Najvyšší súd 2 Obo 46/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci ţalobcu: G., a.s., B., IČO: X zastúpený advokátom Mgr. F, K. proti ţalovanému: C., a.s., B. IČO: X, zastúpený advokátom JUDr. P, V. o zaplatenie 21 910 681 Sk s prísl., na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- januára 2007 č.k. 57 Cb 5/1999-380, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- januára 2007 č.k. 57 Cb 5/1999-380 m e n í tak, ţe návrh z a m i e t a . Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 3 368 807 Sk do troch dní k rukám právneho zástupcu ţalobcu. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 18 051 819,20 Sk a náhradu trov konania 1 137 000 Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobou zo dňa 11.11.1998 sa pôvodný ţalobca B., a.s. P. domáhal zaplatenia sumy 21 910 681 Sk titulom náhrady škody a po čiastočnom späťvzatí ţaloby v rozsahu 3 858 861,80 Sk zostal uplatnený nárok vo výške 18 051 819,20 Sk. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 57 Cb 5/99-39 zo dňa 2.3.1999 rozhodol tak, 2 Obo 46/2007 2 ţe v časti o zaplatenie 3 858 861,80 Sk konanie zastavil a ţalovaného zaviazal na zaplatenie 18 051 819,20 Sk a náhradu trov konania. O odvolaní proti tomuto rozsudku Najvyšší súd SR rozhodol uznesením č.k. 1 Obo 239/99-76 zo dňa 31.7.2000 tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe o nároku bolo rozhodnuté bez toho, aby boli dostatočne preskúmané zákonné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody. S odkazom na ust. § 133 Exekučného poriadku dospel k záveru, ţe ak S. zruší príkaz exekútora o pozastavení práva nakladať s cennými papiermi, tieto sa nestanú voľne obchodovateľné na verejnom trhu s cennými papiermi, lebo sú naďalej viazané exekučným príkazom a uloţil súdu opätovne preskúmať podmienky pre náhradu škody spolu s námietkou týkajúcou sa jej výšky. Krajský súd v Bratislave v novom konaní rozhodol rozsudkom č.k. 57 Cb 5/99 zo dňa 26.1.2001 tak, ţe návrh zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania. O odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 1 Obo 186/01-116 zo dňa 30.5.2002 tak, ţe napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na konštatovanie v zrušujúcom uznesení, z ktorého vyplýva, ţe ak S. zruší na príkaz exekútora registráciu o pozastavení práva nakladať s cennými papiermi, tieto sa nestanú voľne obchodovateľné na verejnom trhu s cennými papiermi, lebo sú naďalej viazané exekučným príkazom, v ktorej súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 132 zákona č. 232/1995 Z.z. Prvostupňový súd konštatoval zmenu majiteľa akcií dňa 4.10.1997 formou prechodu, čo podľa neho vylučuje vznik zodpovednosti ţalovaného za vzniknutú škodu bez akéhokoľvek zdôvodnenia a uvedenia nových skutočností, z ktorých by vyplývali výsledky dokazovania. V novom konaní rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 57 Cb 5/99-206 zo dňa 13.3.2003 tak, ţe ţalobu zamietol. V odôvodnení konštatoval, ţe nebol splnený ţiaden z predpokladov zodpovednosti za škodu. Konanie ţalovaného v súvislosti so zrušením registrácie pozastavenia výkonu nakladať s predmetnými 47 659 kusmi akcií dňa 9.9.2997 označil za také, ktoré nie je moţné hodnotiť ako protiprávne, resp. neoprávnené. Ďalej uviedol, ţe k úkonu, ktorý spôsobil vznik škody na strane ţalobcu, t.j. ku zmene majiteľa predmetných akcií povinného C, a.s. na inú osobu nedošlo bezprostredne odblokovaním akcií ţalovaným dňa 9.9.1997, ako tvrdí ţalobca, ale dňa 24.10.1997, t.j. 45 dní po predmetnom úkone ţalovaného a 37 dní po zániku platnosti blokácie akcií v prospech obchodníka s cennými papiermi C., o.c.p. O odvolaní ţalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol odvolací súd rozsudkom č.k. 1 Obo 153/03 zo dňa 26.10.2004 tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 18 051 819,20 Sk a trovy konania. V odôvodnení rozsudku za nesporné označil, ţe Krajský súd v Trenčíne vydal poverenie č. 5300/000003 zo dňa 14.5.1997, ktorým poveril súdnu 2 Obo 46/2007 3 exekútorku JUDr. E vykonaním exekúcie vykonateľného rozhodnutia sp. zn. 10 Cb 48/97 zo dňa 10.4.1997, ktorým bola uloţená povinnosť povinnému C, a.s. P. zaplatiť pohľadávku oprávnenému B., a.s. P. Súdna exekútorka v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch vydala dňa 2.9.1997 príkaz na vykonanie exekúcie predajom zaknihovaných cenných papierov z účtu povinného a dňa 8.9.1998 poţiadala o zrušenie pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi z dôvodu ich predaja v rámci exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného v danom spore ţalobcu, s poukazom ţe vznik, aj zánik pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi upravuje § 27 zákona č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na riadne doručenie exekučného príkazu ţalovanému, tento bol povinný ho rešpektovať. S odkazom na zákon č. 233/1995 Z.z. konštatoval, ţe oprávneným na nakladanie s predmetnými cennými papiermi bola výlučne súdna exekútorka a ani po zrušení registrácie, za účelom predaja cenných papierov, nemal ţalovaný právo akceptovať právne úkony povinného. Citoval ust. § 133 Exekučného poriadku, podľa ktorého pohľadávky z cenných papierov vykonáva exekútor realizačnými úkonmi primeranými povahe týchto listín a všetky úkony pri nakladaní s cennými papiermi robí namiesto povinného exekútor, čo znamená, ţe len exekútor je oprávnený priamo zo zákona nakladať s majetkom povinného-majiteľa účtu cenných papierov. Tým, ţe vykonal napriek exekučnému príkazu dňa 24.10.1997 registráciu prevodu cenných papierov, medzi povinným a ďalšou spoločnosťou porušil svoju povinnosť, v dôsledku ktorej znemoţnil vykonať exekúciu v prospech ţalobcu, čím mu spôsobil škodu v uplatnenej výške. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný dovolanie, keď sa nestotoţnil s posúdením nároku podľa § 420 Občianskeho zákonníka a poukázal na osobitnú úpravu § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Ďalej namietal, ţe odvolací súd neskúmal trhovú hodnotu zaknihovaných cenných papierov, ktoré boli predmetom exekúcie, vyčíslenie škody uplatnené v návrhu povaţoval za neakceptovateľné a ničím nepodloţené, ktoré nebolo v konaní zisťované. Taktieţ namietol neskúmanie vyuţitia iných spôsobov vykonávania exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného exekúciou. Dovolací súd rozhodol o dovolaní tak, ţe zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe z ust. § 27 ods. 6 zákona o cenných papieroch č. 600/1992 Zb. v platnom znení v rozhodnom čase vyplýva, ţe pokiaľ stredisko vykoná registráciu prevodu zaknihovaného cenného papiera po dobu zaregistrovaného pozastavenia výkonu práva nakladať s cenným papierom, poruší povinnosť. Odvolací súd za porušenie povinnosti ţalovaného označil registráciu prevodu cenných papierov medzi povinným a treťou osobou napriek vydanému exekučnému príkazu s odkazom na citované ust. § 133 Exek. por., ktoré zdôvodnenie dovolací súd povaţoval za nie 2 Obo 46/2007 4 v súlade s obsahom citovaného ustanovenia a preto z takto koncipovaného odôvodnenia nemoţno vyvodzovať porušenie povinnosti ţalovaného. Uviedol, ţe zo zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ţe ţalovaný registráciu prevodu vykonal počas zaregistrovaného pozastavenia výkonu práva nakladať s cenným papierom, preto odvolací súd bez zistenia tejto skutočnosti s poukazom na nesprávne ustanovenie, predčasne porušenie povinnosti ţalovaného vyvodil. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe na základe ţiadosti súdnej exekútorky o odblokovanie cenných papierov stredisko vykonalo sluţbu, ale či táto sluţba spočívala v zápise v príslušnej evidencii strediska o zániku pozastavenia registrácie prevodu práva nakladať s cennými papiermi povinného nie je zrejmé. Ďalej uviedol, ţe z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či ţalovaný na základe ţiadosti súdnej exekútorky o odblokovanie zaknihovaných cenných papierov mohol, alebo mal zapísať v príslušnej evidencii strediska zánik zaregistrovaného pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi. V takomto prípade by nebol splnený základný predpoklad porušenia povinnosti pre určenie zodpovednosti ţalovaného za škodu. Pokiaľ túto ţiadosť exekútorky nemal akceptovať ako príkaz oprávnenej osoby, potom by k zániku zaregistrovaného pozastavenia výkonu práva nakladať s cennými papiermi nedošlo. V tomto prípade by bolo potrebné skúmať príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti ţalovaného a so vzniknutou škodou a následne sa vysporiadať s výškou škody. Odvolací súd uznesením č.k. 1 Obo 88/06-348 zo dňa 30.10.2006 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 13.3.2003 a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe súd prvého stupňa opätovne preskúma splnenie predpokladov pre náhradu škody a opätovne o veci rozhodne. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci uviedol, ţe pri posudzovaní porušenia povinnosti ţalovaného vychádzal zo zákona o cenných papieroch č. 600/1992 Zb , ktorý upravuje vznik a zánik pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi v ust. § 27 zákona. Ţalovanému bol exekučný príkaz riadne doručený a bol ho povinný rešpektovať. Ţalovaný napriek doručenému exekučnému príkazu vykonal dňa 24.10.1997 registráciu prevodu cenných papierov medzi povinným a ďalšou spoločnosťou, čím porušil svoju právnu povinnosť, v dôsledku ktorej znemoţnil vykonať exekúciu v prospech ţalobcu, čím mu spôsobil škodu v uplatnenej výške. Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti ţalovaného a vznikom škody súd prvého stupňa vidí v tom, ţe ţalobca nemohol uspokojiť svoju pohľadávku inak, iba formou exekúcie predajom cenných papierov, keďţe mal zaregistrované pozastavenie práva nakladať s cennými papiermi ţalovaným. Výšku škody súd prvého stupňa zistil z obsahu informácie B. zo dňa 28.3.2006, v ktorej je uvedené, ţe cena akcie O., a.s. P. sa predávala po 1 000 Sk za jednu akciu. 2 Obo 46/2007 5 Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ţalobu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, ţe na ţiadosť súdnej exekútorky zo dňa 8.9.1997 vykonal zrušenie registrácie pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi, táto ţiadosť mala formu príkazu v zmysle ust. § 27 ods. 7 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, keďţe zo ţiadneho právneho predpisu nevyplýva akú formu musí mať takýto príkaz. Úkon súdnej exekútorky bol urobený slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne a z jeho obsahu je zrejmé, čoho chce exekútorka dosiahnuť touto ţiadosťou. Ţalovaný zaregistroval v súlade so ţiadosťou súdnej exekútorky vo svojej evidencii. V čase zmeny majiteľa akcií nemohol byť a nebol exekučný príkaz a ţalovaný mohol vykonať zmenu majiteľa týchto cenných papierov na základe predloţených dokladov. Namietol v odvolaní nedostatočné zistenie výšky škody paušálnym vyčíslením bez zistenia skutočnej výšky akcií v rozhodnom období. Odvolateľ poţiadal o vyslovenie prípustnosti podania dovolania, ktorú odôvodňuje tým, ţe rozhodnutím súdu došlo ku zmene charakteru ţalovaného z evidenčného na preskúmací, ţalovanému bola uloţená povinnosť hodnotiť právne úkony oprávnených osôb podľa ich formy a povinnosť ţalovaného evidovať nielen pozastavenie výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi ale aj exekučné príkazy. Ţalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, ţe pozastavenie výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi je potrebné povaţovať za súčasť obsahu záväzkového vzťahu medzi ţalovaným a majiteľom cenného papiera a to napriek skutočnosti, ţe je upravené zákonom o cenných papieroch. V danom prípade tieţ existuje vzťah medzi ţalovaným a jeho klientom, resp. oprávnenou osobou, avšak tento typ tohto zmluvného vzťahu nie je upravený ani zákonom o cenných papieroch ani Obchodným zákonníkom, preto je potrebné pouţiť aplikáciu ustanovení o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka. Ďalej vo vyjadrení rozoberá námietku odvolateľa o nepreukázaní moţnosti uspokojenia pohľadávky iným vhodným spôsobom podľa jednotlivých moţností uvedených v odvolaní (a to predajom spoločnosti K., a.s. prikázanie pohľadávky spoločnosti C., a.s., predaj iných aktivít spoločnosti C, a.s.). Opätovne zdôraznil, ţe v konaní bolo preukázané naplnenie všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti ţalovaného za škodu ako aj výšku škody cenou akcií v ich nominálnej hodnote. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / § 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. 2 Obo 46/2007 6 Z ustanovenia § 131 ods. 1 Exek.por. platného v čase začatia exekučného konania vyplýva, ţe exekúciu predajom cenných papierov moţno realizovať tak, ţe exekútor spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí a odníme ich, alebo dá príkaz na pozastavenie práva nakladať s cennými papiermi povinného podľa osobitného predpisu. Súdna exekútorka dňa 1.7.1997 s odkazom na ust. § 27 zák.č. 600/1992 Zb. v znení neskorších zmien ţiadala o zaregistrovanie pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi emitenta O, a.s. v počte 47 659 ks, na dobu uvedenú v upovedomení o začatí exekúcie (č.l. 8). S, a.s. výpisom ku dňu 8.7.1997 poţiadavku na sluţbu zákaz predaja cenných papierov akceptovalo s dátumom platnosti blokácie do 31.12.2005 (č.l. 13) a zaregistrovalo pozastavenie práv nakladať s cennými papiermi s platnosťou do 31.12.2005, v prospech obchodníka s cennými papiermi identifikačné číslo X (č.l. 16). Za tohto skutkového stavu nesporne zisteného v konaní, dovolací súd povaţoval za prvotnú otázku pre určenie zodpovednosti ţalovaného za uplatnenú škodu zistenie, či ţalovaný porušil povinnosť v zmysle ust. § 27 ods. 6 zákona o cenných papieroch č. 600/1992 Zb. v znení platnom v rozhodnom čase, keď dňa 24.10.1997 zaregistroval predaj zaknihovaných cenných papierov povinného na inú spoločnosť. V zmysle ust. § 133 Exek.por. platnom v rozhodnom čase všetky úkony exekútora pri nakladaní s cennými papiermi robí namiesto povinného exekútor a tieto úkony exekútor robí za povinného podľa osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom je pre danú vec zákon č. 600/1992 Zb. v platnom znení v rozhodnom čase, podľa ktorého bola poverená exekútorka povinná konať. Z ustanovenia § 27 ods. 6 zákona o cenných papieroch v platnom znení v rozhodnom čase vyplýva, ţe ak stredisko vykoná registráciu prevodu zaknihovaného cenného papiera po dobu registrácie pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom, poruší povinnosť. Porušenie povinnosti je viazané, ako konštatuje aj dovolací súd, na vykonanie registrácie prevodu zaknihovaného cenného papiera po dobu zaregistrovania pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom. Úkon pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom urobený súdnou exekútorkou v súlade s ust. § 133 Exek. por., ţalovaný realizoval s lehotou do 31.12.
- V súlade s ust. § 133 Exek. por. súdna exekútorka zaslala ţalovanému ţiadosť zo dňa 8.9.1997 o odblokovanie zaknihovaných cenných papierov v počte 47 659 ks emitenta O, a.s. z dôvodu zadania príkazu na predaj cenných papierov obchodníkovi s cennými papiermi C,o.c.p. a.s.(č.l. 31, č.l. 187). Súdna exekútorka, ako oprávnená osoba v zmysle Exekučného poriadku nakladať s cennými papiermi povinného, opätovne obsahove totoţnú ţiadosť o odblokovanie predmetných cenných papierov zopakovala na predpísanom tlačive strediska dňa 9.9.1997, s ktorým dátumom ţalovaný (právny predchodca) ţiadosť na vykonanie sluţby exekútorky prijal (č.l. 188). Poţiadavka exekútorky na sluţby bola 2 Obo 46/2007 7 akceptovaná a realizovaná ţalovaným ako vyplýva z výpisu účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 22.10.1997, ktorým ţalovaný deklaruje pred vykonaním sluţby zákaz predaja akcií, poţiadavku na zmenu a to zrušenie nastaveného obmedzenia s dátumom platnosti blokácie 31.12.2005 a po vykonaní sluţby emisia CP na účte majiteľa nemá ţiadne obmedzenia. Poţiadavka sluţby bola akceptovaná a zmena stavu prevedená k 22.10.1997 (č.l. 189). Odvolací súd ani výsluchom svedkyne – exekútorky nezistil rozpor medzi obsahom listiny na č.l. 189 spisu, ktorá potvrdzuje zrealizovanie ţiadosti exekútorky o odblokovanie akcií t.j. o zrušenie pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi a obsahom výpovede svedkyne, ktorá uviedla, ţe poţiadala ţalovaného o odblokovanie akcií a ţalovaný jej ţiadosť akceptoval. Za tohto skutkového stavu mal odvolací súd za preukázané, ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom o cenných papierov č. 600/1992 Zb. v platnom znení v rozhodnom čase a preto sa nedopustil porušenia povinností vyplývajúcich mu z tohto zákona, čo je nesplnenie základnej podmienky skúmanej pre vznik škody ţalobcovi. Odvolací súd z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil a návrh ako nedôvodný proti ţalovanému zamietol. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1,2 O.s.p. tak, ţe v konaní úspešnému ţalovanému v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania za dva úkony právnej pomoci vykonané JUDr. L (prevzatie a príprava, odvolanie zo dňa 30.3.1999), úkony právnej pomoci vykonané JUDr. H (účasť na pojednávaní 26.1.2001, vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu z 12.6.2001) po 20 160 Sk v zmysle vyhl.č. 240/1990 Zb. Ostatné uplatnené úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava právneho zastúpenia JUDr. H a vyjadrenie k uzneseniu NS SR zo dňa 31.7.2000) neboli priznané ako nedôvodne uplatnené, keď účastník nepreukázal účelnosť a opodstatnenosť zmeny právneho zastúpenia a komentovania súdneho rozhodnutia. V zmysle vyhl.č. 163/2002 Z.z. bola ţalovanému priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej pomoci (účasť na pojednávaní dňa 30.9.2002, 13.2.2003, 1/2 úkonu 13.3.2003, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.6.2003, účasť na pojednávaní 26.10.2004) po 48 760 Sk a v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z. a v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z. za osem úkonov právnej pomoci (podanie dovolania zo dňa 17.1.2005, stanovisko dovolateľa k vyjadreniu ţalobcu z 28.2.2005, ţiadosť o odklad vykonateľnosti, účasť na pojednávaní dňa 8.1.2007, 15.1.2007 v 1/2-ci, odvolanie Mgr. K zo dňa 14.2.2007, jeho účasť na pojednávaní 12.12.2007 a 23.1.2008) po 48 850 Sk, reţijný paušál 5 x 100 Sk, 3 x 128 Sk, 1 x 136 Sk, 3 x 150 Sk, 4 x 178 Sk, 1 x 190 Sk, spolu reţijný paušál 2 372 Sk, spolu náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 668 807 Sk. Odvolací súd priznal úspešnému ţalovanému náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za 2 Obo 46/2007 8 dovolanie vo výške 1 200 000 Sk, za odvolanie 500 000 Sk (13.5.1999), za odvolanie 1 000 000 Sk (18.5.2007). Ostatná uplatnená náhrada trov konania nebola ţalovanému priznaná z dôvodu, ţe vykonanie niektorých právnych úkonov nebolo osvedčené ani preukázané (rokovanie s klientom, rokovanie strán) alebo ich vykonanie nebolo potrebné na účelné bránenie práva ţalovaného v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Z tohto dôvodu nebola účastníkovi priznaná náhrada DPH jeho právneho zástupcu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
- januára 2008 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: M.N. 2 Obo 46/2007 9