1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolania otec mal detí. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že postupom odvolacieho súdu, ktorý rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Matka maloletých detí a kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci bolo rozhodnuté rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je procesne prípustné, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.). Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). V danej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania
týchto ustanovení, lebo dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku vo veci samej, odvolací sa neodchýlil od právneho 2 Cdo 266/2009 3 názoru dovolacieho súdu (ktorý v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Teda dovolanie
p. prípustné nie je. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. (ide o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). V rámci uvedeného prieskumu dovolací súd zistil, že došlo k vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t. j. že odvolací súd svojím postupom odňal dovolateľovi možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
3 O. s. p. vo veciach, v ktorých rozhoduje súd rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
2 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
1 O. s. p. (v znení účinnom od
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). 2 Cdo 266/2009 4 Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a že došlo k verejnému vyhláseniu napadnutého rozsudku, ako dokladá zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku (č.l. 31). Obsahom spisu v tejto veci a ani obsahom zberného spisu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25 CoP 21/2008, ktorý si dovolací súd vyžiadal, nie je však doložené, že odvolací súd dodržal postup stanovený v citovanom ustanovení § 156 ods. 3 O. s. p., napriek konštatovaniu jeho dodržania v odôvodnení rozsudku, o oznámení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, ktoré ustanovenie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na odvolací súd (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Spis neobsahuje žiadnu úpravu ohľadom zachovania postupu
3 O. s. p., t. j. pokyn, aby sa oznámilo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, resp. záznam, že by sa tak stalo. Ani v spise súdu prvého stupňa a ani v zbernom spise odvolacieho súdu sa teda nenachádza doklad (úprava, záznam alebo oznámenie), ktorý by osvedčil, že uvedený zákonom stanovený postup o oznámení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu na úradnej tabuli súdu bol dodržaný (spis bol krajskému súdu predložený
3 O. s. p., odvolací súd vyhlásil napadnutý rozsudok, zaťažil ho vadou
f/ O. s. p. Požiadavka na verejné vyhlásenie rozsudku (čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) vychádza z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, preto jej podstata a účel sa nemôže zásadne odlišovať od definície podanej v kontexte týchto zmlúv, napr. Európskym súdom pre ľudské práva. Požiadavku verejného vyhlásenia rozsudku možno považovať za splnenú len vtedy, ak má verejnosť možnosť získať informácie o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom u účastníkov konania sa musí vychádzať z prezumpcie tohto záujmu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/02). 2 Cdo 266/2009 5 Verejnosť konania patrí k ústavným zárukám práva na súdnu a inú právnu ochranu. Verejnosť možno výnimočne vylúčiť v prípadoch stanovených zákonom (čl. 48 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len ústava), pričom povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná. Vyplýva to z doslovného znenia čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj zákonov upravujúcich v súlade s ústavou podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane, pôsobnosti súdov a konaní pred nimi. Ustanovenie čl. 142 ods. 3 ústavy má pritom povahu ústavného príkazu pre všeobecné súdy,
ktorého v prípade, že rozhodujú vo forme rozsudku, sú povinné tieto rozsudky vyhlasovať vždy verejne. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo preto zachovať zákonom stanovený postup oznámenia miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku, k čomu
obsahu základného spisu a zberného spisu nedošlo. Procesný nedostatok odvolacieho súdu vo vzťahu k tomuto úkonu (nenaplnenie ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p.), v dôsledku ktorého sa poprie samotná podstata verejného vyhlásenia rozsudku (keďže sa neoznámi miesto a čas jeho vyhlásenia), je z procesného hľadiska nenapraviteľný (nedá sa nijako konvalidovať). Takéto konanie odvolacieho súdu je porušením práva na súdnu ochranu a predstavuje vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O. s. p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. októbra 2009 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.