← Slovensko

o zaplatenie 106 095,65 Eur ( 3 196 237,87 Sk) s prísl.

Obsah (6)§ 142§ 221§ 497§ 502§ 330§ 224

Najvyšší súd 5Obo/12/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., a. s., B., zastúpeného H., s. r. o., V., proti ţalovan

§ 142ods.

2 O. s. p. Keďţe ţalobca mal úspech vo výške 64%, súd mu z celkových vyúčtovaných trov konania priznal 64% čo predstavuje sumu 8 513,56 Eur. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie ţalovaní 1/, 2/ a 3/. Navrhli, aby odvolací súd

§ 221ods.

1 písm. h/ napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Z obsahu vyplýva, ţe rozsudok ţalovaní 1/, 2/ a 3/ podali vo výroku, ktorým ich súd zaviazal zaplatiť ţalobcovi sumu 87 168,33 Eur s 20% úrokom od

  2. 2004 do zaplatenia. Odvolatelia sú toho názoru, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V celom doterajšom konaní bolo rozhodujúce posúdenie, či je nárok ţalobcu na zaplatenie 20% úroku opodstatnený. Ţalovaní sú toho názoru, ţe ani Najvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí a ani krajský súd neposúdili vec správne. V úverovej zmluve dňa
  4. 1998 sa ţalovaní 1/ a 2/ dohodli na poskytnutí úveru vo výške 3 000 000,-- Sk. Ako odmenu za poskytnutie peňazí si zmluvné strany dohodli odmenu vo výške 19% ročne (čl. II bod 1 úverovej zmluvy). Zmluva o úvere je absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Ţalovaní prestali splácať úver po
  7. Podľa úverovej zmluvy (čl. II odsek 4 veta prvá) bol ţalobca oprávnený ţiadať splatenie celého úveru. Toto právo ţalobcovi vzniklo
  10. Ţalobca toto právo vyuţil, potom ku dňu
  12. 1999 boli ţalovaní povinní splatiť ţalobcovi celý poskytnutý úver a odmenu za poskytnutie peňazí vo výške 19% ročne k tomuto dňu, teda suma poskytnutého úveru 3 000 000,-- Sk + 19% úrok odo dňa poskytnutia tohto úveru do dňa
  14. 1999 tvoria istinu, ktorú boli povinní ţalovaní dňa
  16. 1999 ţalobcovi zaplatiť. Keďţe ţalovaní túto istinu zaplatili len čiastočne, boli v omeškaní. Pre tento prípad bolo v úverovej zmluve dohodnuté, ţe sa ročný úrok zvyšuje odo dňa zročnosti splátky, ktorá bola dôvodom vymáhania o 1% nad určenú úrokovú sadzbu 5Obo/12/2010 7 platnú k tomuto dňu (článok II odsek 4 posledná veta úverovej zmluvy). Doteraz v konaní toto ustanovenie bolo rôzne posudzované. Sám ţalobca označuje túto ďalšiu povinnosť raz za sankčný úrok (napríklad špecifikáciu úveru) inokedy za úrok z omeškania (napr. odvolanie ţalobcu zo dňa
  18. 2008). Ale sankčný úrok a úrok z omeškania nie je to isté, sú to úplne rozdielne nároky s rozdielnym právnym reţimom). Pokiaľ by sa malo jednať o sankčný úrok, tak sankčný úrok má povahu zmluvnej pokuty, teda nie je príslušenstvom pohľadávky, pokiaľ by ţalobca ţiadal zaplatiť túto sankciu, musí osobitne vyčísliť konkrétnou sumou, osobitne návrhom uplatniť a spoplatniť, teda zaplatiť súdny poplatok z tohto návrhu. To sa nestalo. V tomto prípade sa teda jedná o úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom pohľadávky (ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a má povahu paušalizovanej náhrady škody. Aj ţalobca uplatnil nárok uvedený v čl. 2 odsek 4 posledná veta úrok z omeškania, keď ho uplatňoval ako príslušenstvo svojej pohľadávky. Podľa tohto ustanovenia zmluvy ročný úrok zvyšuje odo dňa zročnosti splátky, ktorá bola dôvodom vymáhania o 1% nad úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu. Teda nie nad sadzbu dohodnutú v zmluve vo výške 19%, alebo nad sadzbu určenú. Toto ustanovenie zmluvy je v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je dlţník v omeškaní so splnením peňaţného záväzku, alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov omeškania, je dlţník povinní platiť z nezaplatenej sumy úrok z omeškania určenej v zmluve, inak o 1% vyššie neţ sú obvykle úroky poţadované za úroky, ktoré poskytujú banky v sídle dlţníka v čase uzatvorenia zmluvy. Ţalovaní si nezobrali úver ako podnikatelia, ale ako beţní občania. V decembri 1998, kedy uzatvorili zmluvu boli priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pre obyvateľstvo ako ich zverejnila NBS vo výške 8,03%. Preto by mali ţalovaní platiť úrok z omeškania vo výške 9,03% a nie 20%. Výška úroku z omeškania, ako poţaduje ţalobca, nezodpovedá poctivému obchodnému styku. Na základe uvedeného ţalovaní sú toho názoru, ţe ich povinnosťou bolo zaplatiť úver 3 000 000,-- Sk s 19% úrokom od
  20. 1998 do
  23. Čo činí sumu 3 980 000,-- Sk. Do
  25. 1999 ţalovaní zaplatili sumu 400 000,-- Sk. Počnúc dňom
  27. 1999 boli v omeškaní zo zaplatením sumy 2 980 000,-- Sk. Preto počnúc dňom
  29. 1999 boli povinní zaplatiť istinu 2 980 000,-- Sk s 9,03% úrokom z omeškania do zaplatenia. Ţalovaní dňa
  31. 2005 zaplatili sumu 739 431,-- Sk, dňa
  33. 2005 sumu 827 014,20 Sk a dňa
  35. 2006 sumu 1 269 260,80 Sk, teda na svoj dlh plnili spolu 2 835 706,-- Sk. Zostalo zaplatiť ţalovaným z istiny sumu 144 294,-- Sk a úrok z omeškania 5Obo/12/2010 8 vo výške 9,03% zo sumy 2 980 000,-- Sk od
  37. 1999 do
  39. 2005, zo sumy 2 240 569,-- Sk od
  41. 2005 do
  43. 2005, zo sumy 1 413 554,80 Sk od
  45. 2005 do
  47. 2006 a zo sumy 144 294,-- Sk od
  49. 2006 do zaplatenia. To je neporovnateľne niţšia suma ako sa uvádza v rozsudku. Odvolatelia tvrdia, ţe súd nedostatočne zváţil zákonnosť svojho rozhodnutia. Ţalovaní majú z istiny zaplatiť uţ len sumu 144 294,-- Sk a zverejnená úroková miera z úrokov obchodných bánk pre obyvateľstvo sa od roku 2008 pohybovala od 8,08 do 8,23%. Súd však zaviazal ţalovaných platiť 20% úrok aj v súčasnosti. Preto podľa názoru odvolateľov je tu dôvod na zrušenie rozsudku. K odvolaniu ţalovaných 1/, 2/ a 3/ sa vyjadril ţalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení k odvolaniu ţalobca uviedol, ţe zákon predpokladá pouţitie sadzby úrokov pre omeškanie dlţníka vo výške o 1% vyššie ako obvyklé úroky poţadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste bydliska v čase uzavretia zmluvy v prípade, len za súčasného splnenia podmienky, ţe zároveň nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania. V prípade úverovej zmluvy č. X. zo dňa
  50. decembra 1998 medzi ţalobcom a ţalovanými v 1/ a 2/ rade ako spoludlţníkmi a ţalovaným v 3/ rade ako ručiteľom, však bola zmluvne dojednaná výška úroku z omeškania pre prípad vymáhania celého zostatku úveru na sadzbu o 1% nad určenú úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu, pričom určenou úrokovou sadzbou je sadzba úroku dohodnutá v čl. 1/ odsek 1 úverovej zmluvy vo výške 19%. Ţalobca je toho názoru, ţe v prípade slov „určená úroková sadzba“ ide o zrejmú väzbu na zmluvne dohodnutú sadzbu úroku v tejto zmluve a nie odkaz na sadzbu obvykle poţadovanú za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlţníka v čase uzatvorenia zmluvy ako uvádzajú ţalovaní. Úmyslom ţalobcu ako poskytovateľa úveru bolo stanoviť takú sadzbu úroku z omeškania, ktorá zaisťuje zachovanie úverového vzťahu. V prípade, ţe by úmyslom zmluvných strán bolo stanoviť úrok z omeškania pre prípad vymáhania celého zostatku úveru vo výške, ktorá by podľa tvrdenia ţalovaných bola vo výške diametrálne odlišnej, takmer polovičnej voči samotnej sadzbe dohodnutého úveru dohodol by takúto sadzbu pre úver samotný. Inak by sa vystavoval riziku, ţe dlţník z úverovej zmluvy prestane platiť splátky ihneď vyuţijúc neporovnateľne lepšie úročenie úroku z omeškania, neţ úroku zmluvného – 9,03% voči 19% ako to vo svojej konštrukcii uvádzajú ţalovaní. 5Obo/12/2010 9 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. Dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaných 1/, 2/ a 3/ nie je dôvodné. Ţalovaní 1/, 2/ a 3/ ako odvolací dôvod uviedli, podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. t. j., ţe rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento tvrdený odvolací súd dôvod nie je v prejednávanej veci daný. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistenie skutkový stav t. z. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva, povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). Mylnú aplikáciu právnych predpisov ide ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd pouţil správny právny predpis, správne ho vyloţil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. z. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom súdu I. stupňa, ţe medzi ţalobcom (jeho právnym predchodcom) a ţalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená platná zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a to pod č. X. zo dňa
  53. Pohľadávka z úveru bola zabezpečená ručením ţalovaného 3/ a 4/ a to podľa § 303 aţ 312 Obchodného zákonníka. Ručitelia potvrdili, ţe berú na seba povinnosť, ţe pohľadávku S. uspokoja v plnej výške ak ju neuspokojil dlţník a to vo forme aktívnej solidarity, t. j. S. je oprávnená poţadovať plnenie celého dlhu, od ktoréhokoľvek ručiteľa.

§ 497

Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, ţe na poţiadanie dlţníka poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky do určitej sumy a dlţník sa zaväzuje poskytnuté peňaţné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Medzi podstatné náleţitosti zmluvy patrí vymedzenie zmluvných strán, záväzok veriteľa poskytnúť dlţníkovi na jeho ţiadosť peňaţné prostriedky, dohoda o výške úveru a záväzok dlţníka poskytnuté 5Obo/12/2010 10 prostriedky vrátiť a zaplatiť z nich úroky. Zmluvu o úvere môţu dojednať aj strany, ktoré nie sú podnikateľmi. Vzhľadom na to, ţe zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom strany sa budú v právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere ako aj v právnom vzťahu, ktorý vznikne zo zabezpečenia záväzku dlţníka riadiť Obchodným zákonníkom. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, ţe vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa spravujú z ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pouţitie Obchodného zákonníka na tieto vzťahy účastníci nemôţu dohodou vylúčiť. Preto nie je dôvodná námietka odvolateľov, ţe nezobrali úver ako podnikatelia, ale ako beţní občania. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na poţiadanie peňaţné prostriedky moţno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Kaţdý veriteľ má právo na zaplatenie úrokov zo sumy, ktorú poţičal dlţníkovi. Od úrokov je však nutné odlišovať odplatu, ktorú dlţník platí za to, ţe veriteľ je ochotný poskytnúť mu peniaze.

§ 502

Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, od doby poskytnutia peňaţných prostriedkov je dlţník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlţník povinný platiť obvyklé úroky poţadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlţníka, v čase uzatvorenia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie neţ prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlţník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Výška úrokov, ktoré je dlţník povinný zaplatiť sa riadi predovšetkým zmluvou. V zmysle zmluvnej voľnosti sú strany oprávnené dojednať ľubovoľné úroky, ich výška by však nemala byť v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, môţe prevyšovať úroky, ktoré banky ţiadajú pri poskytovaní úverov. 5Obo/12/2010 11 Účastníci úverovej zmluvy v bode II. bod 1 sa dohodli, ţe občania sa zaväzujú splatiť S. celý úver s úrokovou sadzbou vo výške 19% ročne. Základná sadzba ku dňu podpisu úverovej zmluvy je 17,50% a odchýlka od základnej sadzby je 1,50%. Podľa bodu 4 II S. je oprávnená ţiadať splatenie celého úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti naraz, ak občania pouţijú úver bez súhlasu S. na iný ako dohodnutý účel, alebo ak je dlţník v omeškaní so splatením viac neţ dvoch splátok, po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Rovnako sa postupuje aj v prípade nesplácania poistného a zániku poistenia a zabezpečovacieho prostriedku uvedeného v časti III. odsek 1 písmeno d/ a v prípade nepoukazovania príjmu podľa časti II. bod 2. Občania súhlasia, ţe pri splátkach nesplatených v lehote sa ročný úrok zvyšuje od počiatku omeškania o 3% nad určenú úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu. Občania tieţ súhlasia, ţe v prípade vymáhania celého zostatku úveru sa ročný úrok zvyšuje odo dňa zročnosti splátky, ktorá bola dôvodom súdneho vymáhania o 1% nad určenú úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu. V danom prípade účastníci úverovej zmluvy dohodli výšku úrokov z omeškania pre prípad celého zostatku úveru v zmysle čl. 2 odsek 4 úverovej zmluvy na 20%, čo predstavuje sadzbu o 1% vyššie ako bola zmluvne dohodnutá úverová sadzba. Preto súd rozhodol správne, keď priznal ţalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 20% v zmysle uzavretej zmluvy a nie vo výške 9,03%, tak, ako to tvrdia ţalovaní v odvolaní.

§ 330

odsek 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňaţného záväzku sa započíta najprv na úroky a potom na istinu, ak dlţník neurčí inak. Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe prioritne je právom dlţníka, aby pri plnení určil, ktorý záväzok, alebo ktorú časť záväzku plní. Keďţe ide o dispozitívne ustanovenie, strany môţu zmluve zveriť právo voľby veriteľovi. Ak ho veriteľ nemá a dlţník nevyuţije, bude sa postupovať podľa pravidiel vymedzených v Obchodnom zákonníku. Ak teda dlţníci neurčili, ktorú časť záväzku plnia, veriteľ správne plnenie peňaţného záväzku započítal najprv na úroky a aţ potom na istiny. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav a správne vyčíslil, ţe doposiaľ nesplatená časť záväzku predstavuje sumu 87 168,33 Eur, a s poukazom na omeškanie s peňaţným záväzkom správne priznal úroky vo výške 20% od 01. 05. 2004 do zaplatenia. 5Obo/12/2010 12 Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu I. stupňa v súlade s ustanovením § 219 O. s. p. potvrdil, keďţe tento je vo výroku vecne správny. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania je správny tieţ rozsudok súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 224ods.

1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. Keďţe úspešný ţalobca trovy odvolacieho konania v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 29. novembra 2010 JUDr. Anna M a r k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková,

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.