Najvyšší súd 3 Cdo 14/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej M., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. I., advokátkou so sídlom v B., v konaní o zaplatenie 223,06 € (6 720 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 C 591/2004, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- mája 2007 sp. zn. 5 Co 223/2006, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
- decembra 2005 č.k. 8 C 591/2004-50 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní 6 720 Sk spolu so 40 % úrokom z omeškania zo sumy 9 600 Sk od
- júla 2002 do
- júla 2002, 40 % úrok z omeškania zo sumy 7 680 Sk od
- júla 2002 do
- júla 2002 a nahradiť mu trovy konania v sume 500 Sk; vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
- mája 2007 sp. zn. 5 Co 223/2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úroku z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň z omeškania z dlžnej sumy 9 600 Sk od
- júla 2002 do
- júla 2002 a z dlžnej sumy 7 680 Sk od
- júla 2002 do zaplatenia. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 1 000 Sk. 3 Cdo 14/2010 2 Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podala žalovaná dovolanie, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v časti úrokov z omeškania zmenil tak, že zamietne žalobu v časti nad 40 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9 600 Sk od
- júla 2002 do
- júla 2002 a zo sumy 7 680 Sk od
- júla 2002 do zaplatenia. V procesnom úkone doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa
- augusta 2009, ktorý je označený ako „odstránenie vád dovolania“, dovolateľka zastúpená jej právnou zástupkyňou dodala, že rozsudok jej nebol doručený ani náhradným spôsobom a že „poštár vôbec nedodržal postup, ktorý vyžaduje zákon (§ 47 O.s.p.), navyše nebola v období doručovania doma“. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či mimoriadny opravný prostriedok žalovanej bol podaný v zákonom určenej lehote. Dovolací súd pri skúmaní, či dovolanie bolo podané v rámci zákonom stanovenej lehoty, vzal na zreteľ ustanovenie § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a tiež ustanovenie § 240 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Zohľadnil aj § 57 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Z doručenky pripojenej k č.l. 75 spisu vyplýva, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol žalovanej doručovaný do vlastných rúk na jej adresu uvádzanú v písomnostiach adresovaných súdom. Zásielka obsahujúca tento rozsudok bola žalovanej doručovaná najskôr
- júna
- Vzhľadom na neúspešnosť tohto pokusu o doručenie bol
- júna 2007 zopakovaný pokus o doručenie zásielky. Keďže aj tento zostal neúspešný, bola zásielka
- júla 2007 uložená na dodávacej pošte. Na spodnej časti doručenky sa nachádza text „osobne prevzala
- mája 2008“, za ktorým nasleduje podpis žalovanej. 3 Cdo 14/2010 3 Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom v čase predmetného doručovania), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Pre uplatnenie fikcie doručenia v zmysle uvedeného ustanovenia („považuje sa posledný deň lehoty za deň doručenia“) je predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114 ods. 4 O.s.p.), b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní od upovedomenia nevyzdvihol. Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytáva postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p. Doručenka osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- júla 1992 sp. zn. 1 Cdo 37/1992). Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je potrebné vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia. V danej veci dovolací súd nepovažoval za potrebné vykonanie uvedeného šetrenia, lebo by bolo nadbytočné a jeho výsledok by nemohol nič zmeniť na závere, že dovolanie žalovanej bolo podané oneskorene. 3 Cdo 14/2010 4 Pokiaľ sa žalovaná (ako tvrdí) skutočne nezdržiavala v mieste doručovania v čase doručovania rozsudku Krajského súdu Bratislava z
- mája 2007 sp. zn. 5 Co 223/2006 poštou, nemohla sa uplatniť fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. a v takom prípade by k účinnému doručeniu tohto rozsudku došlo až jeho osobným prevzatím žalovanou na Okresnom súde Bratislava I dňa
- mája 2008 [osobné prevzatie rozsudku v uvedený deň žalovaná opakovane potvrdila (viď napríklad č.l. 97 a č.l. 109 spisu)]. Žalovaná „žiadosť o mimoriadny opravný prostriedok“ [podľa obsahu tohto úkonu ide o dovolanie (viď § 41 O.s.p.)] podala na odvolacom súde osobne (až)
- júla
- Či už k doručeniu rozsudku odvolacieho súdu žalovanej došlo v dôsledku uplatnenia fikcie doručenia uplynutím úložnej lehoty uvedenej v § 47 ods. 2 O.s.p. (v zmysle údajov vyznačených v spise nadobudol tento rozsudok právoplatnosť
- júna 2007) alebo až jeho osobným prevzatím na súde prvého stupňa (
- mája 2008), lehota jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (viď § 240 ods. 1 veta prvá O.s.p.) uplynula najneskôr
- júna 2008 (piatok, pracovný deň). Dovolanie podané žalovanou
- júla 2008 je preto v každom prípade podané oneskorene – po uplynutí lehoty na podanie dovolania. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie žalovanej odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo žalobca nepodal návrh na náhradu trov dovolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2010 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková