Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 29. novembra 2017, sp. zn. PK-2Nt/2/2017, takto r o z h o d o l :
1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného H. Y. s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Senát Špecializovaného trestného súdu Pezinok na verejnom zasadnutí
2 Trestného poriadku návrh odsúdeného H. Y. na povolenie obnovy konania proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn. PK-1T/10/2012, z
návrhu na obnovu konania dokázať výsluchom svedka Z. L. a výsluchom svedka K. Z., boli dokázané dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní.“Naproti uvedenému zneniu vyhlásenia napadnutého uznesenia je v jeho písomnom vyhotovení v časti odôvodnenie, na strane 9/, druhý odstavec uvedené len nasledovné :„S poukazom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd konanie obžalovaných... a H. Y. právne posúdil ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Odsúdeného H. Y. z členstva v zločineckej skupine „R.“ usvedčili svedkovia J. L., H. K., H. P., F. R., H. Y. , E. J., K. D., G. Y. a G. V. a obžalovaný E. L.“.V ďalšej časti sťažnosti odsúdený dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
názoru odsúdeného senát súdu I. stupňa v zmysle uvedených zákonných zásad a ústavných garancií nepostupoval, pričom absolútne absentuje akékoľvek vysporiadanie sa s otázkou dôkaznej hodnoty nového dôkazu v podobe svedka K. Z., u ktorého prítomný prokurátor predpokladá, že bol najvyššie postavený člen danej skupiny a teda musí mať priame poznatky o obžalobou predpokladanej trestnej činnosti. V tejto súvislosti odsúdený poukázal na tú skutočnosť, že
ustálenej súdnej praxe všeobecných súdov ako aj EĽSP sa pri priamych svedkoch prezumuje vedomosť o žalovanom skutku a možnosť poskytnúť dôkaz o nevine obžalovaného, kde (bezprostredné) vykonanie takého dôkazu pred súdom je vždy (okrem prísne stanovených podmienok blížiacich sa nemožnosti) potrebné pre objasnenie skutkového stavu vykonať.Ako ďalší príklad odsúdený uviedol rozsudok ESĽP Pello proti Estónsku z 12. apríla 2007 č. 11423/03, keď konštatoval nezlučiteľnosť odmietnutia výsluchu svedka s čl. 6 Dohovoru, keďže dve osoby navrhované na výsluch svedka sa v inkriminovaný čas nachádzali v bezprostrednej blízkosti miesta činu a mohli poskytnúť dôkazy o nevine sťažovateľa. ESĽP pritom neakceptoval argument vnútroštátneho súdu pre odmietnutie jeho dôkazného návrhu v tom smere, že odsúdenie sťažovateľa nebolo v rozhodujúcej miere založené na týchto dvoch svedkoch. Je pravdepodobné, že nový dôkaz uvádzaný odsúdeným (výpoveď priameho svedka K. Z.) v kontexte skutkových záverov ustálených na základe dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní bol spôsobilý odôvodniť iné rozhodnutie o vine, či treste sťažovateľa. Na predmetnú časť argumentácie senát súdu I. stupňa žiadnym spôsobom nereagoval. Na strane senátu I. stupňa nebol daný žiaden dôvod na to, aby predmetnú časť argumentácie obhajcu na verejnom zasadnutí ignoroval. Pokiaľ súd I. stupňa vo vzťahu k novému dôkazu - výsluch svedka K. Z. v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že jeho výpoveď bola na hlavnom pojednávaní
Trestného poriadku prečítaná, pričom obžalovaní s tým súhlasili, táto výpoveď sa týkala skutku, z ktorého H. Y. nebol obžalovaný.
názoru odsúdeného pokiaľ skutky, ktoré sa mu kladú za vinu mali byť vykonané v postavení člena zločineckej skupiny a pre zločineckú skupinu, tak istotne osoba K. Z. má v procesnom postavení svedka plné opodstatnenie sa vyjadriť a svedčiť. Jeho tvrdenia môžu mať význam pre posúdenie viny a aj trestu sťažovateľa.Vzhľadom na uvedené odsúdený H. Y. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom
1 písm. b) Trestného poriadku uznesenie Špecializovaného trestného súdu Pezinok z
Trestného zákona, v bode 3/ zločinu poškodzovania cudzej veci
1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm.
1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm.
1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm.
1, ods. 4 písm.
4 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h) a s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona a za použitia čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Najvyšší súd v súvislosti s dôkazmi, ktoré navrhol odsúdený H. Y. v návrhu na povolenie obnovy konania poznamenáva, že pri posudzovaní, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku, súd rozhodujúci o návrhu postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich etapách: v prvom rade hodnotí návrh na obnovu konania z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania, súdu známe. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 ods. 4 Trestného poriadku). Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok (druhá etapa). Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, súd môže obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia povoliť, v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov. Dôvodom obnovy konania
1 Trestného poriadku teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jeho právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Za skutočnosti súdu skôr neznáme nemožno považovať tie, ktoré súd v pôvodnom konaní nebral v úvahu, lebo ich považoval za nepodstatné. V posudzovanej veci odsúdeného H. Y. z členstva v zločineckej skupine „R.“ usvedčili svedkovia J. L., H. K., H. P., F. R., H. Y., E. J., K. D., G. Y., G. V. a obžalovaný E. L.. Z. L. v pôvodnej veci (PK-1T/10/2012) v procesnom postavení obžalovaného vypovedal pred súdom
1 Trestného poriadku prečítaná a súd nepovažoval osobný výsluch za potrebný. Obžalovaný a prokurátor s takýmto postupom súhlasili. Najvyšší súd uzatvára, odsúdeným H. Y. uvádzané skutočnosti, ktoré prezentuje ako nové, súdu doposiaľ neznáme, takými skutočnosťami nie sú. Rovnako v dôvodoch sťažnosti odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Ústavné nálezy, na ktoré odsúdený poukazoval v danej veci nemožno aplikovať. (Nález ÚS SR č. II.ÚS 406/2014 - týka sa spolupáchateľstva).Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a obsahovo nezmenených) dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997), či zákonnosť postupu súdu vo vzťahu k obhajobe (R 35/1988). Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne (t. j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené. K ďalšej námietke odsúdeného, že napadnuté uznesenie o zamietnutí obnovy konania nie je vyhotovené v písomnej forme zhodne s jeho vyhlásením, najvyšší súd uvádza, že písomné odôvodnenie rozhodnutia súdu I. stupňa spĺňa po obsahovej stránke zákonné náležitosti vyžadované Trestným poriadkom, ktorý ale nevyžaduje (a ani súdu neukladá), aby obsah písomného odôvodnenia rozhodnutia bol totožný s obsahom zvukového záznamu. Najvyšší súd si vypočul zvukový záznam (nahrávku). Z obsahu zvukového záznamu zistil, že predsedníčka senátu viedla verejné zasadnutie v súlade s Trestným poriadkom. Strany v trestnom konaní mali otvorený priestor na realizáciu práv počas verejného zasadnutia, mali možnosť sa k veci vyjadriť. Obsah zvukového záznamu svedčí aj o objektivite vedenia konania. Výroková veta vyhláseného uznesenia je v písomnom vyhotovení zápisnice z verejného zasadnutia v totožnom znení ako na zvukovom zázname. Na to, aby odôvodnenie rozhodnutia plne korešpondovalo s vyhotoveným zvukovým záznamom, muselo by obsahovať doslovný prepis zvukového záznamu do rozhodnutia.
1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Trestného poriadku ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia prvého dielu tejto hlavy o rozsudku.Vzhľadom na uvedené najvyšší súd túto námietku odsúdeného považuje za neopodstatnenú.Najvyšší súd Slovenskej republiky (rovnako ako súd prvého stupňa) dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania bolo potrebné z dôvodov v ňom uvedených zamietnuť.Sťažnosť odsúdeného nebola dôvodná a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.