3 Cdo 73/2008 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Ele

§ 853a § 603 Občianskeho zákonníka.

Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s rozsudkom okresného súdu zrušiť, vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie považovala za neopodstatnenú s poukazom na § 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Neobstojí ani jeho argumentácia o prípadnom vzniku jej predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka iba vo výške jej podielu v pomere k veľkosti podielov ostatných spoluvlastníkov. Žalobkyňa sa dovolala neplatnosti právneho úkonu, ostatní podieloví spoluvlastníci neprejavili záujem o tento podiel v nehnuteľnosti, ktorý je predmetnom ich sporu. Predkupné práva ostatných spoluvlastníkov zanikli, pretože žiaden z podielových spoluvlastníkov okrem žalobkyne si toto právo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe neuplatnil. Nedôvodná je aj námietka žalovaného, že zákon neukladá povinnosť ponúknuť ostatným podielovým spoluvlastníkom pri prevádzaní podielu na nehnuteľnostiach, ak sa jedná o predaj nehnuteľností v zmysle zákona č. 427/1990 Zb., zákona č. 111/1990 Zb. a zákona č. 92/1991 Zb., pretože na vzťahy vznikajúce zo zákonného predkupného práva pre nedostatok ďalšej právnej úpravy je potrebné v súlade s § 853 Občianskeho zákonníka analogicky použiť § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako následok porušenia predkupného práva, teda oprávnený sa môže od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. 3 Cdo 73/2008 6 Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti treba uviesť, že vyslovením prípustnosti dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. vymedzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade okrem vád naplňujúcich znaky dovolacích dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p., môže byť odôvodnené len nesprávnym právnym názorom zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k prípustnosti dovolania. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolací súd je viazaný tak rozsahom dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p. neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok rozhodnutie vo veci. Dovolací súd skúmal, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť ani z § 238 ods. 2 O.s.p., pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom z

1. apríla 2005 sp. zn. 3 Cdo 50/2005 vyhovel dovolaniu žalobkyne, zrušil (predchádzajúci) rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
2. októbra 2004 sp. zn. 13 Co 210/2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie len z procesných dôvodov (§ 237 písm. f/ O.s.p.), právny názor v merite veci nevyslovil. Prípustnosť dovolania žalovaného vyplýva len z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. a zo skutočnosti, že odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. Týmto ustanovením je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť výrokom rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že rozhodnutie odvolacieho súdu je 3 Cdo 73/2008 7 zásadného právneho významu. V takom prípade je dovolateľ oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (iné dovolacie dôvody nemôže použiť), a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho posudzovania môžu byť potom len právne otázky, keďže na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.). Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nepreskúmaval správnosť žiadneho skutkového záveru, ale ani správnosť tých právnych záverov, ktoré nesúvisia s otázkou zásadného právneho významu, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, že za otázku zásadného právneho významu považoval právne posúdenie, či „uplatnenie zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka podľa § 140 Občianskeho zákonníka je účinné aj v prípade prevodu podielového spoluvlastníctva majetku štátu podľa zákona č. 427/1990 Zb., resp. zákona č. 92/1991 Zb.“. Tomu zodpovedá dôvod dovolania, ktorý má základ v tvrdení, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Keďže dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému bola prípustnosť dovolania založená výrokom odvolacieho súdu len z dôvodu uvedeného v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., preskúmal dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu len z hľadísk tohto uplatneného dovolacieho dôvodu. Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. možno odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. V súvislosti s vymedzenou dovolacou otázkou dovolateľ namietal, že „zákonom nie je uložená povinnosť ponúkať pri prevádzaní podielu na nehnuteľnostiach v rámci predaja nehnuteľností a právo podielového spoluvlastníka na kúpu podielu hoci aj len v pomere podľa veľkosti podielov, ak sa jedná o predaj nehnuteľností v zmysle zákona č. 427/1990 Zb. s použitím zákona č. 111/1990 Zb., resp. zákona č. 92/1991 Zb. a nemožno v danom prípade 3 Cdo 73/2008 8 použiť analógiu práva, a to konkrétne ustanovenie § 140

§ 853a § 603 Občianskeho zákonníka“.

Námietka dovolateľa nie je dôvodná. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť previesť na ňu svoj spoluvlastnícky podiel k označenej nehnuteľnosti oproti povinnosti žalobkyne zaplatiť mu kúpnu cenu tejto nehnuteľnosti a v prípade, že žalovaný nesplní túto povinnosť, žiadala, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobkyňou ako kupujúcou o predaji predmetného spoluvlastníckeho podielu označenej nehnuteľnosti za uvedenú kúpnu cenu. Súd prvého stupňa vyhovel žalobe po zistení, že zo strany pôvodného predávajúceho - R., š.p. v likvidácii Michalovce došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, ktoré nerešpektoval pri predaji spoluvlastníckeho podielu štátneho podniku v likvidácii pri speňažovaní majetku predajom veci iným spôsobom ako na verejnej dražbe, teda priamym predajom. Podľa názoru súdu vzťahy vznikajúce zo zákonného predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu pre nedostatok ďalšej právnej úpravy v osobitných zákonoch, je potrebné v súlade s § 853 Občianskeho zákonníka posúdiť podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd po preskúmaní veci v odvolacom konaní sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o porušení predkupného práva žalobkyne pri predaji spoluvlastníckeho podielu žalovanému podľa § 140 Občianskeho zákonníka pri analogickej aplikácii § 603 Občianskeho zákonníka s použitím § 853 Občianskeho zákonníka, keď dospel k názoru, že pri prevode vlastníctva štátu podľa zákonom č. 427/1990 Zb. prevod spoluvlastníckych podielov sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože zákon č. 427/1990 Zb., zákon č. 111/1990 Zb., ani zákon č. 92/1991 Zb., ktoré sú lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku neobsahovali konkrétne ustanovenia upravujúce osobitný spôsob prevodu spoluvlastníckych podielov. Rozhodol tak majúc preukázané, že zriaďovateľ pôvodného vlastníka budovy R., š.p. v likvidácii Michalovce (M.) rozhodol so súhlasom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky z

1. apríla 1994, ktoré povolilo priamy predaj časti majetku štátneho podniku v likvidácii, t.j., že nehnuteľnosť bude v rámci likvidácie predaná nájomcom, ktorí dovtedy užívali prenajaté priestory v tejto nehnuteľnosti vo výške ich spoluvlastníckych podielov. 3 Cdo 73/2008 9 Právna úprava likvidácie štátnych podnikov je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 92/1991 Zb., táto je pre likvidátora záväzná a nemožno sa od nej odchýliť. Okruh povinností likvidátora je vymedzený v § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v znení platnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným (
2. novembra 2002), podľa ktorého pri likvidácii podnikov uvedených v § 1 (štátne podniky) okrem rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor majetok predajom veci na verejnej dražbe. (R., š.p. Michalovce vstúpili do likvidácie od
3. novembra 1999). Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom príslušného ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom. Postup likvidátora upravoval osobitný predpis (vyhl. č. 140/1996 Z.z.). V čase prevodu spoluvlastníckeho podielu štátu (v správe štátneho podniku v likvidácii) žalovanému, predmetná nehnuteľnosť, ku ktorej mal právo hospodárenia štátny podnik v likvidácii, bola v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, medzi nimi aj žalobkyne. Keďže pri absencii špeciálnych pravidiel, ktoré by prípady prevodov spoluvlastníckych podielov štátu v rámci privatizácie riešili vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom odchylne, aj dovolací súd je toho názoru, že treba aplikovať všeobecnú úpravu dopadajúcu na podielové spoluvlastníctvo, a to úpravu obsiahnutú v § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). V uvedenom ustanovení je upravené zákonné predkupné právo, ktoré má vecnoprávny charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného (cudzie osoby, spoluvlastníka alebo spoluvlastníkov), musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka). Treba prisvedčiť správnosti záveru odvolacieho súdu, že v danom prípade žalobkyni prináležalo predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. O osoby blízke v tomto prípade nešlo, lebo sa jednalo o spoluvlastnícky podiel štátu ako zvláštnej právnickej osoby; uvedené ustanovenie však ani pre štát žiadnu výnimku nestanovuje a preto aj pre štát platí predmetná občianskoprávna úprava. Táto úprava by mohla byť vylúčená iba zvláštnou 3 Cdo 73/2008 10 zákonnou úpravou, v posudzovanom prípade úpravou v zákone č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo tento zákon je v pomere k Občianskemu zákonníku lex specialis. Predmetný špeciálny zákon však žiadnu zvláštnu úpravu predkupného práva vo vzťahu k spoluvlastníkom privatizovaného majetku štátu neobsahuje. V danom prípade sa jednalo o kúpnu zmluvu, resp. zmluvu o prevode nehnuteľnosti (spoluvlastníckeho podielu), ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku a spravuje sa preto iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. So zreteľom na uvedené, bolo povinnosťou likvidátora štátneho podniku v likvidácii v zmysle § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v znení platnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným, pred prevodom tohto spoluvlastníckeho podielu ponúknuť ho ku kúpe ostatným spoluvlastníkom. Medzi účastníkmi nie je sporné, že k takému postupu zo strany likvidátorky Ing. Č. nedošlo (čo sama potvrdila vo svedeckej výpovedi) a nebol ponúknutý ani žalobkyni, ktorá si svoje predkupné právo uplatnila listom z
4. septembra 2001, ani ostatným spoluvlastníkom, ktorí si predkupné právo neuplatnili. Treba zároveň dodať, že spoluvlastník nemusí predkupné právo u likvidátora uplatňovať, lebo ide o jeho zákonné oprávnenie, ktoré je povinný rešpektovať predávajúci; predkupné právo spoluvlastníkov vzniká ex lege, má vždy povahu vecného práva a je nedotknuté ustanovením § 47b ods. 1 zákona č. 92/199l Zb. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že vzhľadom na uvedený právny záver je nedôvodná aj námietka dovolateľa o neprípustnosti analogickej aplikácie § 603 a nasl.

§ 853Občianskeho zákonníka.

Ďalšie námietky žalovaného v dovolaní neboli pre rozhodnutie dovolacieho súdu právne relevantné vzhľadom na vymedzenú dovolaciu otázku. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovanému sa prostredníctvom uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho obsahového vymedzenia nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, a preto dovolací súd jeho dovolanie musel zamietnuť (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní v zákonom stanovenej lehote nevyčíslila a iné trovy dovolacieho konania zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 1 O.s.p.). 3 Cdo 73/2008 11 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 29. októbra 2009 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková