, Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená (ods. 3). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti navrhovateľa ako zjavne neopodstatnenej, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa 1Sža/11/2010 4 v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu na území Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť zakladal na iných dôvodoch (hľadanie zamestnania a lepších životných podmienok) ako dôvodoch uvedených v ustanovení § 8 alebo 10 zákona o azyle. Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (informácie z portálu businesssinfo.cz. aktualizované k 15.5.2009, z článkov z portálu aktuálne.sk- „Gruzínsko rokuje s Abcházskom prvýkrát od vojny“ z 23.7.2009), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu. Žalobca nielen že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto okolnosti počas výsluchu navrhovateľa (ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 14.7.2009) ani netvrdil. Navrhovateľ uviedol, že o azyl požiadal, lebo nemá nikoho v Gruzínsku, nemá kde bývať, lebo Ruská armáda zničila celé mesto. Preto chce zostať žiť na Slovensku, chcel by tu pracovať a mať spokojný život. Krajinu opustil, pretože manželkini bratia mu uniesli manželku a deti dňa 7.8.2008 do Vladivostoku, povedali mu, že ak ich nebude obťažovať, tak mu dajú pokoj a ak ich bude volať naspäť domov, tak mu ublížia. Jedenkrát sa pokúsil s manželkou stretnúť, ale nepodarilo sa mu to, bratia manželky to nedovolili. Keďže jeho dom bol zničený, manželku s deťmi mu zobrali, rozhodol sa odísť z Gruzínska. Asi rok pred tým chodil od jedného kamaráta k druhému a nakoniec sa rozhodol, že ak chce mať kľudný život, tak musí odísť. Na otázku, ako riešil tento problém, či niekoho kontaktoval a s akým výsledkom, navrhovateľ odpovedal, že žiadnym spôsobom svoj problém v Gruzínsku neriešil. Na otázku, či mal nejaké iné problémy s bratmi manželky, odpovedal, že iné problémy s nimi nemal. Na otázku, aby vysvetlil, prečo v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 24.6.2009 uvádzal, že manželka ušla počas vojnového konfliktu do Osetska, uviedol, že vtedy klamal, pravda je to, čo hovorí teraz. Bol unavený a nechcel o tom hovoriť. 1Sža/11/2010 5 Na otázku prečo vtedy hovoril, že dôvodom jeho odchodu z krajiny bola zlá politická situácia po revolúcii taktiež zlá finančná situácia, uviedol, že myslel na vojnu a prestrelky, čiže uvádzal nepriaznivú situáciu, ktorá je v Gruzínsku. Na otázku, či sa mu stalo niečo konkrétne v krajine jeho pôvodu, odpovedal, že okrem toho, čo uviedol, sa mu nič nestalo. Na otázku, či sa obrátil na oficiálne orgány v krajine jeho pôvodu so žiadosťou o pomoc, uviedol, že sa na nikoho neobrátil, pretože by to žiadne riešenie nebolo. Na otázku, prečo nepožiadal o nejakú formu medzinárodnej ochrany najbližšiu možnú krajinu susediacu s Gruzínskom, odpovedal, že nechcel o ochranu požiadať, počúval vodiča, ktorý mu povedal, že ho odvezie tam, kde to bude pre neho najlepšie. Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal, že sa obáva, že by nemal z čoho žiť, nemal by prácu a bojí sa manželkiných bratov. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u žalobcu existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl na území Slovenskej republiky nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8 alebo § 10 zákona o azyle, najmä na dôvodoch hľadania zamestnania a lepších životných podmienok, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné. 1Sža/11/2010 6 Za situácie, keď navrhovateľ nielenže netvrdí žiadne dôvody relevantné pre udelenie azylu, keď za dôvod označuje snahu o zabezpečenie lepších životných podmienok a kľudného života, hoc aj s poukazom na nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu, sa preto javí logickým záver odporcu, (ktorý si osvojil aj krajský súd), podľa ktorého za dôvod opustenia krajiny bolo potrebné považovať ekonomické dôvody a hľadanie lepších životných podmienok. K odvolacím námietkam navrhovateľa je potrebné uviesť, že v danom prípade nebolo rozhodujúce, že navrhovateľ okrem dôvodov hľadania lepších životných podmienok na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl uvádzal aj nepriaznivú všeobecnú situáciu v krajine pôvodu v dôsledku ozbrojeného konfliktu v krajine jeho pôvodu ako aj nepriaznivú osobnú situáciu v dôsledku konfliktu v rodine, po tom, čo mu mali bratia manželky uniesť manželku a deti. Podstatné bolo, ako sa s týmito dôvodmi vo svojom rozhodnutí vysporiadal správny orgán, ktorému zákon o azyle zveril posudzovanie či žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10,
1 písm. a/ zákona o azyle explicitne nevymenováva skutočnosti a dôvody, ktoré nie je možné považovať za dôvody ustanovené v § 8, 10,
Toto posúdenie patrí do kompetencie odporcu. Pokiaľ však odporca dôvody žiadosti azylu navrhovateľa analyzoval z pohľadu existencie relevantných dôvodov v zmysle jeho pozitívneho vymedzenia v ustanoveniach § 8 10, 13a/ a 13b/ a dospel k záveru, že tieto nie je možné subsumovať pod uvedené ustanovenia zákona o azyle a z toho vyvodil záver, že žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o azyle inými skutočnosťami, alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10,
, krajskému súdu nebolo možné vyčítať, že sa s právnou argumentáciou odporcu stotožnil a rozhodnutie odporcu považoval za zákonné. Navrhovateľ totiž ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by bolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, resp. zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil prečo rozhodnutie odporcu zamietol ako zjavne neopodstatnenú. S jeho závermi sa stotožnil krajský súd a na správnosť týchto záverov v podrobnostiach odkazuje aj odvolací súd. Keďže rozhodnutie odporcu sa netýkalo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany a navrhovateľ v opravnom prostriedku ani námietky voči takémuto (neexistujúcemu výroku) 1Sža/11/2010 7 neuplatnil, odvolací súd poukazuje na to, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nad rámec prieskumu uvádza, že odporca postupoval správne, keď po zvážení skutkového stavu nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany. Toto pochybenie krajského súdu však nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu bolo v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak ho potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 9. marca 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.