N., K. K. a H. D. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/2/2018, z 25. januára 2018 takto r o z h o d o l :
1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosti obvinených D. N., K. K. a H. D. sa z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, napadnutým uznesením, sp. zn. BB- 3T/2/2018, z 25. februára 2018 rozhodol
3 Trestného poriadku, za existencie dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku u obvinených D. N., K. K., H. D. a Q. A. a za existencie dôvodu väzby
1 písm. c) Trestného poriadku u obvinených W. M. a P. V. o ponechaní obvinených vo väzbe.
1 Trestného poriadku neprijal peňažnú záruku, ktorú ponúkli rodičia obvineného D. N. prostredníctvom obhajcu obvineného.Zároveň rozhodol
1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku o nenahradení väzby dohľadom mediačného a probačného úradníka u všetkých obvinených.Špecializovaný trestný súd pri prvotnom oboznámení sa s vecou zistil, že obžaloba na obvinených D. N., K. K., H. D., Q. A., W. M. a P. V. bola predložená súdu v lehote
2 Trestného poriadku.Zo spisového materiálu vyplýva, že o väzbách obvinených bolo rozhodované nasledovne:Špecializovaný trestný súd uznesením, sp. zn. 2Tp/6/2016, zo 16. augusta 2016 rozhodol o vzatí do väzby obvineného D. N. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. b), písm.
10 Trestného poriadku si vyžaduje vykonanie veľkého počtu dôkazov, čo má priamy vplyv na samotnú dĺžku trestného stíhania ako aj väzby obvinených. Špecializovaný trestný súd pri úvahách o útekovej väzbe uviedol, že obvineným hrozí vysoký trest odňatia slobody na doživotie. Obvinení N., K., D. a A. majú znalosť maďarského jazyka, poznajú miestne pomery, majú tam kontakty a už v minulosti sa pre menej závažnú trestnú činnosť v Maďarsku ukrývali. Obvinený N. bol zatknutý na úteku, čo aj priznal pred sudcom pri jeho vzatí do väzby. Obvinený K. sa skrýval v Maďarsku kvôli trestnému stíhaniu v inej trestnej veci, preto existuje dôvodná obava, že sa bude skrývať aj v tejto trestnej veci. Obvinený D. sa v Maďarsku istý čas skrýval kvôli svojej ochrane. Vzhľadom na tieto skutočnosti
názoru súdu existuje dôvodná obava z úteku obvinených, aby sa tak vyhli vysokému trestu, ktorý im hrozí. K dôvodom kolúznej väzby súd poukázal na vznesené obvinenie z 9. decembra 2016 pod ČVS: PPZ- 843/NKA-PZ-BA-2016 D. N., pre marenie výkonu úradného rozhodnutia formou spolupáchateľstva, lebo počas výkonu väzby v danej veci mimo kontrolu korešpondencie zasielal poštu prostredníctvom vtedy zvolených obhajcov tretím osobám a tak ovplyvňoval priebeh vyšetrovania. Takáto korešpondencia bola priamo nájdená pri domových prehliadkach u družky obvineného D. N.. Obvinený K. K. mal inštruovať svedka R. S. o tom, ako vypovedať, obvinenému N. mal poradiť, aby ušiel do krajiny, ktorá trestne stíhané osoby na Slovensko nevydáva. U obvineného H. D. boli nájdené listiny z vyšetrovacích spisov. Obvinení mali v rámci utajenej komunikácie používať tzv. ,,čierne telefóny“. Zároveň poukázal aj na likvidáciu tzv. ,,bielych koní“. Pri úvahách o preventívnej väzbe súd poukázal na fakt, že obvinení boli v minulosti opakovane súdne trestaní, sú podozriví z viacerých vrážd, ktorých sa mali dopúšťať dlhodobo a sofistikovane a je tu dôvodná obava, že by v tejto činnosti mohli pokračovať. Prepustením obvinených na slobodu hrozí, že by bolo zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. U obvinených neboli zistené ani dôvody nahradenia väzby
1 Trestného poriadku. Taktiež nebolo možné prijať peňažnú záruku za obvineného D. N., nakoľko neboli splnené zákonné podmienky
1, ods. 2 Trestného poriadku.Proti tomuto uzneseniu podali obvinení D. N., K. K. a H. D. prostredníctvom svojich obhajcov sťažnosti riadne a včas (25. januára 2018 na neverejnom zasadnutí Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica), ktoré následne písomne odôvodnili prostredníctvom obhajcov.Obvinený D. N. v sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s názorom sudcu Špecializovaného trestného súdu, ktorý nezistil dôvod pre zrušenie kolúznej väzby a potom neprichádzalo do úvahy nahradenie väzby
1 Trestného poriadku. V obžalobe absolútne chýbajú priame dôkazy, ktoré by preukazovali, že usmrtil poškodených, okrem čiastkovej výpovede R. S.. V osobe R. S. ide o klasického kajúcnika a spolupracujúceho svedka, ktorého výpovede sú spochybniteľné, účelové a tendenčné v snahe dosiahnuť pre seba neprimerané výhody spočívajúce v jeho beztrestnosti. Verifikácia takýchto výpovedí je absolútne sporná. Všetky ostatné dôkazy sú nepriame. V predmetnom prípade ide teda o taký súhrn skutočností, ktoré sa v danej kvalite a kvantite u stíhaného obzvlášť závažného zločinu bežne nevyskytujú a preto výrazne znižujú stupeň závažnosti stíhaného trestného činu, a tak takéto okolnosti nadobúdajú charakter výnimočných okolností prípadu. K neprijatiu peňažnej záruky poukázal na skutočnosť, že jeho rodičia sú oboznámení s podstatou jeho obvinenia. Kolúzne konanie kladené mu za vinu sa stalo v roku 2016 a
jeho názoru by mal súd skúmať aktuálny dôvod kolúznej väzby. Došlo k výsluchu všetkých svedkov aj spoluobvinených, preto nie je dôvodná obava, že by mohol na tieto osoby pôsobiť. Na záver požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby vo vzťahu k jeho osobe zrušil časť výroku uznesenia Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 3T/2/2018 z 25. januára 2018 a väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka alternatívne peňažnou zárukou a vypustil kolúzny dôvod väzby
1 písm.
názoru obvineného ani kolúzny dôvod väzby u neho nebol preukázaný, preto je jeho zotrvanie vo väzbe nezákonné. V sťažnosti taktiež poukazuje na to, že od začiatku spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, hoci mal dostatok času na to, aby utiekol alebo sa skrýval, nikdy sa nepokúsil ujsť. Počas rozsiahleho vyšetrovania sa u neho nenašli žiadne doklady, ani iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že mal záujem opustiť miesto trvalého bydliska a tak sa vyhýbať trestnému stíhaniu. Práve naopak, má záujem spolupracovať s OČTK a tak dokázať svoju nevinu. Od spáchaných skutkov uplynulo dlhé časové obdobie, skupina, ktorej mal byť členom, čo rázne odmieta, zanikla pred 7 rokmi. Na záver žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. BB-3T/2/2018, z 25. januára 2018, a prepustil ho z väzby na slobodu alebo alternatívne nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, prípadne dohľadom elektronickým monitorovacím zariadením.Najvyšší súd na podklade podaných sťažností preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako i správnosť konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné. Obvinení v sťažnostiach argumentovali spôsobom zodpovedajúcim odôvodneniu odvolania či dovolania, keď hodnotili dôkazy vykonané v rámci prípravného konania ako nezákonné a procesne nespôsobilé, s konštatovaním, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu sa oslabila a teda neexistuje materiálna podmienka väzby - dôvodné a opodstatnené podozrenie zo spáchania trestnej činnosti. K tomu najvyšší súd poznamenáva, že v konkrétnej veci, ale i všeobecne platí, že pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o vine či nevine páchateľa, a preto sa dôkazy nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je to v rámci meritórneho rozhodovania na hlavnom pojednávaní. Nevyžaduje sa tu požiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, napĺňajú znaky konkrétnych trestných činov a zároveň existuje dôvodné podozrenie, že na týchto sa podieľali i obvinení. Pre rozhodnutie o väzbe (z hľadiska materiálnych podmienok väzby) sa vyžaduje existencia dôvodného trestného stíhania - condicio sine qua non reprezentovaného dôvodným podozrením zo spáchania trestného činu konkrétnou osobou a existencia niektorého z dôvodov väzby, čo je v prípade obvinených aj v súčasnom štádiu konania splnené.
1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
1 písm. a) Trestného poriadku. Čo sa týka kolúznych dôvodov väzby, tu je potrebné poukázať, na vznesené obvinenie z 9. decembra 2016 pod ČVS: PPZ-843/NKA- PZ-BA-2016 D. N., práve z dôvodu ovplyvňovania svedkov, používanie tzv. ,,čiernych telefónov“, ktoré slúžili výlučne na komunikáciu medzi jednotlivými členmi skupiny, ale aj likvidáciu svedkov. Aj najvyšší súd tieto dôvody považuje za dostatočné pre naplnenie väzobného dôvodu
1 písm. b) Trestného poriadku. Dôvodná obava z likvidácie svedkov napĺňa väzobný dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku.V prípade obvinených K. K. a H. D. je potrebné uviesť, že viacerí svedkovia, ale aj spoluobvinení vo svojich výpovediach často zhodne tvrdili, že práve títo dvaja obvinení sa chodili schovávať do Maďarska, kde boli častokrát na úteku pred políciou resp. kvôli svojej ochrane, pretože tam mali svoje kontakty. Aj v prípade týchto dvoch obvinených disponovanie skupiny s rôznymi nehnuteľnosťami, ktoré slúžili na ukrývanie pred políciou, ale aj konkurenciou poskytujú dostatočný základ na naplnenie väzobného dôvodu
1 písm. a) Trestného poriadku. Pokiaľ ide o dôvod väzby
1 písm. b) Trestného poriadku, je potrebné poukázať na ovplyvňovanie svedka R. S. zo strany obvineného K., na listiny pochádzajúce z vyšetrovacích spisov zaistené u obvineného D., používanie tzv. ,,čiernych telefónov“, ktoré slúžili výlučne na komunikáciu medzi jednotlivými členmi skupiny, ale najmä likvidácia svedkov, ktorí svedčia proti obvineným. Tieto dôvody sú dôvodmi pre naplnenie kolúznej väzby. Tak ako v prípade obvineného N., práve dôvodná obava z likvidácie svedkov napĺňa väzobný dôvod
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby
1 písm.
osobitného predpisu.
2 tretia veta Trestného poriadku ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby
2 písm.
odseku 3 alebo
4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že procesné prostriedky, ktorými možno nahradiť väzbu, možno v prípade stíhania páchateľa obzvlášť závažného zločinu použiť len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
názoru najvyššieho súdu znenie Trestného poriadku, v rámci ktorého je prípustné nahradiť väzbu pri obzvlášť závažnom zločine len v prípade existencie výnimočných okolností prípadu, je súladné s čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),
ktorého každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. I. ÚS 100/04, z 8.októbra 2004 vysvetlil, že pokiaľ ide o výklad samotného pojmu „záruka“ v zmysle čl. 5 ods. 3 Dohovoru, treba z doterajšej judikatúry vyvodiť, že má autonómny obsah, ktorý je nezávislý od terminológie používanej vo vnútroštátnom práve. Zárukou treba rozumieť akýkoľvek prostriedok prípustný
vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody. Podmienenie použitia týchto miernejších prostriedkov nahradenia väzby výnimočnými okolnosťami prípadu v zmysle Trestného poriadku upresňuje čl. 5 ods. 3 Dohovoru na účely postupu vnútroštátnych orgánov pri rozhodovaní o väzbe tak, že zohľadňuje nielen závažnosť skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie (obzvlášť závažný zločin), ale aj správanie sa obvineného, ktorý nerešpektuje dobrodenie vo forme predchádzajúceho ponechania na slobode na základe už použitých prostriedkov nahradenia väzby (§ 80 ods. 3, § 81 ods. 4 Trestného poriadku), alebo dokonca opätovne vyvolá existenciu dôvodov väzby po tom, čo bol z väzby prepustený (opätovná väzba).Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu. Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú v čase rozhodnutia. Pri posudzovaní osoby páchateľa sa pozornosť venuje najmä celému jeho predchádzajúcemu životu (vek, recidíva, postoj k spáchanému trestnému činu a pod.). V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o väzbe (napr. zdravotný stav jeho rodiny, ktorá je na neho odkázaná, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa možno tiež považovať viac významných skutočností, ktoré možno subsumovať do kategórie tzv. poľahčujúcich okolností pri nedostatku tzv. priťažujúcich okolností. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu. Okolnosti prípadu z hľadiska aplikačnej praxe, judikatúry a literatúry predstavujú okolnosti spoluurčujúce spoločenskú škodlivosť toho - ktorého trestného činu a ako také plnia v širšom slova zmysle funkciu materiálneho vyjadrenia protiprávnosti činu. Za dôležitú okolnosť pri posudzovaní tohto znaku ustálila konštantná judikatúra napríklad to, že páchateľ sa dopustil obzvlášť závažného trestného činu v afekte úzkosti a strachu vyvolaného dlhodobou partnerskou disharmóniou a chronickou konfliktnou situáciou, ktorá v podstate znížila jeho schopnosť ovládať svoje konanie (primerane Rt 111/1999). Nadriadený súd poznamenáva, že prepustenie obvinených z väzby alebo ich ponechanie na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným
vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81 Trestného poriadku) a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom obvinenej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku.Na základe vyššie uvedených úvah, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.