zák., nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Platná právna úprava Obchodného zákonníka tak bráni tomu, aby sa účel jeho ustanovení o zodpovednosti za prípadné vady diela obchádzal tým, že by sa objednávateľ mohol domôcť nahradenia prípadnej ujmy z vadného plnenia, nie uplatnením nároku z vád diela, ale požiadavkou na plnenie z odlišného právneho dôvodu, v predmetnom prípade bezdôvodného obohatenia. Žalovaný si žiadny nárok voči žalobcovi titulom zodpovednosti za vady predmetného diela, pokiaľ ide o jeho 1 Obo 146/2006 3 rozsah od riadneho prevzatia a odsúhlasenia dňa 30.7.1998, neuplatnil. Po takto vykonanom dokazovaní, súd návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 1 062 500 Sk žalobcovi, na základe Zmluvy o dielo č. 5/GR/1999, čl. IV, bod 4.
zák., a preto sa na tento prípad nemôže vzťahovať ust. § 440 ods. 2 Obch. zák. Vzhľadom k tomu, že prišlo k nesprávnej fakturácii a k úhrade žalovaným za niečo, čo vôbec nebolo dodané a vykonané, mohol si žalovaný uplatniť svoj nárok len titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa. 1 Obo 146/2006 4 Prvostupňový súd nezisťoval, či žalobca dodal materiál a práce v takom rozsahu ako fakturoval, ale sa obmedzil iba na zistenie, že výška faktúry zodpovedá súpisu vykonaných prác a dodávok zo dňa 30.7.1998, podpísaný oboma stranami. Neexistenciu záväzku podľa súpisu vykonaných prác a dodávok zo dňa 30.7.1998 preukázal žalovaný aj doložením rozdielu fakturácie medzi žalobcom a spoločnosťou U., A., ktorý bol výhradným dodávateľom tejto injektáže a injektážnej hmoty pre žalobcu. Uvedená spoločnosť nikdy nedodala injektáž a injektážnu hmotu vo fakturovanom rozsahu podľa faktúry č. 980164 žalobcovi. Dôkazmi, ktoré predložil žalovaný, a to rozdiely vo fakturácii a súpis vykonaných prác a dodávok, ktoré sú podstatné na zistenie rozhodujúcich skutočností v predmetnom spore, sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal, a teda ich nevykonal. Namietal tiež, že súd prvého stupňa priznaním úrokov z omeškania rozhodol nad rozsah žaloby, pretože žalobca sa podanou žalobou domáhal len úhrady istiny a trov konania a počas konania žalobu nezmenil. Odvolanie podal aj voči súdom priznaným trovám konania žalobcovi vo výške 222 044 Sk. Nakoľko v rámci odôvodnenia rozsudku nie sú zdôvodnené priznané trovy konania, zrejme súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkony, ktorých vykonanie nebolo nevyhnutné a potrebné v rámci predmetného procesu, a to právny úkon vyúčtovaný právnym zástupcom – 2x ďalšia porada s klientom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. V prípade, že by odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalovaného a svojím rozhodnutím potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, žiadal pripustiť dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nakoľko rozhodnutie vychádza z toho, že žalovaný si mal uplatniť svoje uspokojenie niektorým z nárokov z vád diela napriek tomu, že dielo nebolo vykonané a odovzdané. Zásadný význam rozhodnutia spočíva v tom, či je vôbec prípustné, aby si objednávateľ mohol u zhotoviteľa uplatniť nároky z vád diela, ktoré nie je vykonané a odovzdané, t. j. ktoré nie je dokončené. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že považuje odvolanie žalovaného za zavádzajúce a nedôvodné. Na základe vyhodnotenia vykonaných relevantných dôkazov, dospel prvostupňový súd k vecne správnemu záveru, že na základe Zmluvy o dielo č. l/GR/1997 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, na vzájomne 1 Obo 146/2006 5 písomne odsúhlasený súpis vykonaných prác a dodávok aj s ich ocenením z 30.7.1998 a riadne zaplatenie faktúry č. 980164 z 30.7.1998 žalovaným, v tomto prípade k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor žalovaného nemohlo dôjsť, a teda žalovanému ani žiadna pohľadávka voči žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia (ktorú by bolo možné uplatniť na súde) nemohla vzniknúť (preto ju žalovaný ani na súde neuplatnil). Žalovaným navrhované znalecké dokazovanie o rozsahu injektáží vykonaných v júli 1998, ako aj dodatočné odvolávanie sa na subdodávateľské obchodno-právne vzťahy žalobcu, je vzhľadom na výslovnú dohodu žalobcu a žalovaného v článku VI. („Platobné podmienky“) Zmluvy o dielo č. l/GR/1997 z 26.5.1997 a vzájomné odsúhlasenie súpisu vykonaných prác a dodávok aj s ich ocenením (vykonaných zo strany žalovaného na to určeným technickým dozorom) z 30.7.1998, len účelovým konaním žalovaného a jeho snahou neustále odďaľovať zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi. Úroky z omeškania žalobca požadoval na základe rovnakého skutkového základu ako zaplatenie istiny vo výške 1 062 500 Sk. Pokiaľ ide o žalovaným namietané trovy konania, a to 2x ďalšia porada s klientom, tak žalobca ich vzhľadom na skutkovú zložitosť veci, ktorým právnym základom sú zmluvy o dielo z roku 1997 a 1999 a neskoršie prevzatie veci právnym zástupcom, považoval za nevyhnutne potrebné. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 1 062 500 Sk s príslušenstvom ako právo na zaplatenie zostatku ceny za vykonanie diela zhotoveného na základe zmluvy č. 5/GR/1999 zo dňa 2.9.1999, vyfakturovanej faktúrou č. 99157 zo dňa 3.12.1999, splatnej 17.12.1999. Z vykonaného dokazovania ani z prejavu účastníkov nie je sporné, že táto pohľadávka žalobcovi vznikla, že žalobca fakturované práce na základe Zmluvy o dielo č. 5/GR/1999 zhotovil. Medzi účastníkmi je však sporné, či tvrdenie žalovaného, že túto pohľadávku uhradil formou jednostranného zápočtu, čím pohľadávka žalobcu zanikla, je dôvodné. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný započítal jednostranným zápočtom jeho pohľadávku vo výške 2 995 781,60 Sk, ktorá mu vznikla podľa tvrdenia žalovaného 1 Obo 146/2006 6 bezdôvodným obohatením na strane žalobcu tým, že žalobca prijal od žalovaného sumu 5 788 636,70 Sk fakturovanú faktúrou č. 980164, ktorou žalobca žalovanému fakturoval práce žalobcom realizované, na základe Zmluvy o dielo č. 1/GR1997 na stavbe „Zosúladenie R., D. s požiadavkami legislatívy“. Nie je sporné, že žalovaný sumu 5 788 636,70 Sk na základe faktúry č. 980164 žalobcovi uhradil dňa 28.8.1999 v celom rozsahu, a že dielo ako také nebolo úplne dokončené, keďže došlo k pozastaveniu prác. Žalovaný namietal, že k vyfakturovaniu sumy 2 995 781,60 Sk došlo bez právneho titulu z dôvodu, že predmetné práce – injektáž vo vyfakturovanom rozsahu, neboli vykonané a požiadal žalobcu, aby mu rozdiel oproti sume zaplatenej žalobcovi za prevzaté dielo vo výške 2 995 781,60 Sk uhradil titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca s týmto návrhom žalovaného nesúhlasil, preto žalovaný dňa 16.5.2000 vykonal jednostranné započítanie titulom bezdôvodného obohatenia sa žalobcu v sume 2 995 781,60 Sk voči žalovaným uznanej a splatnej pohľadávke žalobcu vo výške 1 062 500 Sk titulom neuhradenej časti faktúry č. 99157, týkajúcej sa Zmluvy o dielo č. 5/GR/1999. Súd prvého stupňa návrhu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1 062 500 Sk istiny so 17,6 % úrokom z omeškania od 18.12.1999 do zaplatenia. Rozhodol tak s odôvodnením, že z ust. § 440 ods. 2 v spojení s ust. § 564 Obch. zák. vyplýva, že uspokojenie, ktorého možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela podľa §
zák., nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Žalovaný si žiadny nárok voči žalobcovi titulom zodpovednosti za vady predmetného diela, pokiaľ ide o jeho rozsah od riadneho prevzatia a odsúhlasenia diela dňa 30.7.1998, neuplatnil. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či žalovaný mohol zaplatenie sumy 1 062 500 Sk realizovať formou jednostranného zápočtu. Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Odvolací súd nesúhlasí s dôvodmi, čo sa týka právnej kvalifikácie súdom prvého stupňa, pretože v danom prípade nešlo o právo zo zodpovednosti za vady diela, lebo dielo nebolo dokončené. V tomto prípade ust. § 440 ods. 2 Obch. zák. neobstojí. Nárok žalovaného proti pohľadávke žalobcu 1 Obo 146/2006 7 treba kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu, na základe vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu prvostupňovým aj odvolacím súdom, žalovaný nepreukázal. Vzájomne potvrdený súpis vykonaných prác síce nie je dokladom o odovzdaní diela, ale je dokladom o tom, že v ňom uvedené práce boli vykonané, a to až dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak. Odvolací súd má za to, že žalovaný nepredložil taký relevantný dôkaz, ktorým by túto domnienku vyvrátil. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalobca úroky z omeškania požadoval na základe rovnakého skutkového základu, ako zaplatenie istiny vo výške 1 062 500 Sk. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom. Neobstojí preto námietka žalovaného, že žalobca si úroky z omeškania neuplatnil. Pokiaľ ide o žalovaným namietané trovy konania (a to právny úkon vyúčtovaný právnym zástupcom žalobcu – 2x ďalšia porada s klientom), žalovaný svoje tvrdenie ničím nepreukázal, že tieto úkony potrebné, resp. vykonané neboli. Odvolací súd preto túto námietku žalovaného považoval za neopodstatnenú. Z uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP potvrdil. Odvolací súd prípustnosť dovolania, na základe návrhu odvolateľa, vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil, pretože nejde o rozhodnutie zásadného právneho významu. Rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad, ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie právnej otázky. O takéto riešenie právnej otázky v tomto prípade nejde. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení § 142 ods. 1 OSP. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z 3 úkonov poskytnutej právnej služby advokátom (ďalšia porada s klientom, písomné vyjadrenie k odvolaniu a účasť 1 Obo 146/2006 8 na pojednávaní na odvolacom súde) po 14 850 Sk + 19 % DPH = 53 015 Sk, 2x režijný paušál po 164 Sk, lx režijný paušál 190 Sk, v celkovej výške 53 533 Sk (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b, c, d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 18. marca 2008 JUDr. Margita F r i d o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.