← Slovensko

invalidný dôchodok

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7So/70/2016 Identifikačné číslo spisu: 7016200546 Dátum vydania rozhodnutia:

  1. februára 2018 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7016200546.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej v právnej veci navrhovateľa: E. V., bytom P. XXXX/XX, XXX XX F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
  2. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3Sd/36/2016-17 zo dňa
  3. júla 2016, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sd/36/2016-17 zo dňa
  4. júla 2016 p o t v r d z u j e .Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e 1.Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 3Sd/36/2016-17 zo dňa
  5. júla 2016 potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa
  6. novembra 2015 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd mal z predloženého administratívneho spisu preukázané, že preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z 30.09.2015, lebo podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, z 30.09.2015, pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prílohou rozhodnutia bol aj odborný posudok o invalidite z 30.09.
  7. Krajský súd poukazom na to, že podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 a násl. zákona, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 70 ods. 1 zákona, konštatoval, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia je upravená v § 153 zákona tak, že lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Krajský súd v danom prípade považoval za preukázané, že po podaní žiadosti o invalidný dôchodok zdravotný stav navrhovateľa posudzovala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, dňa 30.09.2015, aj v prítomnosti navrhovateľa, po vlastnom vyšetrení a zhodnotení predložených odborných lekárskych nálezov dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú duševné choroby a poruchy správania s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly V, položka 4 písm. a/, kde je stanovený rozsah 15% až 20 % stanovila na hornej hranici. Na tomto závere posudková lekárka zotrvala aj 11.01.2016 po zhodnotení novo doložených odborných lekárskych nálezov, a to prepúšťacej správy z internej kliniky a neurologického vyšetrenia a psychologického, ako aj psychiatrického vyšetrenia. Po podaní opravného prostriedku zdravotný stav navrhovateľa posúdila aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice, dňa 10.03.
  8. Posúdenie zdravotného stavu odročila s tým, že navrhovateľ bol objednaný na hospitalizáciu na psychiatrické oddelenie, a preto zdravotný stav navrhovateľa posúdila 10.05.2016 potom, čo bola doručená správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení. Po zhodnotení odborných lekárskych nálezov, ako aj ostatnej správy z hospitalizácie dospela k zhodnému záveru ako posudková lekárka pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú duševné choroby a poruchy správania s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly V, položka 4 písm. a/ na hornej hranici, t. j. 20 %. Uviedla, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zmiešaná úzkostná porucha podľa doterajšieho klinického priebehu stredne ťažkého stupňa. Ostatné zdravotné ochorenia, ktoré vyplývajú z odborných vyšetrení vzhľadom k funkčnej poruche sú posudkovo nevýznamné, liečbou dobre kompenzované a neodôvodňujú navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia.Podľa názoru krajského súdu posudkoví lekári, ktorí v danom prípade vyhotovili odborné lekárske posudky, tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku navrhovateľom, postupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení.Krajský súd konštatoval, že námietke navrhovateľa v opravnom prostriedku, aby jeho zdravotný stav bol opätovne posúdený posudkovými lekármi a aby boli zhodnotené všetky ním predložené odborné lekárske nálezy, bolo po podaní opravného prostriedku v plnom rozsahu vyhovené, pretože zdravotný stav navrhovateľa posúdil okrem posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice, a ako vyplýva z obsahu predložených odborných lekárskych posudkov, ako aj samotného posudkového spisu, posudkoví lekári posúdili zdravotný stav na základe navrhovateľom absolvovaných a predložených odborných lekárskych vyšetrení, ako aj správ z hospitalizácie. Zo záverov odborných lekárskych posudkov nevyplýva, aby posudkoví lekári zmenili diagnostický záver, ktorý v odborných lekárskych správach stanovili a určili odborní lekári. U navrhovateľa tak, ako to vyplýva z predložených odborných lekárskych nálezov, ako aj zo správy z hospitalizácie navrhovateľa na psychiatrickom oddelení, je diagnostikovaná zmiešaná úzkostná depresívna porucha, ktorá bola stanovená posudkovými lekármi, za rozhodujúce zdravotné postihnutie a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola pre toto rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovená v súlade s prílohou č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Na súdnom pojednávaní predložené odborné lekárske nálezy, predovšetkým kontrolné odborné lekárske nálezy, nepotvrdili zmenu diagnostického záveru a stanovenej diagnózy pre ochorenie, a nevyplýva z nich ani to, že by došlo k podstatnému zhoršeniu zdravotného stavu. Ďalej krajský súd uviedol, že navrhovateľ súdu predložil aj niektoré odborné lekárske nálezy, ako aj správu z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 30.03.2016 do 20.04.2016, ktoré posudkoví lekári už hodnotili, pretože sú súčasťou posudkového spisu a vyplýva to aj z odborných lekárskych posudkov. Dokonca z dôvodu, že navrhovateľ mal byť hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach, odložila posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa z 10.03.2015 na čas, keď jej bude doručená správa z hospitalizácie, ktorú vo svojom odbornom posudku z 10.05.2016 aj náležite zhodnotila.Krajský súd posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť považoval za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľa nespôsobuje viac ako 20% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorého dôvodu nespĺňa zákonné podmienky invalidity stanovené v § 71 ods. 1 zákona. Krajský súd dospejúc k záveru, že rozhodnutie odporkyne, ako aj jej postup bol v súlade so zákonom o sociálnom poistení, napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporkyňa zo zákona toto právo nemá.2.Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil rozhodnutie krajského súdu a po zohľadnení odvolacích dôvodov, rozhodol o priznaní invalidného dôchodku.V dôvodoch odvolania sa navrhovateľ nestotožnil so skutkovým a právnym záverom krajského súdu. Navrhovateľ namietal objektívnosť vykonaného dokazovania, najmä lekársku posudkovú činnosť, ktorou bol zisťovaný jeho zdravotný stav a následne vyvodená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Nesúhlasil so závermi vykonaného šetrenia, pretože má omnoho väčšie zdravotné ťažkosti a postihnutia, ako je to uvedené v závere z odborných vyšetrení. Poukazom na potvrdenia a nálezy o jeho zdravotnom stave zo dňa 15.08.2016 od odborného lekára MUDr. K. Y., neurologičky, uviedol, že z tohto potvrdenia je zrejmé, že okrem psychiatrických ťažkostí vyplývajúcich z jeho depresie má značné zmeny na chrbtici, prejavila sa u neho artróza s okrajovými osteofitmi, bol zistený blok stavcov C3 a C4, zmeny na telách stavcov a ošetrujúca lekárka skonštatovala chronický politopný VAS so stredne ťažkou poruchou dynamiky na podklade degeneratívnych zmien, bola zistená osteokondróza, artróza, a cirkulárna protrúzia diskov L3/4 a L4/5 a spondylartróza driekovej chrbtice. Okrem toho má pocity nestability v dôsledku úrazu ľavého kolena a bol mu doporučený režim chrániť chrbát, nepreťažovať chrbát, vylúčila mu prácu v chlade, vlhkú, s fyzickou námahou a s nutnosťou dlhého zotrvávania v jednej polohe. Tvrdil, že od podania odvolania došlo aj k zmene v oblasti jeho psychiky, zdravotný stav sa nezlepšil, ale došlo k jeho zhoršeniu. Ďalej namietal posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, ktorí sú zamestnancami sociálnej poisťovne, a preto ich závery namietal ako neobjektívne. Navrhoval, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie jeho zdravotného stavu na základe odborných lekárskych nálezov a posúdení, ktoré sú objektívne a nezávislé od odporkyni - Sociálnej poisťovne, ústredie. Navrhovateľ v prílohe odvolania a v priebehu odvolacieho konania predložil potvrdenia z následných lekárskych vyšetrení.3.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu sa žalovaný správny orgán plne stotožnil s rozhodnutím krajského súdu v predmetnej veci a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Zastával názor, že pri vydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu zákonnosti, keďže vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto súd prvého stupňa vo veci správne a zákonne rozhodol.Dôvody, uvádzané navrhovateľom v odvolaní, odporkyňa nepovažovala za opodstatnené, majúc za to, že navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Ďalej odporkyňa uviedla, že pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, keď je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, a preto námietky uvádzané navrhovateľom v odvolaní o neúplnom zistení jeho zdravotného stavu, považuje za nedôvodné. Taktiež za nedôvodné považovala pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, čo je vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo však nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Vyslovila názor, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, z hľadiska skutkového sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, majúc za to, že nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Súčasne poukázala na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
  9. Dňom
  10. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len Ssp.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa ust. § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016

(1)Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania navrhovateľa (ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods. 1 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 1 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 1 S.s.p.) a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa zo dňa
  1. novembra 2015 č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 30.09.2015 z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako aj konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.Predmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie odporkyne o nepriznaní invalidného dôchodku.V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Aby pre účastníkov neopakoval známe skutočnosti, na zdôraznenie skutkovej a právnej správnosti záverov krajského súdu, odvolací súd uvádza. Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Predpokladom priznania invalidného dôchodku je splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok a to, že žiadateľ o invalidný dôchodok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.Z administratívneho spisu tvoriaceho súčasť spisu krajského súdu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa z hľadiska priznania uplatneného nároku na invalidný dôchodok posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktorý posudzoval pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu posudzovaného navrhovateľa, jeho ochorenia, liečbu a subjektívne ťažkosti, podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa posudku posudkového lekára zo dňa 30.09.2015 navrhovateľ nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a súčasne posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa vo výške 20 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označila duševné choroby a poruchy správania - kapitola V, položka 4, písm. a/ - 15 až 20%.Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne - pracovisko Košice, MUDr. D. V., ktorá v posudku zo dňa 10.05.2016 z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení konštatovala, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označila duševné choroby a poruchy správania - kapitola V, položka 4, písm. a/ - 15 až 20%.Vychádzajúc zo skutkových zistení odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že navrhovateľ ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia odporkyne nesplnil zákonné podmienky pre priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď po vyšetrení jeho zdravotného stavu odborným lekárom a posudkovým lekárom za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli stanovené - zmiešaná úzkostne depresívna porucha F41.2, dorzalgia, chronické závrate, a gonartróza vľavo I št., ktoré zaradil pod kapitolu V, položka 4, písm. a/ - duševné choroby a poruchy správania - 15 až 20%. Odvolací súd vzhľadom ku skutkovým zisteniam vyplývajúcich z administratívneho spisu súhlasí s konštatovaním krajského súdu, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia odporkyne boli vypracované po náležitom zohľadnení navrhovateľom predložených lekárskych správ o lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľom a že závery posudkov posudkových lekárov vychádzajú zo súčasného jeho zdravotného stavu a z poznatkov súčasnej medicíny. Zhodne ako krajský súd aj odvolací súd posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia odporkyne považoval za objektívne, komplexné, presvedčivé, keď tieto posudky nie sú v rozpore s odbornými nálezmi špecialistov a sú vo vzájomnej zhode, keďže posudok posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne, vysunuté pracovisko v Košiciach, vypracovaný na základe odvolania navrhovateľa potvrdil správnosť záverov konštatovaných v posudku posudkového lekára SP pobočka Košice zo dňa 30.09.
  2. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku navrhovateľa, ktorou namietal posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, ktorí sú zamestnancami sociálnej poisťovne, a preto ich závery namieta ako neobjektívne. Samotná skutočnosť, že posudky vypracovali posudkoví lekári sociálnej poisťovni, nemôže mať za následok podanie neobjektívneho lekárskeho posudku, keďže posudkový lekár vypracúva lekársky posudok na základe zákonného zmocnenia postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v §§ 153 zákona o sociálnom poistení. Z týchto dôvodov súčasne odvolací súd považoval za neopodstatnený návrh navrhovateľa na nariadenie znaleckého dokazovania na posúdenie jeho zdravotného stavu. Pokiaľ žalobca v priebehu odvolacieho konania predložil ďalšie lekárske správny o vyšetrení jeho zdravotného stavu, odvolací súd nemohol na tieto prihliadať, pretože v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy súd posudzuje zákonnosť rozhodnutia na základe skutkového stavu zisteného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu - odporkyne, v súlade s právnou úpravou ustanovenou v právnej norme § 250i ods. 1 O.s.p..Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bol náležite zistený skutkový stav a odporkyňa ako aj krajský súd z neho vyvodili správne skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Navrhovateľ v konaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne nepredložil žiadne také relevantné dôkazy, ktoré by správnosť skutkových zistení a právnych záverov krajského súdu ako aj odporkyne vyvrátili. Odvolací súd záverom dáva navrhovateľovi do pozornosti, že uvedenými rozhodnutiami súdu a odporkyne nie je dotknuté jeho právo podať si novú žiadosť o priznanie invalidity, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 492 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože navrhovateľ nemal úspech vo veci a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  3. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.