Obsah (11)

§ 237§ 238§ 24§ 26§ 25§ 9§ 17§ 27§ 28§ 101§ 211

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Cdo 158/2009 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š., s.r.o., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. V., advokát

vyhlášky č. 151/1978 Zb., od ktorej zmluvy žalobca odvodzuje spoluvlastnícky podiel, spoluvlastníctvo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti nezaložila. Poukázal tiež na konanie sp. zn. 5 C 24/98, v ktorom bolo určené, že vlastníkom predmetného strediska je M., a vyslovil názor o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v terajšom konaní. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom z

1. mája 2009 sp. zn. 14 Co 96/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania 1 164,39 €. Odvolací súd sa 1 Cdo 158/2009 2 stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že hospodárska zmluva z
2. augusta 1979 nezaložila spoluvlastnícky vzťah zúčastnených subjektov združiacich prostriedky na investičnú akciu „S.“ v B.. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť a dôvod dovolania oprel o vadu

§ 237písm.

f/ O.s.p., t.j. že postupom odvolacieho súdu mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolaciemu súdu vytýkal, že vec prejednal a rozhodol na nariadenom pojednávaní v jeho neprítomnosti, keď jeho splnomocnenkyňa JUDr. A. si v odbernej lehote predvolanie na toto pojednávanie neprevzala, nedošlo k fikcii náhradného doručenia predvolania a jeho konateľ požiadal o odročenie odvolacieho pojednávania z dôvodu ochorenia. Žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). 1 Cdo 158/2009 3 Dovolanie v danom prípade smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ani jedného z rozsudkov uvedených v označených ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. a dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval a teda ani nevyslovil svoj právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemožno. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 238

O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol

zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Vady konania vymenované v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní. Vzhľadom na obsah dovolania (námietky dovolateľa) dovolací súd osobitne skúmal otázku, či namietaným postupom odvolacieho súdu (prejednaním odvolania na pojednávaní 21. mája 2009 bez účasti žalobcu) došlo k vade konania

§ 237písm.

f/ O.s.p.

§ 237písm.

f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania

tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver neodročovaného pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Postupom súdu v zmysle ustanovenia 1 Cdo 158/2009 4 § 237 písm. f/ O.s.p. však treba rozumieť len taký procesný postup súdu, ktorým je účastníkovi znemožnené buď zúčastniť sa na konaní alebo realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva pre príslušný úsek konania. Z uvedeného vymedzenia vyplýva, že k naplneniu predpokladov prípustnosti dovolania (takéhoto dovolacieho dôvodu) dôjde vtedy, ak súd porušil konkrétne procesné ustanovenie, ktorého bezprostredným následkom bolo odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Toto ustanovenie sa teda vzťahuje len na taký nezákonný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní uplatniť konkrétne procesné práva. V danom prípade dovolateľ namietal porušenie (odňatie) jeho práva účasti na odvolacom pojednávaní 21. mája 2009, na ktorom odvolací súd jeho odvolanie prejednal a vyhlásil napadnutý rozsudok. Túto jeho námietku považuje dovolací súd za opodstatnenú.

§ 24O.s.p.

sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie

§ 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu.

V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie

§ 25

.

§ 25ods.

1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

§ 9ods.

1 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), počas pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby

tohto zákona.

§ 17ods.

1 prvá veta zákona o advokácii, ak bráni advokátovi, ktorý vykonáva advokáciu samostatne, vo vykonávaní advokácie akákoľvek prekážka a ak neurobí iné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov svojho klienta, je povinný bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď takáto prekážka vznikla, po dohode s iným advokátom ustanoviť ho za svojho zástupcu; o tom je povinný bezodkladne upovedomiť klienta.

§ 27ods.

1 O.s.p. účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne. 1 Cdo 158/2009 5

§ 28ods.

1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

§ 101ods.

2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

§ 211ods.

2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Obsahom spisu je doložené, že žalobcu na súde prvého stupňa zastupovala JUDr. A., a to najprv ako advokátka - na takéto zastupovanie jej žalobca udelil plnomocenstvo z

1. novembra 2004, ktoré sa nachádza na č.l. 135 spisu (išlo tu o procesné zastúpenie advokátom v zmysle citovaného § 25 O.s.p.). Od
2. septembra 2006 má JUDr. A. pozastavený výkon advokácie, o čom Slovenská advokátska komora (ďalej len "komora") informuje v rubrike bulletinu slovenskej advokácie „Zmeny v zozname advokátov a advokátskych koncipientov za obdobie od
3. októbra do
4. decembra 2006“; o pozastavení výkonu advokácie JUDr. A. komora tiež informuje na svojej internetovej stránke (www.sak.sk). V spise na č.l. 234 sa nachádza listina z
5. júna 2009 obsahujúca informáciu komory z jej internetovej stránky o pozastavení výkonu advokácie JUDr. A.. K pozastaveniu výkonu advokácie došlo zjavne v spojitosti s dôvodom uvádzaným dovolateľom, t.j. že JUDr. A. bola
6. septembra 2006 vymenovaná do štátnej služby na Ministerstve obrany Slovenskej republiky v Bratislave. Následne síce JUDr. A. ešte žalobcu zastupovala na súde prvého stupňa, avšak už nie ako advokátka, ale ako splnomocnenkyňa na základe žalobcom jej udeleného plnomocenstva z
7. apríla 2008, ktoré sa nachádza na č.l. 164 spisu. Uvedené („nové“) zastupovanie možno považovať aj za tzv. iné opatrenie

§ 17ods.

1 zákona o advokácii - riešenie za účelom ochrany záujmov žalobcu, JUDr. A. sa stala zástupkyňou žalobcu

§ 27ods.

1 O.s.p. Z plnomocenstva z

1. apríla 2008 však vyplýva, že žalobca splnomocnil JUDr. A. „na zastupovanie pred Okresným súdom v Bardejove“; vzhľadom na takéto presné vymedzenie (ohraničenie) splnomocnenia na zastupovanie žalobcu je treba uzavrieť, že toto plnomocenstvo neoprávňovalo JUDr. A. na zastupovanie žalobcu pred odvolacím súdom. Túto skutočnosť, že totiž JUDr. A. nie je zástupkyňou žalobcu v odvolacom konaní, odvolací súd pravdepodobne prehliadol. Odvolanie podával už žalobca 1 Cdo 158/2009 6 sám. Odvolací súd, keď nesprávne považoval JUDr. A. za splnomocnenkyňu žalobcu, pokúsil sa ju predvolať na odvolacie pojednávanie vytýčené na
2. mája 2009 a mal za to, že u nej nastala fikcia doručenia predvolania dňom
3. apríla 2009 v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. (porovnaj obsah zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom), resp. v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p. (porovnaj odôvodnenie napadnutého rozsudku na štvrtej strane). Preto nevidel prekážku brániacu mu odvolanie žalobcu prejednať na pojednávaní v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2, § 211 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko však žalobca v odvolacom konaní nebol zastúpený, odvolací súd nemal JUDr. A. na odvolacie pojednávanie vôbec predvolávať. Žalobca, ktorému odvolací súd doručil predvolanie na pojednávanie vytýčené na
4. mája 2009, deň pred pojednávaním ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní chorobou svojho konateľa Ing. J. (jeho práceneschopnosťou) s priloženým lekárskym potvrdením (kópiou) a zároveň z tohto dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. Túto žiadosť žalobcu odvolací súd považoval za bezpredmetnú, majúc (nesprávne) za to, že žalobca je v odvolacom konaní zastúpený JUDr. A. (u ktorej vychádzal z fikcie doručenia predvolania). Nakoľko odvolací súd sa riadil nesprávnymi závermi, že žalobca má v predmetnej veci (ešte) splnomocnenca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené (tzv. náhradným doručením), prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, hoci podmienky na takýto postup splnené neboli, prejednaniu odvolania na pojednávaní bez účasti žalobcu bránila skutočnosť, že žalobca včas požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Občiansky súdny poriadok u práva účastníka občianskeho súdneho konania zúčastniť sa na prejednávaní právnej veci pred súdom (čl. 38 ods. 2 prvá veta Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) určuje v ustanovení § 101 ods. 2 len jednu výnimku, za splnenia ktorej súd môže vec prejednať (pojednávať) v neprítomnosti účastníka. Táto výnimka stanovuje, že sa riadne predvolaný účastník (zástupca) na pojednávanie nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Ak súd vec prejedná a rozhodne v rozpore s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníka (zástupcu) napriek tomu, že účastník (zástupca) z dôležitého dôvodu včas požiadal o odročenie pojednávania, takýmto postupom odňal účastníkovi možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) je potrebné vždy posudzovať vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že 1 Cdo 158/2009 7 právo zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu konania, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje (nekonkretizuje), čo treba považovať za dôležitý dôvod, ktorého danosť bráni vec prejednať v neprítomnosti účastníka (zástupcu); za takýto dôležitý dôvod však treba považovať aj ochorenie (práceneschopnosť) účastníka (zástupcu) doložené lekárskym potvrdením. V tomto zmysle sa súdna prax vyjadrila aj v minulosti, keď uviedla, že „Choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Ak účastník konania v takomto prípade požiadal včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.“ (porovnaj R 31/1995). Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je v zmysle § 133 ods. 1 Obch. zák. štatutárnym orgánom spoločnosti. Pokiaľ právnickú osobu zastupuje štatutárny orgán (konateľ), ktorý požiadal súd o odročenie pojednávanie z dôvodu svojej choroby, čo doložil lekárskym potvrdením o práceneschopnosti, aj keď tu síce nejde priamo (doslovne) o účastníka konania, ktorým je právnická osoba, jedná sa spravidla o dôvod pre odročenie pojednávania. Takýto dôvod by však nemusel obstáť vtedy, ak by bolo preukázané, že účasť právnickej osoby na pojednávaní nie je viazaná len na tohto konateľa (napr. ak by prichádzalo do úvahy jej zastúpenie ďalším konateľom); v tejto právnej veci však o takúto situáciu umožňujúcu odvolacie pojednávanie bez účasti žalobcu nešlo. Z uvedeného vyplýva, že argumenty odvolacieho súdu o splnení podmienok náhradného doručenia predvolania a s tým spojený postup (pojednávanie bez účasti žalobcu) sú chybné a odvolací súd sa dopustil vady

§ 237písm.

f/ O.s.p. Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní postihnutom touto vadou. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne. Nakoľko došlo v opísanom chybnom postupe odvolacieho súdu k procesnej vade

§ 237písm.

f/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.). 1 Cdo 158/2009 8 V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2009 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková