4 M Cdo 12/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Rudolfa

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. Podľa § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto rozhodnutím súdu namieta. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov (§ 242 ods. 1). V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 4 M Cdo 12/2009 4 Generálny prokurátor Slovenskej republiky vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. a iné vady konania nenamietal a dovolací súd ich ani nezistil. Preto sa ďalej zaoberal dôvodnosťou dovolania, v ktorom generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal nesprávne právne posúdenie veci oboma súdmi. Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p. omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako ho mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. O takýto prípad sa v prejednávanej veci nejedná. Podľa § 38 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do

1. októbra 2008) súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175 zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil. Úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu (§ 38 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dedičia po poručiteľovi L. K. v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 26 D 1807/2005, D not 293/2005 uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva a notár poverený súdom (§ 38 ods. 1), vydal osvedčenie v súlade s § 175 zca ods. 1 písm.c/ O.s.p. Úkony notára ako súdneho komisára sú úkonmi súdu a ním vykonané osvedčenie o dedičstve zo zákona nadobúda povahu právoplatného uznesenia o dedičstve, teda uznesenie vydané súdom vedúcemu ku skončeniu dedičského konania. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
2. marca
3. Preto oba nižšie súdy správne postupovali v súlade s ustanovením § 134 O.s.p. K námietke generálneho prokurátora, že rozhodnutie má len deklaratórny charakter a jeho viazanosťou by došlo k vydaniu ďalších nezákonných rozhodnutí, dovolací súd poznamenáva, že rozhodnutie deklaratórne je individuálnou procesnou normou i procesnou skutočnosťou s konštitutívnymi účinkami pre vznik nového konkrétneho procesného materiálnoprávneho vzťahu, ktorým je nahradený pôvodný predprocesný vzťah hmotného práva, bez toho, aby bola dotknutá samotná platnosť abstraktných noriem hmotnoprávnych. Výrok deklaratórneho rozhodnutia je svojou právoplatnosťou záväzný pre účastníkov konania a pre súd, ktorý ho vydal, ako aj pre všetky ostatné štátne orgány. Z toho vyplýva, 4 M Cdo 12/2009 5 že rozhodnutie deklaratórne ako norma a vzťah rýdzo procesný je normou účinnou a záväznou, len pokiaľ je právoplatné. Rozhodnutie o dedičstve po nebohom L. K. nebolo zrušené mimoriadnym opravným prostriedkom, je právoplatné a teda záväzné. Preto sa dovolací súd ďalej nezaoberal námietkami generálneho prokurátora proti rozhodnutiu o prejednaní dedičstva po nebohom L. K.. Predmetom dovolacieho konania o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora je dovolanie proti rozhodnutiu Okresného súdu Prešov zo dňa
4. februára 2008 č.k. 26 D 257/2006-55 a rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove zo dňa
5. júna 2008 sp.zn. 3 CoD 4/
6. Prvostupňový súd prejednal finančnú pohľadávku poručiteľky vyplývajúcu zo zaniknutého BSM po nebohom manželovi L. K. v sume 350 000,-- Sk a odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil i keď sa nestotožnil s osvedčením o dedičstve po nebohom L. K.. Svoje rozhodnutie odôvodnil záväznosťou tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 134 O.s.p. Dovolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi rozhodnutia odvolacieho súdu o nesprávnosti postupu súdneho komisára pri prejednaní dedičstva po nebohom L. K.. V konaní o dedičstve pri ustálení masy BSM treba rozhodnúť, čo patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi. Majetok v BSM sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice (§ 175l ods. 2 veta prvá O.s.p.). Dedička a pozostalý manžel (alebo jeho právni nástupcovia) sa môžu dohodnúť aj tak, že celá masa BSM patrí do dedičstva a že pozostalému manželovi (resp. do dedičstva po ňom) patrí tzv. náhradová pohľadávka. Náhradová pohľadávka je jeho pohľadávka voči dedičstvu (dlh poručiteľa) a teda v prípade, že si ju uplatní, radí sa do pasív dedičstva poručiteľa, čo umožňuje dedičom a pozostalému manželovi sa dohodnúť o jej úhrade (o spôsobe a lehote). V prípadoch, keď k dohode nedôjde, zodpovedajú dedičia za pohľadávku manžela v rámci zodpovednosti za dlhy poručiteľa (§ 470 OZ). Pri náhradovej pohľadávke sa neurčuje povinnosť na plnenie, dedičský súd sa obmedzí len na jej konštituovanie. 4 M Cdo 12/2009 6 Z obsahu dedičského rozhodnutia po nebohom L. K. vyplýva, že súdny komisár pojal do dedičstva celú masu BSM – nehnuteľnosti v hodnote 700 000,-- Sk. Správne určil hodnotu dedičstva sumou 700 000,-- Sk, výšku dlhov 350 000,-- Sk a čistú hodnotu dedičstva 350 000,-- Sk. Dedičia, ktorí v konaní zároveň vystupovali ako univerzálni sukcesori po nebohej matke B. K. uplatnili pohľadávku z titulu dedičstva patriacu pozostalej manželke ako náhradovú pohľadávku v sume 350 000,-- Sk a súdny komisár ju správne určil do dedičstva po pozostalej manželke. Dovolací súd aj keď sa nestotožnil v tejto časti s právnym názorom odvolacieho súdu, dovolanie generálneho prokurátora vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.) ako nedôvodné, pretože oba nižšie súdy správne v dedičskom konaní po nebohej B. K. prejednali náhradovú pohľadávku 350 000,-- Sk z dedičstva po nebohom L. K.. O trovách konania rozhodol podľa § 243i ods. 2 O.s.p.

ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože neboli podmienky pre rozhodnutie podľa odseku 2 citovaného ustanovenia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2009 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová