1 Tr. zák. účinného do
1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. z r u š u j ú s a: - rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku zo
1 Tr. por. trestné veci obžalovaného R. O. a spol. a obžalovaného R. Č. vedené na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-1 T 14/2007 a PK-1 T 15/2008 s a v r a c a j ú Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ich v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e 2 Toš 4/2009 2 Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo 17. februára 2009, sp. zn. PK-1 T 14/2007, boli obžalovaní R. O., J. P., R. O., M. T., R. D., J. B. a L. F. uznaní za vinných z nasledovných trestných činov: V bode I. rozsudku všetci menovaní obžalovaní z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny
1 Tr. zák. účinného do
1 písm. b/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. účinného do
1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. účinného do
2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. účinného do
1, ods. 2 písm. c/, písm. h/ Tr. zák. účinného do
1 Tr. zák. účinného do
1 Tr. zák. účinného do
hol, pričom obžalovaný R. O. v čase skutku prechovával krátku guľovú zbraň nezistenej značky 2 Toš 4/2009 4 ráže 9 mm, s namontovaným tlmičom výstrelov, bez povolenia a obžalovaný L. F. (spolu s ďalšími tromi osobami) odstránili stopy z miesta činu a telo J. F. zakopali pri obci M. T. s cieľom zakryť spáchanie trestného činu a jeho páchateľa. V bode IV. rozsudku - obžalovaný R. O. návod na trestný čin vraždy
1 písm. b/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do
1, ods. 2 písm. c/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do
2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. účinného do
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do
1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/ Tr. zák. účinného do
1 Tr. zák. účinného do
1 písm. b), § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do
1 písm. b), § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do
1 písm. c), § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do
1, ods. 4 Tr. zák. účinného do
1 Tr. zák. účinného do
2, s použitím § 35 ods. 1, § 29 ods. 3 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému J. P.
2, s použitím § 42 ods. 1, ods. 2, § 35 ods. 1, § 29 ods. 3 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému R. O.
1 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému M. T.
1, s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému R. D.
1, s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému J. B.
1, s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do
2 písm. c) Tr. zák. zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny. 2 Toš 4/2009 9 Obžalovanému L. F.
1, s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
2, § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného do
l Tr. por. bola obžalovanému R. O. uložená povinnosť nahradiť poškodenej J. F. škodu vo výške 149.109,- Sk (4.949,51 Eur). Obžalovaným R. O. a J. P. bola
1 Tr. por. uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému E. A. škodu vo výške 85.332,20 Sk (2.832,51 Eur).
1 Tr. por. boli poškodené strany S. a B. D. K.. a spoločnosť N.-N.-A., s. r. o. v B., ako aj poškodený K. H. s nárokom na náhradu škody odkázané na občianske súdne konanie. Na občianske súdne konanie boli
2 Tr. por. odkázaní so zvyškom nároku na náhradu škody. aj poškodení J. F. a E. A.. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolania všetci siedmi obžalovaní, ktorí boli týmto rozsudkom uznaní za vinných, ako aj odvolateľka M. L., družka obžalovaného J. B., a poškodený E. A.. Obžalovaný R. O. podal odvolanie jednak sám, ako aj prostredníctvom svojej zvolenej obhajkyne. V oboch v podstate namietal, že v predmetnom trestnom konaní došlo k závažným procesným pochybeniam, ako aj k tomu, že neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré v priebehu konania navrhol vykonať a tým došlo k výraznému porušeniu jeho práv na spravodlivý proces. V prvej časti namietal, že v prípravnom konaní došlo k odopretiu jeho práva na riadne oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania, lebo mu nebola poskytnutá dostatočná doba 2 Toš 4/2009 10 na preštudovanie si celého spisového materiálu za prítomnosti zvoleného obhajcu, aby mohol reagovať na vykonané dôkazy a prípadne navrhovať iné. Ďalej v podstatnej časti odvolania namietal spôsob vylučovania niektorých obžalovaných a skutkov na samostatné konanie a potom naspäť ich spájania na spoločné konanie a neskôr znovu došlo k ich vylúčeniu na samostatné konanie, hoci išlo o skutky, ktoré sa jeho dotýkali a potom dochádzalo k čítaniu svedeckých výpovedí i výpovedí obžalovaných bez toho, aby boli na to splnené procesné podmienky. K podstatnej chybe v konaní došlo
neho aj tým, že Špeciálny súd najprv spojil na spoločné konanie vec týkajúcu sa skutku pod bodom III. napadnutého rozsudku, týkajúceho sa usmrtenia poškodeného J. F. a potom odročil hlavné pojednávanie na
neho týka aj bodov 6, 7 a 10 obžaloby (ide o skutky pod bodmi VI., VII. a VIII. napadnutého rozsudku). Upriamil pozornosť na to, že výpoveď chráneného svedka R. G. je v týchto prípadoch nelogická o čom svedčí aj skutočnosť, že nebol obžalovaný z podobných činov pokiaľ išlo o body 5, 16 a 17 obžaloby, lebo zrejme aj obžaloba si uvedomovala nedostatočnú preukaznú silu svedeckej výpovede R. G.. Záverom argumentoval tým, že rozhodnutie o vine nie je možné založiť len na výpovedi jedného, či už utajeného alebo chráneného svedka, pokiaľ táto výpoveď nie je verifikovaná ďalšími dôkazmi. Preto obžalovaný R. O. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a v celom rozsahu ho oslobodil spod obžaloby a prepustil ho z väzby. Obžalovaný J. P. písomne odôvodnil svoje odvolanie jednak sám i prostredníctvom svojho obhajcu. V podstatných bodoch sú jeho odvolacie argumenty totožné v oboch podaniach a spočívajú v tom, že bol uznaný vinným a odsúdený na doživotný trest odňatia slobody bez akýchkoľvek dôkazov, iba na základe jednej výpovede chráneného svedka R. G., ktorá je
neho plná rozporov, pričom svedok súvisle vypovedal len na začiatku výpovede k jednotlivým skutkom, čo vzhľadom na jeho postavenie môže byť vopred naučená verzia, pokiaľ však vypovedal na položené otázky, reagoval nesúvisle, s časovým oneskorením a dostával sa do rozporov. Pritom pokiaľ obsah výpovede tohto svedka nebol podložený ďalšími vierohodnými dôkazmi, nemožno považovať túto výpoveď za dôveryhodnú 2 Toš 4/2009 13 a obžalovaný sa nestotožňuje s hodnotením tohto dôkazu súdom, pokiaľ tento uvádzal, že rozpory boli len nepodstatného charakteru, ktoré svedok logicky vysvetlil a že jeho výpovede boli objektivizované aj inými dôkazmi. Konkrétne ku skutkom, ktoré sú obžalovanému J. P. kladené za vinu uviedol, že nebol stotožnený žiaden svedok, ktorý by ho usvedčoval, ďalej, že na miestach činov (skutky týkajúce sa poškodených S. a A.) neboli nájdené žiadne stopy ani iné dôkazy smerujúce k jeho osobe a že vo vzťahu k nemu nebol preukázaný ani žiadny motív na ich spáchanie a pokiaľ ide o skutok pod bodom II. napadnutého rozsudku (poškodený R. S.) a pod bodom IV. (poškodený M. A.) predkladal aj dôkazy svedčiace o tom, že nemohol byť na miestach činov a to výsluch svedka R. F., že v čase druhého skutku bol vo Š. a výsluch jeho družky L. P., že v čase skutku pod bodom IV. napadnutého rozsudku bol doma v ich spoločnej domácnosti s dcérou. Súd však jeho obhajobu nepreveril. V ďalšej časti odvolania sa obžalovaný J. P. podrobnejšie zaoberal výpoveďou chráneného svedka k jednotlivým bodom obžaloby a napadnutého rozsudku, ktoré sú jemu kladené za vinu, poukazoval na vnútorné rozpory vo výpovedi tohto svedka a najmä na to, že jeho tvrdenia neboli ničím preverené a vo vzťahu k bodu IV. napadnutého rozsudku aj na rozpor medzi dôkazmi svedčiacimi o tom, z akej zbrane bolo na poškodeného M. A. najpravdepodobnejšie vystrelené a tvrdením chráneného svedka aká zbraň mala byť v tomto prípade použitá a poukazoval aj na to, že tento svedok vôbec nevidel samotnú streľbu a že sa ani nenašli žiadne veci, ktoré mal on
výpovede chráneného svedka po skutku vyhodiť z auta, najmä pokiaľ malo ísť o samopal a oblečenie. Napokon obžalovaný J. P. v odvolaní poukazoval na procesné chyby v konaní, ku ktorým zo strany súdu došlo predovšetkým v dôsledku nesprávneho postupu pri vylučovaní niektorých obžalovaných a časti skutkov na samostatné konanie, potom ich opätovné spájanie a napokon znovu vylúčenie niektorých obžalovaných zo spoločného konania a tým dochádzalo k porušovaniu procesných predpisov o dokazovaní. Rovnako ako obžalovaný R. O. aj obžalovaný J. P. v odvolaní vyslovil názor, že nebola splnená základná podmienka uvedená v ustanovení § 205 ods. 1 Tr. por. na to, aby R. G. mohol vo veci vystupovať ako chránený svedok. 2 Toš 4/2009 14 V rámci odvolacieho konania predložil prostredníctvom svojho obhajcu návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov R. F. a R. F., ktorí sa spolu s ním počas prvých mesiacov roka 2001 nachádzali vo Švajčiarsku. a potvrdzujú pravdivosť výpovede svedka R. R., že aj v čase spáchania skutku pod bodom II. napadnutého rozsudku sa nachádzal vo Švajčiarsku. Ďalej navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov M. B. a M. P., ktorí potvrdzujú jeho pobyt v čase údajného spáchania vraždy M. A. dňa 11. novembra 2001. Vzhľadom na uvedené dôvody obžalovaný J. P. žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok
1 písm.
3 Tr. por. rozhodol sám vo veci tak, že ho spod obžaloby
c) Tr. por. oslobodí. Obžalovaný R. O. v odvolaní namietal nezákonnosť celého konania, ktoré považuje za vykonštruované, predovšetkým považuje za nezákonný dôkaz výsluchom svedka R. G. prostredníctvom technického zariadenia. Výpoveď tohto svedka považuje za zmanipulovanú, nanútenú orgánmi činnými v trestnom konaní, vypovedal voči nemu až po uplynutí piatich mesiacov od zadržania a pri jeho výsluchu neboli,
jeho názoru, splnené podmienky ustanovenia § 134 ods. 3 Tr. por. Namietal, že takýmto spôsobom bolo zabránené tomu, aby svedok R. G. pri rozporných výpovediach bol postavený obžalovaným tvárou v tvár pri konfrontácii (§ 125 ods. 1 Tr. por.). Namietal tiež, že mu nebol poskytnutý dostatočný časový priestor na preštudovanie vyšetrovacieho spisu pri ukončení vyšetrovania a to z dôvodu, aby sa nemohol náležite brániť pred Špeciálnym súdom v Pezinku a zo strany tohto súdu zase nebolo zohľadnené, že nemal dostatok prostriedkov na to, aby sa zúčastňoval každého pojednávania, pričom zo strany Špeciálneho súdu bol poučený, že si má na každé pojednávanie napísať žiadosť, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, ale jeho právo na obhajobu tak bolo úplne zmarené. Znalecké dokazovanie, predovšetkým k osobe chráneného svedka R. G. považuje obžalovaný R. O. za neobjektívne a vyjadroval pochybnosti o odborných kvalitách znalcov. 2 Toš 4/2009 15 Zo záveru odvolania obžalovaného R. O. vyplýva, že navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby, ktorú považuje za vykonštruované intrigy. Obžalovaný M. T. vo svojom odvolaní taktiež uvádzal, že skutkový stav vo vzťahu k nemu nebol náležite zistený, lebo súd vychádzal iba z výpovede jediného chráneného svedka R. G., ktorý napokon ani v jeho neprospech, pokiaľ malo ísť o súčinnosť so zločineckou skupinou, nevypovedal, no napriek tomu súd postupoval zjavne v jeho neprospech. Obžalovaný M. T. nenamietal tú skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo uvedené pod bodom IX. napadnutého rozsudku odcudzil a za to dostal peniaze, ale nemal vedomosť o tom, na aký účel malo vozidlo slúžiť a mohol len predpokladať, že bude použité na ďalší predaj, keďže išlo o luxusné vozidlo, alebo že bude rozobraté na súčiastky. Poukazoval na tie časti výpovede chráneného svedka R. G., z ktorých
jeho názoru nevyplýva, že by mal vedomosť o tom, o akú zločineckú skupinu ide, alebo že pre ňu je činný. Navrhol vo vzťahu k nemu zrušiť napadnutý rozsudok Špeciálneho súdu a vec vrátiť tomuto súdu na nové prejednanie s tým, aby bolo doplnené dokazovanie výsluchom svedka R. G., aby sa jednoznačne vyjadril, či on vedel, že taká zločinecká skupina existuje a odkedy mal byť činný pre túto skupinu. Nenamietal nič proti tomu, že bol uznaný za vinného z trestného činu krádeže, ale len za tento trestný čin mu mal byť uložený primeraný trest. Obžalovaný R. D. v odvolaní uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa bol žalovaných skutkov dopustil (ide o skutky pod bodmi I. a X. napadnutého rozsudku). Naopak,
jeho názoru, vykonané dôkazy preukazujú jeho nevinu. Výpoveď iba jedného svedka R. G. k týmto dvom skutkom,
obžalovaného R. D., vo vzťahu k jeho osobe má nulitnú hodnotu. Tento obžalovaný poukazoval na to, že z celého radu vypočutých svedkov ho takmer nikto ani nepozná a o ňom sa k príslušnosti k akejkoľvek zločineckej skupine nikto ani len nezmienil. Naopak, boli vykonané dôkazy, že v čase inkriminovaného skutku pod bodom X. napadnutého rozsudku vôbec sa nemohol nachádzať na mieste činu, lebo v tom čase bol so svojim známymi, najprv R. Š. a neskôr R. H.. 2 Toš 4/2009 16 Ďalej tento obžalovaný v odvolaní uvádzal svedkov, ktorí sa vyjadrovali o činnosti chráneného svedka R. G. v súkromnej bezpečnostnej službe S. S. a vyjadrovali sa o ňom ako o nespoľahlivom pracovníkovi až do skončenia pracovného pomeru s ním. Taktiež považuje za chybné rozdelenie prípadu na štyri veci, lebo je to na škodu posudzovania pravdivosti celého dokazovania a je presvedčený, že spoluobžalovaný J. L.(stíhaný samostatne v inej veci) by sa mohol vyjadriť k tvrdeniam svedka R. G. a spochybnil by jeho tvrdenie, že on mal byť členom zločineckej skupiny a že mal byť prítomný pri páchaní skutku pod bodom 17 obžaloby (skutok pod bodom X. napadnutého rozsudku). Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v rámci odvolacieho konania prostredníctvom svojho obhajcu zaslal návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov Š. K., Ľ. R., Š. B. a F. D., ktorí majú potvrdiť jeho obhajobu, že nebol členom a nevyvíjal ani žiadnu aktivitu v zločineckej skupine spoluobžalovaného R. O.. V závere svojho odvolania obžalovaný R. D. navrhol, aby druhostupňový súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vine a treste vo vzťahu k jeho osobe a
3 Tr. por. v spojení s ustanovením § 285 písm. c) Tr. por. ho spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný J. B. v odvolaní uvádzal, že jeho vina je založená na klamstvách a výmysloch svedka R. G., ktorý sa takto chce vyhnúť svojej trestnej zodpovednosti za mnohé svoje trestné činy vrážd a iných skutkov, ktoré spáchal. Poukazoval na to, že vo vzťahu k nemu nemôže byť pravdivá výpoveď tohto svedka, že aj on bol pri založení zločineckej skupiny, keďže sa preukázateľne v rokoch 2000 až 2001 nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Nie je pravdou ani to, že by sa bol dopustil skutku uvedeného pod bodom 4 obžaloby (bod V. napadnutého rozsudku). Zdržiaval sa v tom čase doma so svojou družkou M. L., nikde nechodil a nebol členom žiadnej skupiny. Poukázal na to, že pokiaľ bol na jednom pojednávaní na Špeciálnom súde v Pezinku, pri konfrontácii cez telemost spochybnil výpoveď svedka R. G., čo však Špeciálny súd nevzal do úvahy. Domáhal sa svojim odvolaním toho, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol objektívne a spravodlivo. 2 Toš 4/2009 17 Odvolateľka M. L., družka obžalovaného J. B., v odvolaní uviedla, že jej druh nemohol byť pri zakladaní zločineckej skupiny preto, lebo v tom čase sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a že je všeobecne známe, že žalované skutky vrátane podpálenia bytu na ulici B. v K. (skutok pod bodom V. napadnutého rozsudku) mala vykonávať skupina okolo J. E.. Uviedla, že v čase skutku mala zdravotné problémy a jej druh sa zdržiaval len s ňou doma. Preto odvolateľka žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania dopočutím svedka R. G.
čoho uvádza, že mal byť súčasťou nejakej skupiny. Obžalovaný L. F. podal písomné odvolanie proti uvedenému rozsudku bez bližšieho odôvodnenia, iba s konštatovaním, že pracuje v A. a na preberanie písomností určených do jeho rúk splnomocňuje svojho brata. Poškodený E. A. v odvolaní uviedol, že v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Tr. por. bolo z jeho návrhu zrejmé z akých dôvodov si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 1.085.332,20 Sk, avšak prvostupňový súd zaviazal obžalovaných R. O. a J. P., aby mu spoločne a nerozdielne nahradili škodu len vo výške 85.332,20 Sk a bez akéhokoľvek odôvodnenia použil postup v zmysle ustanovenia § 288 ods. 2 Tr. por. a odkázal ho so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Uviedol, že je ťažké vyčísliť cenu života a oceniť stratu, ktorú rodina utrpela smrťou jeho syna, no nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania. Z uvedeného dôvodu poškodený E. A. navrhoval zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody v časti, ktorá sa ho týka s tým, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že uloží obžalovaným R. O. a J. P. povinnosť uhradiť mu škodu v sume 1.085.332,20 Sk. Z predmetnej trestnej veci obžalovaného R. O. vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-1 T 14/2007 bolo
1 Tr. por. konanie o obžalovanom R. Č. pre skutok uvedený v bode 1. obžaloby z X.,
ktorého mal byť obžalovaný R. Č. činný pre zločineckú skupinu vytváranú a budovanú postupne od letných mesiacov roku 2000 minimálne do 23 apríla 2005 obžalovaným R. O. spoločne s R. N. a pôsobiacou v meste K. a jeho širšom okolí spôsobom a s cieľom uvedeným v skutkovej vete pod bodom 1 tejto obžaloby 2 Toš 4/2009 18 a pre skutok uvedený v obžalobe z
hol a obžalovaný R. Č. mal spolu s ďalšími obžalovanými odstraňovať stopy z miesta činu a zakopávať telo poškodeného J. F. pri obci M. T., vylúčené zo spoločného konania uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku z
zák. účinného do
§ X. ods. 1 Tr. zák. účinného do
hol, spoločne s R. N., L. F. a R. G. obžalovaný R. Č. odstraňoval stopy z miesta činu a podieľal sa 2 Toš 4/2009 19 na zakopávaní tela J. F. pri obci M. T. s cieľom zakryť spáchanie trestného činu a jeho páchateľa. Za to bol obžalovanému R. Č.
2 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. účinného do
1, § 20, § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. vo výmere štrnásť mesiacov s podmienečným odkladom
1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. na skúšobnú dobu dvadsaťštyri mesiacov a zrušené boli aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. bola poškodená J. F. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku odvolanie obžalovaný R. Č.. V odvolaní obžalovaný R. Č. uviedol, že ho podáva proti všetkým výrokom uvedeného rozsudku z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. a), b), c),
zák. účinného do
1 Tr. zák. účinného do
neho, existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení a na objasnenie veci treba vykonať ďalšie dôkazy. Napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu Trestného zákona a aj uložený trest sa vyznačuje neprimeranosťou. Obžalovaný upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to, že napadnutý rozsudok sp. zn. PK-1 T 15/2008 je len presnou kópiou časti rozsudku sp. zn. PK-1 T 14/2007 zo
jeho názoru porušené jeho právo na spravodlivý proces. Obžalovaný R. Č. ďalej v odvolaní argumentoval tým, že vykonané dôkazy nepotvrdzujú jeho úmysel spáchať trestné činy, pre ktoré je žalovaný, že nebolo nad všetku pochybnosť dokázané, že by bol členom zločineckej skupiny. Jeho členstvo v zločineckej skupine bolo ustaľované nie na základe relevantných dôkazov ale na základe toho, aké meno spomenul chránený svedok, ktorý nekonal s nezištným úmyslom. Rovnako nie je dôkazmi podložená jeho prítomnosť pri zavraždení poškodeného J. F.. Nebol ani opoznaný svedkyňami E. Č. a E. G., že by on bol medzi osobami prítomnými v rodinnom dome E. Č. vo V. B.. 2 Toš 4/2009 21 Napokon uviedol, že je zavádzajúce tvrdenie svedka R. G., ktoré si nekriticky osvojil Špeciálny súd, že on ako člen zločineckej skupiny mal postavenie tzv. „vojaka, ktorý mohol aj vraždiť“, hoci na rozdiel od iných obvinených on nie je stíhaný za žiadny násilný skutok a nie to ešte za skutok kvalifikovaný ako trestný čin vraždy. Preto obžalovaný R. Č. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. a), b), c), d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a
1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola trestná vec obžalovaného R. Č. o jeho odvolaní proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 30. marca 2009 sp. zn. PK-1T 15/2008 vedená pod sp. zn. 2 Toš 7/2009 a uznesením z 19. februára 2010 sp. zn. 2Toš 7/2009 bola
3 Tr. por. spojená na spoločné prejednanie a rozhodnutie s trestnou vecou obžalovaného R. O. a spol. vedenou na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Toš 4/2009. Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov oboch rozsudkov, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že obidva rozsudky boli vydané predčasne, jednak pre chyby v konaní, ktoré im predchádzalo, tieto chyby mali za následok neúplné zistenie skutkového stavu, chyby v postupe v konaní sa dotýkali aj porušenia práva na obhajobu obžalovaných, nie však vo všetkých smeroch, ako namietali v odvolaniach obžalovaní, rozhodne však v dôsledku nesprávneho vylučovania časti veci a obžalovaných na samostatné konanie, potom spätné spájanie na spoločné prejednanie a napokon opätovné vylúčenie podstatnej časti obžalovaných o tých istých skutkoch a aj ďalších uvedených v obžalobe na samostatné prejednanie. V zásadnom smere v záverečnej časti hlavného pojednávania u obžalovaného R. O. došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu pri neposkytnutí práva na záverečnú reč jeho zvolenej obhajkyni. Pre chyby v procesnom postupe v konaní došlo aj k porušeniu ustanovení Trestného poriadku pri vykonávaní dôkazov, a tak vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať, resp. je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, bez vykonania ktorých obžalovaní oprávnene môžu namietať porušenie ich práva na spravodlivý proces. 2 Toš 4/2009 22 V prvom rade je potrebné zásadne uviesť, že zodpovedajú skutočnosti odvolacie argumenty prakticky takmer všetkých obžalovaných, okrem obžalovaného L. F., ktorý v podstate len zahlásil odvolanie, bez bližšieho odôvodnenia, spočívajúce v tom, že výroky o vine napadnutých rozsudkov sú založené fakticky len na jednom priamom usvedčujúcom dôkaze a to výpovedi chráneného svedka R. G., aj to nie v celom rozsahu skutkov pod bodmi I. až X. prvého napadnutého rozsudku, pretože ku skutku pod bodom X. dotýkajúcom sa obžalovaných R. O. a R. D. išlo len o nepriamy dôkaz výsluchom tohto chráneného svedka, ktorý sa priamo na tomto čine (poškodenie kamióna patriaceho firme S. T. v K. podpálením jeho návesu dňa
3 Tr. por. ak sa vykonáva výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku alebo obrazu mimo pojednávacej siene, zúčastní sa ho náhradný sudca. Náhradný sudca nie je stranou v konaní, preto keď sa obhajcovia domáhali účasti pri výsluchu svedka v miestnosti odkiaľ bol obraz a zvuk prenášaný, s odkazom na túto skutočnosť, že je tam prítomný náhradný sudca, ich argumenty neboli priliehavé. K vlastným skutkovým zisteniam súdu a vykonanému dokazovaniu treba uviesť, že zodpovedá skutočnosti, že Špeciálny súd vykonal vo veci množstvo dôkazov, ale v podstate, okrem už spomínaného svedka R. G., všetky končia v rovine potvrdenia toho, či sa ten ktorý skutok stal, ako ku skutkom došlo, resp. mohlo dôjsť a aké boli ich následky. Na preukázanie toho, kto sa na ich spáchaní podieľal, teda potvrdenia priameho dôkazu výpovede svedka R. G., sú nepriame dôkazy veľmi vzdialené. Stopy zistené na miestach činov, v tej časti skutkov, ktoré sú pojaté do napadnutého rozsudku, neboli expertízami stotožnené so žiadnymi porovnávacími vzorkami, ktoré by nasvedčovali účasti niektorého z obžalovaných na mieste činu alebo naznačovali súvislosť s činnosťou zločineckej skupiny. 2 Toš 4/2009 24 Okrem skutku pod bodom III. prvého napadnutého rozsudku totožným so skutkom pod bodom II. druhého rozsudku dotýkajúceho sa obžalovaného R. Č., nie sú výpovede chráneného svedka R. G. verifikované takými dôkazmi, ktoré by boli získané nezávisle od toho čo bolo známe o jednotlivých skutkoch v čase uzavretia dôkaznej situácie, že sa skutky stali a potom dochádzalo k prerušovaniu začatého trestného stíhania. Najmä pri skutkoch, ktoré mali zakladať najzávažnejšie trestné činy, pokus trestného činu vraždy (skutok dotýkajúci sa poškodeného R. S., dokonaného trestného činu vraždy (skutok dotýkajúci sa poškodeného M. A.) ale i pri ďalších (skutok V., skutky VI. a VII. i skutok VIII. napadnutého rozsudku) sú nepochybné dôkazy o tom, že sa skutky stali. Iba v prípade skutku dotýkajúceho sa usmrtenia poškodeného J. F. bol vykonaný priamy dôkaz (išlo o výpoveď osoby R. N. trestne stíhanej teraz v samostatnom konaní) no nie k samotnej vražde ale k tomu, čo sa malo stať po nej, čo sa však týkalo už len samotného zahladzovania stôp činu a potom nepriamy dôkaz k samotnému skutku, ale priamy dôkaz o tom koľkí muži mali byť prítomní v dome na mieste činu, v čase, v ktorom sa mal skutok stať a to výpoveď svedkyne E. Č. a výpoveď svedkyne E. G. o tom, koho z tých prítomných mužov poznala. Dodať treba, že v tomto prípade okolnosti spôsobu ako malo dôjsť k usmrteniu poškodeného, miesto vstrelu a priebeh strelného kanálu, stopy na tele poškodeného i ďalšie skutočnosti, ako bolo telo nájdené, boli overené po nájdení tela poškodeného, jeho ohliadkou a znaleckým posudkom o príčine smrti, teda až dodatočne, po výsluchu svedka R. G., keď už predtým o detailoch svedok R. G. vypovedal to, čo sa aj dodatočne potvrdilo. Vo väčšine ostatných skutkov, boli zadokumentované a na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy vyplývajúce zo stôp zaistených na mieste činu, množstvo expertíz z kriminalistickej techniky, znaleckých posudkov a bol vypočutý celý rad svedkov, ale takých, ktorí dosvedčujú, že sa skutky stali, ako sa stali, aké mali následky a dokresľujúce rôzne okolnosti skutkov, ale ak sa odhliadne od výpovede svedka R. G., taký dôkaz, ktorý by priamo potvrdzoval účasť obžalovaných na spáchaní činu, nebol produkovaný, okrem jedného bodu IX. napadnutého rozsudku, kde je nepochybné, že skutok spáchal obžalovaný M. T.. U tohto je však dôvodné odvolanie vzhľadom na nadväznosť s bodom I. napadnutého rozsudku. Napokon pri skutku pod bodom X. napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovaným R. O. a R. D. neexistuje žiadny priamy dôkaz, že sú páchateľmi tohto skutku, len nepriamy dôkaz výpoveďou svedka R. G.. 2 Toš 4/2009 25 Treba pripomenúť, že ak má byť rozhodnutie o vine založené na výpovedi len jedného svedka priamo usvedčujúceho obžalovaných zo spáchania skutku a o to viac, ak je to len nepriame svedectvo, ako v prípade v bode X., musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu a samotný tento dôkaz musí byť preverený všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré umožňuje Trestný poriadok. Z tohto dôvodu by bolo treba preveriť, či svedok R. G. je ešte zaradený do programu ochrany
osobitného zákona vyššie citovaného a zistiť od príslušného policajného útvaru, či sú reálne možné hrozby útoku na tohto svedka v prípade jeho priameho výsluchu pred Špeciálnym súdom s cieľom vykonania priamej konfrontácie tvárou v tvár tohto svedka oproti obžalovaným. Špeciálny súd by mal preveriť u príslušných policajných orgánov, ak dodatočne mali byť zaistené zbrane na miestach, ktoré by mali súvis s niektorým obžalovaným, či sa tak stalo a ak áno, potom by mali byť vykonané expertízy na porovnanie, či tie stopy zaistené na miestach, kde sa mali stať skutky uvedené v obžalobe (zaistené nábojnice), ktoré boli podrobené balistickým expertízam, vo svojich markantoch vykazujú znaky, ktoré by svedčili o tom, že mohli byť vystrelené niektorou z novoobjavených zaistených zbraní. Ku skutku pod bodom I. napadnutého rozsudku bolo vykonané rozsiahle dokazovanie dotýkajúce sa tej okolnosti, či obžalovaný R. O. vlastnil alebo prevádzkoval súkromnú bezpečnostnú službu, či už išlo o svedkov S., svedka J. Š. a ďalších a napokon aj chránený svedok R. G. uvádzal, že bol zaradený ako zamestnanec v súkromnej bezpečnostnej službe. Vznikla potom nejasnosť, ktorú bude musieť Špeciálny súd objasniť, či niektoré aktivity obžalovaných boli podnikané v rámci tejto súkromnej bezpečnostnej služby alebo súbežne s ňou, lebo potom je ťažké ustáliť na základe takej výpovede svedka R. G. vo vzťahu k viacerým obvineným, že chodili spolu a muselo im byť jasné, čo skupina robí, keď aj z výpovede tohto svedka i ďalších vyplýva, že aj tento svedok robil výjazdy v rámci súkromnej bezpečnostnej služby. 2 Toš 4/2009 26 Špeciálny súd urobil taký záver, že nebol produkovaný dôkaz, resp. že v spisovom materiáli neexistuje žiaden listinný dôkaz o tom, že by obžalovaný R. O. vlastnil, resp. spoluvlastnil súkromnú bezpečnostnú službu S. S. alebo akúkoľvek inú bezpečnostnú službu. Ak však obžalovaný R. O. uvádzal, že ju mal a že mu licencia bola odňatá orgánmi ministerstva vnútra a že táto skončila činnosť v roku 2003 a že o tom aj existujú doklady na súde v Košiciach a v jednej časti svojej výpovede uvádzal, že pri prevode tejto bezpečnostnej služby bola urobená notárska zápisnica na niektorom notárskom úrade v Prešove, tak toto všetko bolo treba preveriť, a tak aj starostlivo overovať vierohodnosť tvrdení svedka R. G., ktorý sa v týchto súvislostiach dostával do rozporov, keď v neskorších štádiách konania začal tvrdiť, že popri legálnej súkromnej bezpečnostnej službe mal obžalovaný R. O. konať v rámci zločineckej skupiny. Ďalej treba upriamiť pozornosť Špeciálneho súdu na to, ako bola definovaná zločinecká skupina
zák. v znení účinnom do
písmena a) § 89 ods. 27 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení jeho neskorších zmien, vždy to muselo byť páchané s cieľom dosiahnuť zisk, resp. na účel priameho či nepriameho získania finančnej výhody alebo inej materiálnej výhody. Oboje muselo byť naraz naplnené a u každého
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.