Najvyšší súd 3 Cdo 2/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej v L., zastúpenej JUDr. D., advokátkou so sídlom v L., proti ža

§ 214ods.

1 písm. a/ O.s.p.). Rozhodnúť bez odvolacieho pojednávania mohol aj preto, lebo súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania (

§ 214ods.

1 písm. b/ O.s.p.) a zo spisu nevyplýva, že by prejednanie 3 Cdo 2/2010 5 a rozhodnutie veci na odvolacom pojednávaní vyžadoval dôležitý verejný záujem (

§ 214ods.

1 písm. c/ O.s.p.). Keďže procesný postup odvolacieho súdu bol v súlade so zákonom, nemohol založiť procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ ide o námietku dovolateľa spočívajúcu v nevykonaní navrhnutého dôkazu (oboznámením jeho daňového priznania za rok 2008), je súdna prax jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (

R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). K procesným právam účastníka nepatrí, ako sa dovolateľ mylne domnieva, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. l O.s.p., § 213 ods. 4 O.s.p.). Ak súd prípadne aj rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. V odvolacom konaní žalovaný nenavrhoval doplniť dokazovanie a ani neoznačil za relevantný dôkaz preukazujúci jeho majetkové pomery, ktorým malo byť daňové priznanie za rok

1. Nesplnil tak povinnosť mu vyplývajúcu z ustanovenia § 120 O.s.p., podľa ktorého sú účastníci súdneho konania povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nesú tzv. bremeno tvrdenia. V konaní pred odvolacím súdom teda nebolo ani nemohlo byť vykonané dokazovanie daňovým priznaním za rok 2008, nie z dôvodu nesprávneho postupu odvolacieho súdu, ale v dôsledku procesnej pasivity žalovaného v sporovom súdnom konaní. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovaného podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. 3 Cdo 2/2010 6 V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalobkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslila. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní zastúpená advokátkou ustanovenou Centrom právnej pomoci, a preto dovolací súd podľa § 15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi priznal právo na náhradu trov dovolacieho konania nie žalobkyni ako v konaní procesne úspešnému účastníkovi, ale priamo advokátke ustanovenej Centrom právnej pomoci tejto procesne úspešnej účastníčke dovolacieho konania. Dovolací súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z
2. decembra 2009 [§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Pri určení odmeny za tento úkon právnej služby vychádzal z tarifnej odmeny vyplývajúcej z § 10 ods. 1 a 3 vyhlášky a jej výšku určil podľa vyčíslenia žalobkyňou, ktorým bol viazaný. V zmysle tohoto vyčíslenia tarifná hodnota predstavuje 6.045,57 € [126,14 € (3.800,- Sk) x 48 mesiacov = 6.045,57 €] a z toho vyplývajúca odmena za 1 úkon právnej služby 210,81 €. Odmena spolu s režijným paušálom 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 19 % daňou z pridanej hodnoty [41,73 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky)] činí celkom 259,13 €. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. marca 2010 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková