zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
neho je sporné, či v zmluve dohodnuté plnenie dlžníka pre prípad omeškania s úhradou dlhu je možné bez ďalšieho považovať za úrok z omeškania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Účelom tohto zmluvného dojednania bolo pohroziť sankciou pre prípad, že dlžník záväzok nesplní riadne a včas. Majetková sankcia dohodnutá pre prípad omeškania ako zabezpečenie dlhu nie je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho poznamenal, že žalovaný počas troch rokov od prevzatia pôžičky neprejavil žiadnu snahu dlh vrátiť a preto žalobca so svojimi peniazmi nemôže naďalej disponovať. Ide o úspory celej svojej rodiny, čím sa sám dostal do veľmi ťaživej finančnej situácie. Namietal tiež, že žalovaný nevyužil bezdôvodne právo podať riadne opravné prostriedky a ochranu svojich práv zabezpečuje až podaním podnetu na mimoriadne dovolanie, ktoré nie je spoplatnené. V rozpore s dobrými mravmi je preto celé konanie žalovaného vo vzťahu k nemu. V záujme spravodlivého posúdenia veci žiadal, aby dovolací súd prihliadol na všetky vyššie uvedené skutočnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor za splnenia podmienok požadovaných ustanovením § 243e O.s.p., preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. 4 M Cdo 16/2008 3
1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Predmetom zmluvy o pôžičke uzavretej účastníkmi v režime občianskeho práva môže byť tiež dojednanie o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania pre prípad, že svoj dlh nesplní riadne a včas. Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že horná hranica úrokov z omeškania je stanovená kogentne, z ktorého dôvodu jej prekročenie nie je prípustné (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 5, ročník 2000). Účastníci zmluvy o pôžičke uzavretej
Občianskeho zákonníka nemôžu pri stanovení výšky úrokov z omeškania jeho hornú hranicu prekročiť. Ak sa tak stane, právny úkon v tejto časti treba považovať za absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ. V posudzovanej veci treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi v tom, že zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalobcom a žalovaným z 9. júla 2004 treba považovať za právny úkon uzavretý
Občianskeho zákonníka a že okresný súd považoval v súlade s obsahom žaloby a jeho žalobného petitu dohodu o povinnosti žalovaného, pre prípad nevrátenia požičanej sumy do stanoveného termínu, zaplatiť žalobcovi „penále“ vo výške 0,5 % z požičanej sumy za každý deň omeškania, za dohodu o úroku z omeškania. Spôsob, akým bol rozsah tohto plnenia stanovený a okresným súdom priznaný, predstavuje ročný úrok 4 M Cdo 16/2008 4 z omeškania vo výške 182,5 %. Okresný súd vydaním platobného rozkazu priznal žalobcovi plnenie, ktoré nepochybne prekračuje kogentne stanovenú hornú hranicu úrokov z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska bol v čase splatnosti zmluvy 9,00 %). V tejto časti treba preto považovať jeho rozhodnutie za nesprávne, vydané v rozpore s ustanoveniami § 517 ods. 1, ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Generálny prokurátor opodstatnene namietal, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku o určení úrokov z omeškania je postihnuté vadou uvedenou v § 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p., z ktorého dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto časti platobný rozkaz okresného súdu zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu tvrdil, že je sporné, či dohodnuté plnenie pre prípad omeškania možno vôbec považovať za úrok z omeškania a že dohodnutá majetková sankcia predstavuje zabezpečenie dlhu, treba uviesť, že sám žalobca v žalobe výslovne uviedol, že dojednanie v bode 5 zmluvy žiada priznať ako úrok z omeškania a nie ako inú majetkovú sankciu. Z tohto jeho tvrdenia a tomu zodpovedajúceho žalobného petitu okresný súd pri vydaní platobného rozkazu aj vychádzal. Nebolo preto možné na túto jeho námietku v tomto konaní prihliadnuť. V súvislosti s námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že žalovaný nevyužil na ochranu svojich práv riadne opravné prostriedky, dovolací súd poznamenáva, že i keď jedna zo základných podmienok konania o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, a to podmienka, že podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka, zásadne nie je splnená vtedy, ak sám účastník ako podnecovateľ mimoriadneho dovolania opomenul účinne hájiť svoje práva najmä nepodaním niektorého z opravných prostriedkov, v prejednávanej veci konkrétne okolnosti odôvodňovali uplatnenie výnimky z tejto zásady. Právoplatným platobným rozkazom boli totiž žalobcovi okrem istiny priznané ním požadované úroky z omeškania vo výške 182,5 % za rok. Takáto výška úrokov z omeškania, aj keď bola dohodnutá v zmluve (a aj v prípade inej majetkovej sankcie), je neprimeraná. V dôsledku toho odporuje dobrým mravom ako pravidlám morálneho charakteru všeobecne uznávaným v demokratickej spoločnosti, ktorých súčasťou sú aj požiadavky vzájomnej slušnosti a zmluvnej spravodlivosti. Žalobcovi musela byť neprimeranosť uvedenej sankcie 4 M Cdo 16/2008 5 za oneskorené splnenie dlhu známa už v čase jej dohodnutia. Jeho dovolávaniu sa toho, aby boli uplatnené dôsledky vyplývajúce z princípu právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, nemožno dať pri zjavnej nespravodlivosti rozhodnutia prednosť.
názoru dovolacieho súdu je preto v danej veci správne, aby pred dôsledkami vyplývajúcimi z nedodržania zásady vigilantibus iura (každý si má strážiť svoje práva), bol daný priechod na uplatnenie základnej zásady práva ius est ars boni et aequi (právo je umenie dobrého a spravodlivého), t.j. spravodlivosti. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. októbra 2009 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.