Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžf/64/2016 Identifikačné číslo spisu: 7014200041 Dátum vydania rozhodnutia: 6. marca 2018 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: ECLI: ECLI:SK:

§ 246cods.

1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523246c'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O. s. p. a s § 492 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523492'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zákona č. 162/2015 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523204'&ucin-k- dni='30.12.9999'> O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa § 201 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523201'&ucin-k-dni='30.12.9999'>

§ 250ja ods.

1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250ja'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250ja'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 <aspi://module='ASPI'&link='757/2004%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 757/2004 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='757/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože rozsudok krajského súdu i napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzajú z nižšie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 220 OSP zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie.Podľa § 49 ods. 2 písm.

1. a)zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.Podľa § 51 ods. 1 písm.
2. a)zák. č. 222/2004 Z.z. v citovanom znení právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
3. a)má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 26. Pokiaľ ide o všeobecné podmienky pre odpočítanie dane vyplývajúce z citovaných ustanovení zákona o DPH, krajský súd správne konštatoval, že prvou z nich je skutočnosť, že platiteľ prijal zdaniteľné plnenie uskutočnené iným platiteľom, druhou je, že prijaté plnenie použil k dosiahnutiu obratu za vlastné zdaniteľné plnenia a že je tu zároveň vecná a časová súvislosť prijatých zdaniteľných plnení s vlastnými plneniami, z ktorých je dosahovaný obrat. 27. Pri hodnotení otázky povahy prijatých reklamných činností a ich použitia na podnikanie (vlastné zdaniteľné obchody) žalobcu je treba vziať s pomocou prípustnej analógie do úvahy predovšetkým legálnu definíciu reklamy, za ktorú sa považuje „predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu“, pričom produktom sú „tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním“ (§ 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 28. V daňovom konaní nebolo sporné, že prijaté reklamné služby od dodávateľov smerovali k mediálnej prezentácii loga, obchodného mena spoločnosti a predmetu podnikania žalobcu v rámci reklamných kampaní športového, kultúrneho a charitatívneho charakteru (José Carreras - koncert 08.12.2011, Dobrí anjeli Košice - ženský basketbal, Mrázik - muzikál na ľade). Touto mediálnou prezentáciou a spojením podnikania žalobcu s predmetnými podujatiami bol (resp. mohol byť) vytvorený pozitívny vnem u existujúcich i potenciálnych obchodných partnerov, spotrebiteľov, zamestnancov či iných subjektov, ktorý sa môže prejaviť v rôznych oblastiach súvisiacich s ekonomickou činnosťou žalobcu, objektívne však nie je merateľný. Predmetné služby boli protihodnotou finančného plnenia, ktoré žalobca poskytol ich dodávateľom na základe vystavených faktúr, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane. 29. Daňové orgány nijako nespochybnili, že z hľadiska vyššie citovanej definície reklamy mali žalobcom prijaté služby povahu reklamných činností, keďže išlo o prezentáciu žalobcovho podnikania s cieľom uplatniť ním poskytované služby na trhu. Vzhľadom na obsah a povahu zverejnenej reklamy nemožno túto mediálnu prezentáciu žalobcu spojiť s inými službami ako s tými, ktoré žalobca poskytuje na trhu ako platiteľ. 30. Predmetom pochybností správcu dane nebola ani skutočnosť, že žalobca prijal reklamné služby v deklarovanom rozsahu a od spoločností, ktoré sú uvedené na prijatých faktúrach. Nebola spochybnená ani primeranosť ceny služieb, či iné okolnosti, ktoré by nasvedčovali protiprávnemu či zneužívajúcemu konaniu. 31. Odvolací súd je toho názoru, že viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na vstupe len na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými kontraktami uzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením variabilnosti pôsobenia reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Tento spôsob nazerania na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu, že efektívnosť a úspešnosť reklamy v naznačenom zmysle by sa stala ďalším kritériom odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen zákonom stanoveným podmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality DPH, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH. 32. Podľa názoru Najvyššieho súdu i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv (s novými klientami), môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu, vynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti platiteľa. V prejednávanej veci primeranosť reklamy k podnikaniu žalobcu nebola predmetom hodnotenia zo strany daňových orgánov a preto nepatrí ani súdu sa touto otázkou zaoberať. Odvolací súd teda za daných skutkových okolností môže len konštatovať, že daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane z takýchto zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v tom zmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z takých prijatých reklamných činností, ktoré priamo a bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov, z ktorých dosiahol platiteľ obrat. V tomto zmysle vychádza napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozsudok krajského súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci. 33. V tejto súvislosti žalobca dôvodne poukázal i na skoršiu súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu (najmä rozsudok vo veci sp. zn. 3Sžf/66/2007 zo dňa 06.03.2008), kde tento súd v kontexte zákona o daniach z príjmov konštatoval: „V prípade preukazovania vecnej súvislosti nákladov vynaložených na reklamu sa priame dôkazy uplatňujú v obmedzenej miere. Miera ovplyvnenia ľudského správania sa reklamou nie je exaktne merateľná. Ako pomocné kritérium je možné preskúmať kauzu (bezprostredný hospodársky dôvod) vynaloženia nákladov na reklamu...“ 34. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody týkajúce sa nesprávneho zisťovania a posúdenia skutkového stavu, je odvolací súd toho názoru, že pri hodnotení použiteľnosti prijatých reklamných služieb na vstupe na podnikanie žalobcu bolo potrebné skúmať predmet jeho podnikateľskej činnosti aj oboznámením sa s webovou stránkou spoločnosti a vyhodnotením jej obsahu, za účelom posúdenia, či prijatá reklama zodpovedá tomu, čo žalobca ponúka na trhu. Námietka žalobcu, že správca dane tejto skutočnosti nevenoval dostatočnú pozornosť a zameral sa výlučne na preukazovanie nových zmlúv uzavretých v súvislosti s prijatou reklamou, je preto dôvodná. Pre Najvyšší súd je nepochybné, že obsah dôkazného bremena žalobcu mal už správca dane v zmysle § 45 ods. 1 písm. c)

§ 3ods.

1 a 2 Daňového poriadku počas daňovej kontroly vymedziť najmä uvedením zákonných ustanovení, ktoré žalobca mal na základe zistení vykonaných podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku ( a to najmä písmena d/) porušiť (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžf/65/2016 zo dňa 13.02.2018, bod č. 24 až 26), aby zachoval žalobcovi ako daňovému subjektu právo na obranu (rovnosť zbraní).

1. Najvyšší súd považuje za opodstatnenú i námietku odvolateľa, že sa krajský súd dostatočne nevysporiadal s judikatúrou Najvyššieho súdu, na ktorú v konaní poukazoval žalobca, najmä v súvislosti s tvrdením žalobcu, že správca dane nesmie k reklame pristupovať ako k výdavku, ktorý je spôsobilý sa exaktne v konkrétnom čase a priestore prejaviť ako faktor ovplyvňujúci dosahovanie príjmov (3Sžf/66/2007). Táto, ako i ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa procesného postupu súdu prvého stupňa, sú však menej podstatné s ohľadom na záver o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany daňových orgánov, v dôsledku ktorého odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného. V ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).
2. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a 2

§ 246cods.

1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu priznal podľa ich vyčíslenia zo strany právneho zástupcu, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške 2034,04 € z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 140 € z titulu náhrady iných trov konania. 37. Trovy konania pozostávajú z:

1. a)trov právneho zastúpenia, odmena za úkony právnej pomoci vo výške 1116,47 €:- prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom v roku 2014 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky) - 134 € + režijný paušál 8,04 €;- písomné podanie - žaloba zo dňa 10.01.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 134 € + režijný paušál 8,04 €;- písomné podanie - vyjadrenie k listu žalovaného zo dňa 05.02.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 139,83 € + režijný paušál 8,39 €- účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 04.11.2015 - odročené bez prejednania veci (odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny - § 13a ods. 4 druhá veta vyhlášky) - 34,96 € + režijný paušál 8,39 €- účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 04.02.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky) - 143 € + režijný paušál 8,58 €- písomné podanie - odvolanie proti rozsudku krajského súdu zo dňa 22.04.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 143 € + režijný paušál 8,58 €- písomné podanie - vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.09.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 143 € + režijný paušál 8,58 €- DPH 20 % zo sumy 930,39 € = 186,08 €, spolu 1116,47 € s DPH.
2. b)náhrady za stratu času a náhrady hotových výdavkov vo výške 917,57 €:účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach dňa 04.11.2015- náhrada za stratu času na ceste Bratislava - Košice a späť v trvaní spolu 9 hodín a 20 minút, čo je 19 začatých polhodín, teda 19 x 13,98 € = 265,62 € bez DPH + DPH 20 % vo výške 53,12 € = 318,74 € s DPH,- náhrada za hotové výdavky - 131,89 €účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach dňa 04.02.2016- náhrada za stratu času na ceste Bratislava - Košice a späť v trvaní spolu 9 hodín a 20 minút, čo je 19 začatých polhodín, teda 19 x 14,30 € = 271,70 € bez DPH + DPH 20 % vo výške 54,34 € = 326,04 € s DPH- náhrada za hotové výdavky - 140,90 €
3. c)iných trov konania:- súdny poplatok 70 € za žalobu;- súdny poplatok 70 € za odvolanie. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie prípustné.