1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) žalobu o preskúmanie v záhlaví 6Sžo/69/2010 2 uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný v 1. rade zamietol
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Obce K. (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. výst. – 165/2009 zo dňa 25. mája 2009 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) ako orgánu príslušného
1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“), ktorým vydal žalovanému v 2. rade (stavebníkovi) stavebné povolenie, povoľujúce mu uskutočniť stavbu „R.R.“ na pozemku parc. č. 380/2 v katastrálnom území K.K. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 62 ods. 1 písm. b), ods. 3, ods. 4, § 66 ods. 1 stavebného zákona a § 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ako „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) uviedol, že oba stavebné orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami, uvedenými v správnom poriadku, na ktorý v ustanovení § 140 odkazuje stavebný zákon, ako aj vyššie citovanými ustanoveniami stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Dôvodil, že stavebné povolenie č. výst. 165/2009 pre stavebníka Juraja Kohúta na stavbu rodinného domu na parc. č. 380/2 vydala Obec K. ako príslušný stavebný úrad v súlade so zákonom, pričom námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné, nemajúce oporu v stavebnom zákone a v súvisiacich predpisoch. Uviedol, že oba správne orgány žiadosť stavebníka a uplatnené námietky posúdili v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 písm. b), ods. 3 a ods. 4 stavebného zákona, keďže povolená stavba zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a jej umiestnenie na pozemku je v súlade s § 6 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorá upravuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a rozlišuje vzdialenosť medzi rodinnými domami, ktorá je určená najmenej 7m a vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov, ktorá nesmie byť menšia ako 2 m. Poukázal na to, že stavebný úrad správne vyhodnotil námietky žalobkyne ako neopodstatnené, nakoľko povolená stavba bude mať od spoločnej hranice so žalobkyňou (parc. č. 376) odstup 4,95m a na parc. č. 376 nie je postavený rodinný dom, teda nejde o stav, upravený v citovanej vyhláške, i keď povolená stavba má
projektovej dokumentácie okná obytných miestností (jedáleň, 6Sžo/69/2010 3 pracovňa) orientované na pozemok žalobkyne, t. j. záhradu, zdôrazniac, že stavebný úrad má
3 a ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. povinnosť skúmať dodržanie odstupov susediacich rodinných domov, osadenie okien na obytných častiach budúcej stavby a tienenie povolenej stavby iba v prípadoch, ak na susednom pozemku povolenej stavby je už postavený rodinný dom. Ďalej mal za to, že žalovaný správne vyhodnotil i tretiu námietku žalobkyne, týkajúcu sa vytýčenia novej hranice v stavebnom konaní medzi jej pozemkom parc. č. 376 a pozemkom stavebníka, nemajúcej vplyv na umiestnenie povolenej stavby s tým, že žalobkyňu ohľadom sporného priebehu hraníc pozemku odkázal na občiansko-súdne konanie. Prvostupňový súd bol toho názoru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dospeli k právnemu záveru v súlade so zákonom, žalovaný správny orgán sa v rozhodnutí o odvolaní vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne ako odvolateľky, a preto stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi správnych orgánov v podrobnostiach odkázal na ich odôvodnenie s tým, že mal za to, že žalobkyňa nemôže byť napadnutým rozhodnutím dotknutá na svojich právach. Z vyššie uvedených dôvodov nezistiac také vady konania, na ktoré by v súlade s ustanovením § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť, žalobu
1 OSP zamietol. O trovách konania rozhodol
1 OSP tak, že žalobkyni, nemajúcej v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP) alternatívne s poukazom na ustanovenie § 220 OSP jeho zmeny v podobe vyhovenia žalobe (správne sa mala domáhať v súlade s § 250ja ods. 3 vety prvej OSP zmeny prvostupňového rozsudku tak, že odvolací súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie) odvolávajúc sa na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) OSP dôvodiac tým, že prvostupňový súd dospel na základe dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala stručnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že táto stručnosť ide na úkor jeho zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Uviedla, že v žalobe nerobila spornou hranicu pozemkov, ale namietala situovanie okien stavebníka do jej síce nezastavaného pozemku, ale potenciálne stavebného pozemku, ktorá skutočnosť znehodnotí jej pozemok, nakoľko možno ťažko predpokladať, že by ktokoľvek na tomto pozemku mal záujem stavať. Poukázala na to, že jej pozemok susedí s pozemkom, zastavaným monštruóznou budovou skladu, a je absolútne vylúčené, aby bolo možné na túto stranu situovať okná možnej budúcej stavby, a preto ako jediné riešenie pri budúcej stavbe 6Sžo/69/2010 4 videla situovať okná na opačnú stranu, teda smerom k pozemku stavebníka, majúceho priam excelentný výhľad na jej pozemok. Uviedla, že v tomto konaní nežiadala nič iné, len aby si stavebník situoval okná na svojom dome na opačnú stranu tak, ako sú situované okná na všetkých rodinných domoch danej ulice, zdôrazniac, že
jej názoru splnením tejto požiadavky by sa v budúcnosti vyriešili eventuálne súdne spory. Žalovaný v
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj 6Sžo/69/2010 5 rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Odvolací súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 6. apríla 2009 podal žalovaný v 2. rade
stavebného zákona na Obec K., teda na príslušný stavebný úrad, žiadosť o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „R.R.“, ktorá má byť realizovaná na pozemku vo vlastníctve žalovaného v
a 66 stavebného zákona povolil stavbu s tým, že pre umiestnenie a uskutočnenie stavby určil presné záväzné podmienky. V rámci stavebného konania uplatnila žalobkyňa námietky, a to jednak ohľadne hranice pozemkov parc. č. 380/2 a 376, katastrálne územie K., ďalej namietala orientáciu okien na navrhovanom rodinnom dome a rovnako namietala skutočnosť, že žalovaný v
2 správneho poriadku zamietol a súčasne potvrdil rozhodnutie Obce K. č. výst.-165/2009 zo dňa
1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 6Sžo/69/2010 7
1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
3 citovanej vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2m.
4 citovanej vyhlášky, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
odseku 3.
stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
3 vety prvej citovanej vyhlášky, teda ich vzájomný odstup, keďže na pozemku žalobkyne sa rodinný dom, resp. žiadna iná stavba nenachádza, a teda neexistuje obvodová stena, od ktorej by sa vzájomný odstup v súlade s ustanovením § 6 ods. 7 citovanej vyhlášky relevantne zmeral, odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v danom prípade je určujúca vzdialenosť navrhovaného rodinného domu od spoločnej hranice s pozemkom žalobkyne, predstavujúca 3,45m, resp. 4,95m od osadenia namietaných okien zdôrazniac zároveň, že navrhovaný rodinný dom už nie je možné „odsunúť“ od spoločnej hranice s pozemkom žalobkyne, keďže jeho umiestnenie od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. 382/2, na ktorom sa mimochodom stavba nachádza, je v maximálne zákonom povolenej vzdialenosti dvoch metrov. 6Sžo/69/2010 9 Odvolací súd sa rovnako stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, posúdiac situačný nákres dotknutých parciel č. 382/2, 380/2 a 376, katastrálne územie K., že žalobkyňa v prípade realizovania stavby rodinného domu, nebude ukrátená na svojich právach a hodnota jej pozemku stavbou navrhovaného rodinného domu žalovaného v 2. rade nezdevalvuje. K námietke žalobkyne brojacej proti stručnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, vyvolávajúcej
jej názoru jeho nezrozumiteľnosť a nepresvedčivosť, vyhodnotiac ju za nedôvodnú odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku, tvoriaceho súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedajúceho základnému právu na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 6/03, z 13. marca 2003) zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP, nakoľko sa prvostupňový súd náležite vysporiadal so všetkými žalobnými dôvodmi a svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne účastníkom konania ozrejmil. Odvolací súd, tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto
jeho názoru, sú náležite a podrobne odôvodnené, zdôrazniac zároveň, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, vznesenými v jeho odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky považujúc rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobkyne, uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, za nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá OSP. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobkyni nepriznal ich náhradu, pretože nebola v tomto konaní úspešná a žalovanému v
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.