súdu l. stupňa, ţe tendenčne a účelovo hodnotil dôkazy, keď ich na jednej strane povaţoval za dôkazy svedčiace o nekalosúťaţnom konaní, ale na druhej strane pri rozhodovaní o zadosťučinení ich hodnotil v neprospech ţalobcu. Namieta tieţ výšku priznanej náhrady trov konania a navrhuje jej výšku zmeniť v súlade s tým, ako si ju vyčíslil. 2 Obo 170/2007 2 Obo 171/2007 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné. Z predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe návrhom na ochranu proti nekalej súťaţi došlým súdu dňa 23.4.1994 ţalobca navrhol, aby súd rozsudkom jednak uloţil povinnosť zdrţať sa výroby sklolaminátových kontajnerov na zber triedeného odpadu zvonového tvaru so štvorcovou základňou a jednak zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk z titulu primeraného zadosťučinenia a vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré získal predajom kontajnerov mestu P.. Uvádza, ţe dodal mestu P. v roku 1993, 105 ks sklolaminátových kontajnerov, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti vyvinul a predáva a odberateľ ústne prejavil záujem o nákup cca 200 ks ďalších od začiatku roku
5. Začiatkom roku 1994 však u odberateľa zistil, ţe tento kúpil kontajnery od ţalovaného a to kontajnery, ktoré sú otrockou kópiou jeho výrobku. Po právnej stránke oprel návrh o ust. § 44 ods. 1 , § 45 ods. 1a 2, § 47 písm. c/, § 48 a § 53 Obch. zák. Podaním zo dňa 31.5.1994 vzal ţalobca svoj návrh v časti týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia späť s odôvodnením, ţe sa mu nepodarilo hodnoverne zistiť v akom rozsahu ţalovaný realizoval predaj kontajnerov mestu P. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17.4.1997 č.k. Z-2-33 Cb 1843/94-60 konanie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zastavil, ţalovanému uloţil povinnosť zdrţať sa výroby sporných kontajnerov ako aj zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk s titulom primeraného zadosťučinenia a nahradiť ţalobcovi trovy konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania ţalovaného proti návrhu vyhovujúcej časti rozsudku túto časť rozsudku zrušil uznesením zo dňa 12.2.1998 č.k. 4 Obo 31/97-90 a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave v novom rozhodnutí zo dňa 3.4.2004 uloţil ţalovanému povinnosť zdrţať sa výroby sporných kontajnerov, zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk a nahradiť mu trovy konania. Najvyšší súd SR na základe odvolania ţalovaného rozsudkom zo dňa 28.4.2004 napadnutý rozsudok súdu l. stupňa v časti uloţenia povinnosti ţalovanému zdrţať sa výroby sporných kontajnerov potvrdil a vo zvyšku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe má doplniť dokazovanie čo do uplatneného nároku na primerané zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk. Súd l. stupňa rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom a Najvyšší súd SR tento raz rozhoduje na základe odvolania ţalobcu, ktorý povaţuje sumu priznaného pomerného 2 Obo 170/2007 2 Obo 171/2007 4 zadosťučinenia za smiešnu, a utvrdzujúcu ţalovaného v presvedčení, ţe pracovná metóda zaloţená na zneuţívaní výsledkov tvorivej práce sa naďalej oplatí. Odvolací súd konštatoval, ţe NS SR uţ v odôvodnení prvého rozhodnutia vo veci zo dňa 12.2.1998 uviedol, ţe existenciu nemajetkovej ujmy, ktorej náhrady sa domáha uplatnením nároku na primerané zadosťučinenie musí ţalobca preukázať tak, ako kaţdú inú skutočnosť. Odvolací súd uţ vtedy konštatoval, ţe ţalobca nevysvetlil ani to, v čom spočíva jeho nemajetková ujma, ktorú ţiada nahradiť peňaţným plnením. Ţalobca v odvolaní namieta, ţe súd sa nezaoberal intenzitou negatívneho pôsobenia konania ţalovaného, nezaoberal sa pri ustálení výšky zadosťučinenia najmä z hodnoty toho, čo bolo nekalou súťaţou. ţalobca však nevzal pritom nijako do úvahy, ţe ust. § 120 ods. l O.s.p. mu ukladá dôkaznú povinnosť, na čo ho ostatne upozornil NS SR uţ v svojom spomenutom rozhodnutí zo dňa 12.2.
6. Chybný je tieţ odvolateľov názor, ţe súd v napadnutom rozhodnutí pouţil čo do uplatneného nároku na primerané zadosťučinenie svoje moderačné právo. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku opodstatnenosť takéhoto názoru čo do hodnotenia rozhodovania súdu l. stupňa nevyplýva. Hovoriť o moderácii by bolo moţné v prípade, ţe by výška peňaţného zadosťučinenia bola objektívne daná napr. dohodou účastníkov, ako je to v prípade dohody o zmluvnej pokute podľa § 301 Obch. zák. V prípade uplatnenia primeraného zadosťučinenia podľa § 53 Obch. zák. však výška primeraného peňaţného zadosťučinenia subjektívne určuje subjekt, ktorého práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené a ten musí preukázať nielen poškodenie nekalosúťaţným konaním, ale aj nehmotnú ujmu, ktorá je právnym predpokladom práva na zadosťučinenie ako aj primeranosť výšky uplatneného zadosťučinenia. Súd potom rozhoduje o danosti predpokladov pre priznanie finančného zadosťučinenia vôbec a jeho primeranosť osobitne. Súd l. stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by bol dostal od zástupcov mesta P. ponuku na dodanie ďalších 600 ks kontajnerov (v ţalobe uvádzal cca 200 Sk), nepreukázal, ţe by vstupom ţalovaného na trh s kontajnermi stratil na území Slovenskej republiky trh s uvedenými výrobkami (v odvolaní na str. 3, uvádza, ţe stratil záujem o slovenský trh). Priznanie finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk súd l. stupňa zdôvodnil len svojím názorom, ţe nekalosúťaţným konaním ţalovaného došlo k zásahu do nemateriálnej sféry ţalobcu, preto mu patrí určitá kompenzácia za nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel a uznal za primeranú sumu 100 000 Sk. 2 Obo 170/2007 2 Obo 171/2007 5 Tento záver súdu l. stupňa nebol správny. Zo skutočnosti, ţe ţalobca nepreukázal právnu opodstatnenosť uplatneného finančného zadosťučinenia, čo súd l. stupňa v odôvodnení konštatoval, nebol daný právny dôvod na poskytnutie finančného zadosťučinenia vôbec. Nakoľko však ţalovaný sa voči rozsudku súdu l. stupňa neodvolal odvolací súd je viazaný odvolacím návrhom ţalobcu, ktorý sa domáha priznania vyššieho neţ súdom prisúdeného finančného zadosťučinenia, to značí, ţe odvolací súd nemôţe zmeniť napadnutý výrok rozsudku súdu l. stupňa k horšiemu (non reformatio in peius), odvolací súd rozsudok súdu l. stupňa v napadnutej časti vo veci samej potvrdil. Ţalobca sa odvolal aj do výšky priznanej náhrady trov konania ţalovaným. Uviedol, v ktorých uplatnených úkonoch rozhodol súd nesprávne, keď mu ich náhradu nepriznal v súlade s vyúčtovaním právneho zástupcu. Odvolací súd aj v tejto časti dospel k záveru, ţe odvolateľovi nemoţno vyhovieť. Z odôvodnenia výroku o náhrade trov konania je zrejmé, ţe súd l. stupňa o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Opodstatnenosť aplikácie tohto ustanovenia však nijako nezdôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu súd l. stupňa mal pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov vychádzať z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. nakoľko je nesporné, ţe ţalobca mal vo veci len čiastočný úspech, čo značí, ţe mal buď náhradu trov pomerne rozdeliť, prípadne vysloviť, ţe ţiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa názoru odvolacieho súdu mal súd l. stupňa vysloviť, ţe ţiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj v prípade prisúdenej náhrady trov konania však platí v prípade odvolania zásada neprípustnosti zmeny k horšiemu (non reformatio in peius), odvolací súd preto aj v tejto odvolaním napadnutej časti rozsudok súdu l. stupňa potvrdil. Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 224 ods. l v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko mu ţiadne nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu ţalobcom nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
7. februára 2008 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: M.N.