1 a § 39 Občianskeho zákonníka platné. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou § 142 ods. l, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcov rozsudkom z
iba vo výroku, ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zamietnutá, a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov na určenie, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností je neplatná, určiac, že uvedená zmluva je neplatná. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej napadnutej zamietajúcej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda o majetkovom vyporiadaní z
dovolateľky zmluva bola uzavretá v súlade s § 553 Občianskeho zákonníka za dodržania podmienok ustanovených zákonom, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že Stavebné bytové družstvo K. pri uzatváraní takýchto zmlúv nepripúšťa použitie iného znenia textu zmluvy, ako je uvedené v tlačive vyžadovanom a predkladanom týmto družstvom. Vytýkala odvolaciemu súdu, že nerešpektoval § 35 Občianskeho zákonníka o výklade právnych úkonov s prihliadnutím na vôľu účastníkov v čase uzatvárania právneho úkonu. Žalobcovia 1/, 2/ navrhli dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. l O.s.p.). Vzhľadom na to, že v posudzovanej veci rozhodol odvolací súd formou rozsudku, podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanovení § 238 O.s.p. Tie vymedzujú 1 Cdo 58/2008 5 znaky rozsudkov, pri ktorých danosti zákon umožňuje, aby boli tieto napadnuté dovolaním a tak preskúmané dovolacím súdom. Ide o prípady, keď dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), keď smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchyľuje od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci dovolateľka napadla rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa (v časti jeho zamietajúceho výroku) tak, že určil, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda majetkovom vysporiadaní z 20. decembra 2002 uzavretá medzi žalobcami a žalovanou 2/ je neplatná. Dovolanie žalovanej 2/ proti tomuto zmeňujúcemu výroku odvolacieho súdu je prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.,
ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací súd mal teda možnosť posúdiť vecnú správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p., odvolací súd sa zaoberal otázkou, či nejde o prípad, kedy by a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval 1 Cdo 58/2008 6 ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady konania v zmysle § 237 O.s.p. netvrdila a ani dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie v tejto veci preto
prípustné nie je (dovolací dôvod
1 písm. a/ O.s.p. nie je daný). Dovolací súd tiež skúmal, či konanie nie je postihnuté tzv. inou vadou konania. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 273 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Z dovolania nevyplýva, že by dovolateľka namietala vadu takejto povahy a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. Dovolací dôvod
1 písm. b/ O.s.p. preto nie je daný. Z dovolania je zrejmé, že v tomto opravnom prostriedku je dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľka v danej veci namieta, že zmluvu o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohodu o majetkovom vysporiadaní z
citovaného ustanovenia predovšetkým vzťahuje na úpravu vzájomných práv a povinností zmluvných strán, teda na záväzkové vzťahy. Záložná zmluva je len jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzkov. Platí, že úpravu realizácie záložného práva, ktoré je právom vecným a vzťahuje sa aj na iné osoby než na účastníkov zmluvného vzťahu, je nutné považovať za úpravu kogentnú, obmedzujúcu zmluvnú voľnosť a že záložný veriteľ nemá preto možnosť realizovať záložné právo spôsobom odchylným od zákonnej úpravy (porovnaj k tomu napr. R 20/2006). K námietke týkajúcej sa iného prostriedku zabezpečenia záväzkov (zabezpečovacieho prevodu práva) dovolací súd uvádza, že predmetná prevodná zmluva nebola uzavretá v súlade 1 Cdo 58/2008 8 s § 553 Občianskeho zákonníka za dodržania podmienok ustanovených zákonom, preto nie je dôvodná.
1 Občianskeho zákonníka v znení do
dovolateľky zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, bola uzatvorená
1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 1 Cdo 58/2008 9
Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu). Tieto základné skutočnosti pri výklade a aplikácii § 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007 nemožno opomenúť; je treba ich rešpektovať a z nich vychádzať aj pri odvodzovaní náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. So zreteľom na stručné vymedzenia daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe, ako bol zavedený do Občianskeho zákonníka novelou – zákonom č. 509/1991 Zb., a doterajší výklad treba uzavrieť, že písomná zmluva
citovaného § 553 musí jednoznačne určovať: • zmluvné strany (účastníkov zmluvy); • záväzok, ktorý je zabezpečovaný; • majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza; • že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká); • ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu). Z obsahu predmetného právneho úkonu - zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohody o majetkovom vysporiadaní z 20. decembra 2002 vyplýva, že by malo ísť o trvalý prevod; to znamená, že takáto zmluva nevyjadruje ani len tú zo základných požiadaviek na zmluvu
decembra 2007, ktorá spočíva vo vymedzení, že ide o zabezpečovací prevod práva, teda iba o dočasný prevod práva. Uvedená zmluva už iba z tohto dôvodu odporuje zákonu (§ 39, § 553 Občianskeho zákonníka) a nemôže byť považovaná za platnú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Vzhľadom na chýbajúce aj ďalšie náležitosti takejto zmluvy (okrem uvedenia zmluvných 1 Cdo 58/2008 10 strán a predmetu prevodu), túto zmluvu by bolo treba považovať za neplatnú aj z dôvodu
1 Občianskeho zákonníka pre nedodržanie stanovenej písomnej formy, resp. pre neurčitosť (
1 Občianskeho zákonníka). Preto už iba ako súvisiacu poznámku je nutné zmieniť, že hoci § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007 hovorí, že splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka, predmetom prevodu v skúmanej zmluve boli nielen práva, ale aj povinnosti. Napokon je nutné sa ešte vysporiadať s námietkou dovolateľky, že odvolací súd mal rešpektovať § 35 Občianskeho zákonníka o výklade právnych úkonov s prihliadnutím na vôľu účastníkov v čase uzatvárania právneho úkonu.
1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú
toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. V tejto právnej veci bol sporný právny úkon vyjadrený slovami v písomnej forme. Obsah tohto právneho úkonu možno vykladať
vôle toho, kto tento úkon urobil, za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom urobeným v písomnej forme. Obsah takéhoto úkonu je možno vykladať za použitia citovanej interpretačnej zásady (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka); použitím tohto pravidla však nemožno nahrádzať vôľu, ktorú strany zmluvy nemali alebo ju neprejavili. Nemožno teda uvedenú prevodnú zmluvu doplňovať o spomenuté chýbajúce náležitosti zmluvy
decembra 2007. To platí bez zreteľa na okolnosť, že požadované náležitosti museli byť v zmluve obsiahnuté – písomne zachytené aj so zreteľom na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú 1 Cdo 58/2008 11 vyžaduje zákon (v danom prípade § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007) alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Správny bol preto záver odvolacieho súdu, že žalobný návrh bol sčasti opodstatnený a že uvedená zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností s dohodou o majetkovom vysporiadaní je neplatná. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dovolanie žalovanej 2/ ako nedôvodné
1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
5 v spojení s § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. V dovolacom konaní úspešným žalobcom nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože si ju nevyčíslili - trovy právneho zastúpenia, keď iné trovy dovolacieho konania im zo spisu nevyplývajú. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. júna 2009 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.