určenie obsahu zmluvy a vyhlásenie vôle uzavrieť zmluvu

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/18/2018 Identifikačné číslo spisu: 1213205461 Dátum vydania rozhodnutia:

1. januára 2018 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Slováčeková Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1213205461.3 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Rozhlasu a televízie Slovenska, so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480, proti žalovanému Ochrannému združeniu interpretov Slovenska, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 5/A, IČO: 30 778 743, zastúpenému Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Mikulášska 29, o určenie obsahu zmluvy a vyhlásenie vôle uzavrieť zmluvu, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 16 C 69/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
2. septembra 2017 sp. zn. 8 Co 148/2017, takto r o z h o d o l : Dovolacie konanie z a s t a v u j e .Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
4. septembra 2017 sp. zn. 8 Co 148/2017 potvrdil odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo
5. mája 2014 č. k. 16 C 69/2013-66, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal podľa § 82 ods. 1 Autorského zákona určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 48 Autorského zákona medzi stranami, a to vrátane výšky primeranej odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany a zároveň uloženia povinnosti žalovanému túto licenčnú zmluvu uzavrieť; žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu.
6. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca
7. januára 2018, ktoré však písomným podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava II
8. januára 2018 vzal späť.
9. Podľa § 446 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že so zreteľom na právne účinný dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal dovolanie späť, postupoval v súlade s citovaným ustanovením CSP a dovolacie konanie zastavil.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd síce neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP), avšak v danej veci najvyšší súd dopĺňa nižšie uvedené.
12. V dovolacom konaní žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov dovolacieho konania v zmysle § 265 ods. 1 CSP, s tým, že o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP by mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v dovolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.
14. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v dovolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
15. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 453 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
17. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.