1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa
c) Tr. por. dovolanie obvineného E. G. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e I.Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Čadca z 15. júla 2016, sp. zn. 1T/7/2015, bol obvinený E. G. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 200,- eur (dvesto eur).
3 Tr. zák. súd obvinenému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) dní.
1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému C. W., nar. XX. C. XXXX, bytom G.. XXX škodu vo výške 1 236,- eur.
2 Tr. por. odkázal poškodeného C. W., nar. XX. C. XXXX, bytom G.. XXX so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Krajský súd v Žiline rozhodujúc o odvolaniach prokurátora, obvineného E. G. a poškodeného C. W. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom z 11. apríla 2017, sp. zn. 1To/39/2017,
1 písm. d), e), Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Čadca z 15. júla 2016, sp. zn. 1T/7/2015, a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného E. G. vinným z prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm.
1 písm. a), ods. 2 písm.
2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
1 písm. a) Tr. zák. odvolací súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.
1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému C. W., nar. XX. C. XXXX, bytom G.. 238 škodu vo výške 1 236,- eur.
2 Tr. por. odkázal poškodeného C. W., nar. XX. C. XXXX, bytom G.. XXX so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
por. odvolanie obvineného E. G. zamietol, pretože nie je dôvodné.
1 Tr. por. odvolanie poškodeného C. W. zamietol, pretože bolo podané oneskorene. II.D o v o l a n i e a vyjadrenie k nemuProti citovanému rozsudku Okresného súdu Čadca a rozsudku Krajského súdu v Žiline podal obvinený E. G. prostredníctvom obhajcu dňa 21. júna 2017 dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Tr. por.K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. obvinený uviedol, že prvostupňový súd, ako aj odvolací súd vyhodnotili iba dôkazy v prospech poškodeného a odmietli vykonať všetky dôkazy svedčiace v prospech obvineného. Policajti operatívy, ktorí boli prítomní ihneď po incidente medzi obvineným a poškodeným, jednoznačne potvrdili, že poškodený nemal žiadne zranenie, nekrvácal, nemal žiadne odreniny, čím
obvineného jednoznačne vyvrátili výpoveď poškodeného, že zvracal, bol dobitý a krvácal. Títo policajti sa poškodeného pýtali, či mu je zle, či potrebuje lekárske ošetrenie, pričom sa jednoznačne vyjadril, že mu nič nie je a trestné oznámenie v tom čase odmietol podať. Z uvedeného je
obvineného zrejmé, že žiaden dôkaz, ktorý bol v predmetnej veci vykonaný, nenasvedčuje tvrdeniu poškodeného, že došlo k zlomenine nosa. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. obvinený odôvodnil tým, že zo skutkových zistení konajúcich súdov vyplývajú zásadné nedostatky a rozpory pri ustálení právneho posúdenia predmetnej veci, t.j. či konanie obvineného naplnilo všetky znaky trestného činu, predovšetkým, či predmetný skutok spáchal obvinený. Poškodený C. W. predložil ako listinný dôkaz aj fotografiu svojej tváre, pričom s týmto dôkazom sa prvostupňový ani odvolací súd nevysporiadali, tento dôkaz nevyhodnotili a ani samotný poškodený neuviedol, kto ho odfotil, kedy, za akých okolností a pod.
obvineného nebolo v doterajšom konaní preukázané, že došlo k jeho fyzickému kontaktu s poškodeným, nakoľko všetky dôkazy svedčia v jeho prospech (napr. policajti, ktorí tvrdia, že poškodený nebol v inkriminovanej dobe vôbec dobitý, nechcel ísť na ošetrenie, nezvracal, nesťažoval sa na žiadnu bolesť a odmietol podať trestné oznámenie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku iba jednou vetou konštatoval, že nemal dôvod neuveriť poškodenému, avšak obvinenému nie je zrejmé, prečo neuveril všetkým ostatným svedkom, predovšetkým policajtom z operatívy. K osobe poškodeného sa na hlavnom pojednávaní vyjadrili všetci svedkovia, medzi nimi aj svedkyňa N. D., ktorá okrem iného uviedla, že poškodený C. W. je jej sused, robí jej aj celej jej rodine permanentne zle, opakovane im nadáva, prepichol jej pneumatiky na aute a zničil plot. Svedkyňa tiež uviedla, že poškodený sa súdi s kým môže, žiada finančné odškodnenie a následne ich udáva. Poukázala tiež na dôležitú skutočnosť, že v utorok, po tomto skutku, sa poškodený prevážal na skútri a svedkyňa na ňom žiadne poranenia nevidela. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietol aj skutočnosť, že odvolací súd ho uznal vinným z prečinu výtržníctva
1 písm. a), ods. 2 písm. d), § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., hoci takémuto právnemu záveru nenasvedčuje ani jeden dôkaz, lebo miesto, kde sa poškodený C. W. nachádzal, je miesto neprístupné človeku, lebo sa nachádza v lesnom poraste v zráze pod cestou, teda nie je to miesto fyzicky prístupné pre človeka, ani pre lesnú zver. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby dovolací súd
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil porušenie zákona v § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Tr. por. a tiež navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z
1 Tr. por. po zrušení napadnutých rozhodnutí prikázal Okresnému súdu Čadca, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a aby bol oslobodený spod obžaloby, pretože nikto nemôže niesť zodpovednosť za skutok, ktorý sa nestal. K dovolaniu obvineného sa podaním zo
prokurátorky je zrejmé, že v priebehu celého konania boli vykonávané dôkazy navrhované stranami konania, pričom boli vypočutí svedkovia, bol zabezpečený znalecký posudok a bol vypočutý i znalec, ktorý sa zúčastnil rekonštrukcie skutku, ktorá bola vykonaná v prípravnom konaní, vyjadril sa ku skutočnostiam zisteným v priebehu rekonštrukcie a tiež sa vyjadril ku vzniknutým zraneniam a popisu ich znakov bezprostredne po skutku, teda i v čase, keď na miesto prišla polícia. V súvislosti s obvineným namietanou právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu výtržníctva
1 písm. a), ods. 2 písm. d), § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. prokurátorka uviedla, že táto právna kvalifikácia je
nej priliehavá a zároveň dodala, že súd sa v konaní zaoberal všetkými dôkazmi, ktoré boli v priebehu konania zadovážené. Na základe uvedeného prokurátorka konštatovala, že podané dovolanie je nedôvodné, nakoľko súdom vykonané dôkazy neodôvodňovali iné rozhodnutie, než aké bolo vo veci vydané a zároveň konštatovala aj nenaplnenie dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm. i) Tr. por., prezentovaných obvineným.Na vyjadrenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Čadca reagoval obvinený prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 12. marca 2018, označeným ako „Skutkové a právne stanovisko“, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojom dovolaní a opätovne zhrnul svoje dovolacie námietky, ktoré v dovolaní uviedol. Zároveň uviedol, že odmieta skutkové zistenia prvostupňového súdu, ako aj právne závery krajského súdu, pretože nie sú správne, úplne a ani nezodpovedajú výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní.
názoru obvineného porušili konajúce súdy jeho práva, pretože vina obvineného musí byť preukázaná jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, pričom nie je povinnosťou obvineného vyviňovať sa z trestnej činnosti, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vykonať všetky dôkazy svedčiace v prospech i neprospech obvineného a tieto vyhodnotiť jednotlivo, ako aj v ich súhrne, čo sa však v danom prípade nestalo. Konajúce súdy navyše nezohľadnili ani výpoveď svedka A. G., ktorý bol na mieste od začiatku celej udalosti. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby bolo jeho dovolaniu v celom rozsahu vyhovené. Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolaciemu predložený dňa
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), písm.
3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov konajúcimi súdmi. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7, roč. 2011,
ktorého „právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm.
10 Trestného poriadku, resp. práva
11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
1 písm. c) Tr. por. v predmetnej veci naplnený nebol.
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, to znamená nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu.“ Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že v rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd nemôže skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa ani meniť ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 28. januára 2016, sp. zn. 5 Tdo 99/2015). S poukazom na uvedené je zrejmé, že prieskum obvineným uplatnených dovolacích námietok je pri dovolaní podanom samotným obvineným vylúčené, pretože stoja obsahovo zjavne mimo tohto dovolacieho dôvodu, ktorý pripúšťa výhradne námietky právnej povahy a nie skutkového charakteru. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. a), ods. 2 písm.
1 písm. a) Tr. zák. trestného činu výtržníctva sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného. Miestom prístupným verejnosti sa pritom rozumie každé miesto, kam má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Prístupnosťou sa rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa, aj keď miesto činu nie je priamo prístupné verejnosti (napr. nachádza sa za plotom, ohradou, na lešení a pod.). Stačí, ak je také miesto prístupné len niektorým osobám určeným napríklad povahou ich zamestnania (továreň, stavenisko a pod.) alebo inak (napr. zdravotné stredisko, škola) a v určitý čas (napr. v sezóne, počas otváracieho času a pod.). Takým miestom však nebudú byty ani iné priestory v obytnom dome, ani internát, ubytovňa či kancelária. (porovnaj Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, 1608 s.) Vychádzajúc zo skutku uvedeného v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu, ako aj rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že skutok tak, ako je popísaný, sa stal na pomedzí brehu potoka a miestnej komunikácie. Pokiaľ by toto miesto nebolo prístupné človeku, ako to vo svojom dovolaní namieta obvinený, potom by sa na tomto mieste nemohol nachádzať ani poškodený, obzvlášť pokiaľ ide o osobu vyššieho veku. Z uvedeného je teda zrejmé, miesto spáchania skutku, bez ohľadu na obvineným namietanú zlú schodnosť tohto terénu, je možné jednoznačne považovať za miesto prístupné verejnosti (má naň prístup široký okruh ľudí, keďže ako je zo skutku zrejmé, ide o stret miestnej komunikácie a brehu potoka). Možno teda uzavrieť, že konaním obvineného boli naplnené všetky zákonné znaky prečinu výtržníctva
1 písm. a), ods. 2 písm.
1 písm.
c) Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.