1 O.s.p. a žalovaným priznal náhradu trov konania z hodnoty sporu ocenenej znaleckým posudkom Ing. J. Š., ktorý ohodnotil nehnuteľnosť celkovou sumou 3 994 887,-- Sk. Odmenu priznal za sedem úkonov právnej pomoci, plus režijný paušál v sume 660 800,-- Sk, ďalej náhradu cestovného 749,25 Sk a náhradu za stratu času 1 638,-- Sk. 4 Cdo 281/20009 2 Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Prešove uznesením zo 6. mája 2009 sp.zn. 9 Co 11/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania tak, že žalobcovia 1/ až 17/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne každému zo žalovaných 1/, 2/, 4/ a 6/ na účet ich právneho zástupcu JUDr. S. B. náhradu trov konania v sume po 3 266,59 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovaným 3/, 5/ a 7/ náhradu trov konania nepriznal. Žalobcov 1/ až 17/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne každému zo žalovaných 1/, 2/, 4/ a 6/ na účet ich právneho zástupcu JUDr. S. B. náhradu trov odvolacieho konania v sume po 72,56 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaným 3/, 5/ a 7/ náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaní boli v konaní úspešní, preto im
1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Nesúhlasil s názorom odvolateľov, že súd mal aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. Uviedol, že neboli splnené významné hľadiská pre aplikáciu citovaného ustanovenia a nebol ním ani dôvod neúspechu žalovaných v konaní vedenom pod sp.zn. 4 C 111/2005. Trovy konania vypočítal z tarifnej odmeny sporu, ktorá predstavovala zo 4/13 žiadaného podielu sumu 1 229 196,-- Sk. Právny zástupca zastupoval iba štyroch účastníkov konania, preto priznal náhradu trov konania iba žalovaným 1/, 2/, 4/ a 6/ v celkovej sume po 98 409,50 Sk = 3 266,59 €. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaným úspešným v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania z celkového pomeru úspechu v odvolacom konaní 18,60 %, čo predstavovalo u každého žalovaného 1/, 2/, 4/ a 6/ sumu 72,56 €. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 16/. Uviedol, že žalobcovia nesúhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Namietal, že súd mal vziať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa a žalovaným 1/ až 7/ nemal priznať náhradu trov konania. Poukázal na celý priebeh konania pred okresným súdom, ktorý sa dopustil viacerých procesných pochybení, čím privodil záver o úspechu sporu žalovanej strane. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmeniť tak, že žalovaným 1/, 2/, 4/ a 6/ sa nepriznáva náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel 4 Cdo 281/20009 3 k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Vzhľadom na povahu rozhodnutia odvolacieho súdu treba prípustnosť dovolania proti nemu posudzovať
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 237 O.s.p. a § 239 O.s.p.).
1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm.c/.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) za území Slovenskej republiky.
3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z týchto rozhodnutí, ktoré sú taxatívne 4 Cdo 281/20009 4 vymedzené v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p., ako rozhodnutie, kde dovolanie nie je prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadné procesné vady uvedené v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Existencia vyššie uvedených vád však dovolacím súdom zistená nebola a nebola namietaná ani dovolateľom. Dovolateľ v dovolaní neuviedol,
ktorého ustanovenia O.s.p. podáva dovolanie. Z obsahu jeho dovolania však možno vyvodiť, že namieta nesprávne právne posúdenie veci, keď oba súdy pri náhrade trov konania nemali postupovať
zásady úspechu § 142 ods. 1 O.s.p., ale
a brať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa. Nesprávne právne posúdenie veci je dovolacím dôvodom iba v prípade, ak je dovolanie procesne prípustné. Pretože dovolanie žalobcu je procesne
a § 239 O.s.p. neprípustné, nemohol sa dovolací súd zaoberať dovolacím dôvodom žalobcu. Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je
prípustné a vady
neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné
5 v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. 4 Cdo 281/20009 5 Dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v jeho napadnutom výroku preskúmal aj vo vzťahu k ostatným žalobcom (i napriek tomu, že dovolanie nepodali), keďže (vzhľadom na povahu veci) ich treba považovať za nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaným v súvislosti s dovolacím konaním nevznikli žiadne trovy. Vyjadrenie žalovaných k dovolaniu treba považovať za vyjadrenie samotných žalovaných, keďže na zastupovanie v dovolacom konaní advokáta nesplnomocnili. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. októbra 2009 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.