Obsah (6)

§ 236§ 238§ 153§ 237§ 205§ 243b

Najvyšší súd 5Obdo/40/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., s. r. o., M.S., zastúpený: J. K., advokát, H., proti ţalovanému: U., a.

právoplatného rozsudku nie je trestným činom. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn.: 13T/70/2003 súd prvého stupňa zistil, ţe opísaný skutok súd nevyhodnotil ako trestný čin, ale ako uplatnenie zádrţného práva v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na uplatnenie zádrţného práva boli splnené všetky zákonné predpoklady. O úmysle obţalovaných uplatniť zádrţné právo, svedčí, ţe jeho plánované uplatnenie nahlásili predstavitelia P., s. r. o.. B. na polícii, následne v zákonnej lehote poţiadali o súpis súdneho vykonávateľa. Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe nenastala poistná udalosť predpokladaná v poistnej zmluve, a tým ani nevzniklo právo ţalobcu na plnenie v zmysle ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ nebol ustálený právny základ ţalobcu na poistné plnenie, ţe poistná udalosť – krádeţe nastala, nemohla na strane ţalovaného vzniknúť povinnosť plniť a z toho dôvodu nemoţno hovoriť, ţe nastala splatnosť poistného plnenia. Súd prvého stupňa sa nestotoţnil s tvrdením právneho zástupcu ţalobcu, ţe ţalovaný mal povinnosť plniť v lehote 15 dní od oznámenia skončenia vyšetrovania, ktoré vykonajú orgány polície poistiteľovi v zmysle čl. 6 všeobecných poistných podmienok. K tomu oznámenie došlo 21. 07. 2003, kde polícia poistiteľovi oznámila, ţe prípravné konanie sa skončilo podaním obţaloby. Pokiaľ nebola preukázaná poistná udalosť

poistnej zmluvy – krádeţ strojového zariadenia, nevznikol ţalobcovi nárok na poistné plnenie zo strany ţalovaného ako 3 5Obdo/40/2010 poistiteľa. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej repuliky z 27. 03. 2003, sp. zn.: 2CDo/122/2002,

ktorého právny základ práva poisteného na poistné plnenie je ustálené právoplatným rozsudkom. Súd zamietol návrh právneho zástupcu ţalobcu na výsluch svedka I., ktorý bol v čase, kedy došlo k spornej udalosti štatutárnym orgánom ţalobcu.

názoru súdu prvého stupňa skutočnosti, ktoré mali byť preukázané svedeckou výpoveďou I. – ţe ţalobca si splnil povinnosť a oznámil túto udalosť príslušným orgánom, neboli sporné s ohľadom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Martin z

2. 2008, sp. zn.: 13T/70/
3. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe sa stotoţňuje so skutkovým zhodnotením a právnym záverom súdu prvého stupňa. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa v spojení s odvolacími dôvodmi uviedol, ţe bolo nepochybné, ţe ţalobca sa ţalobou zo dňa
5. 2005 domáhal zaplatenie 165.568,-- Sk, titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa
7. 2001,

čl. 6 Splatnosť poistného plnenia všeobecných poistných podmienok, na tom skutkovom základe, ţe dňa

2. 2002 do priestorov ţalobcu, vnikli dvaja páchatelia I. K. a I. B., ktorí svojím konaním spôsobili škodu. Uvedené konanie bolo vyšetrované pod ČVS: OÚJP – X.-2002 a bolo skončené dňa
4. 2003 s návrhom na podanie obţaloby. Túto skutočnosť oznámil ţalovaný ţalobcovi listom zo dňa
7. Z ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe skutočnosť, s ktorou je spojený vznik poistiteľa plniť (poistná udalosť), musí spĺňať dve podmienky – dve zloţky, a takouto je vznik náhodnej udalosti v zmluve bliţšie označenej, a následne ţe z nej vznikla škoda. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca nepreukázal splnenie základu pre vznik práva na poistné plnenie k momentu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, a to ţe nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, v súvislosti s tým, ţe sa vychádzalo z právoplatných rozhodnutí v trestnej veci, a to rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn.: 13T/70/2003 zo dňa
9. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline sp. zn.: 2To/70/2008 zo dňa
12. Na to, aby súd prvého stupňa mohol prijať záver, či skutočne došlo k poistnej udalosti, pre ktorú bol v poistenej zmluvy dojednaný druh poistenia (krádeţ a lúpeţ), podstatným bolo zhodnotenie vo vyššie uvedenej trestnej veci, s vysloveným právnym záverom, ţe skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeţe, súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov neposúdil ako trestný čin krádeţe, ale 4 5Obdo/40/2010 uplatnenie zádrţného práva v zmysle § 672 ods. 2 (druhá veta) Občianskeho zákonníka. Ak teda poistná udalosť – krádeţ preukázaná nebola, tak nebol preukázaný prvý atribút, pre vznik povinnosti poistiteľa plniť v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto ani nemohla nastúpiť „splatnosť“ v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Samotný poukaz na list ţalovaného z
14. 2003, ktorým ţalobcovi oznámil, ţe listom zo dňa
16. 2003 mu OÚJP PZ SR v M. oznámil, ţe vyšetrovanie bolo skončené s návrhom na podanie obţaloby voči obvineným z trestného činu krádeţe, vo väzbe k tvrdeniu splatnosti poistného plnenia

čl. 6 všeobecných poistných podmienok, ako doručenie rozhodnutia orgánov polície poistiteľovi, je relevantné len potiaľ, pokiaľ uţ v rámci vyvolaného súdneho konania dôjde k preukázaniu skutočnosti, ţe základ – poistná udalosť, bol daný. Vzhľadom k tomu, ţe súdne konanie skončilo právoplatným rozhodnutím so záverom, ţe nedošlo ku krádeţi, t. z. nedošlo k poistnej udalosti definovanej vo všeobecných poistných podmienkach, nebol daný základ pre vznik práva na plnenie ţalobcovi. Splatnosť nároku je sekundárna a nastupuje len v tom prípade, ak je preukázaný základ. V odvolacom konaní bol úspešný ţalovaný, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania a vznik takýchto trov nebol preukázaný, preto odvolací súd ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi sumu 5.495,85 Eur s úrokom z omeškania 13 % p. a. z tejto sumy od

2. 2003 do zaplatenia a trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Dovolateľ k samotným dôvodom dovolania uviedol, ţe dovolací súd odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa prejednal a o odvolaní rozhodol v zmysle ust. 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. V zmysle napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu sa k odvolaniu písomne vyjadril aj ţalovaný, pričom toto vyjadrenie konajúci súd ţalobcovi nedoručil. Odvolací súd teda rozhodol bez toho, aby povaţoval 5 5Obdo/40/2010 za potrebné ţalobcu oboznámiť so všetkými tvrdeniami ţalovaného, a aby dal ţalobcovi moţnosť sa s týmito tvrdeniami vysporiadať. Táto skutočnosť je o to závaţnejšia, ţe odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, t. j. aj prípadné nahliadnutie do súdneho spisu (ktoré, vzhľadom na rozhodovaciu prax Európske súdu pre ľudské práva, nemá ţiadnu právnu relevanciu) nebolo realizovateľné (ţalobca nemal k dispozícii spisovú značku odvolacieho konania). Dovolateľ má za to, ţe takýmto postupom súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces (minimálne v obsahovej zloţke tohto práva týkajúcej sa rovnosti zbraní), t. j. právo ustanovené v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Dovolateľ má za to, ţe princíp rovnosti zbraní, jedna z čŕt širšieho ponímania spravodlivého procesu vyţaduje, aby kaţdá strana mala primeranú moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do zjavnej nevýhody voči jej oponentovi (ESĽP – Dombo Beheer B.V. v. Holandsko, 1993, Ankerl v. Switzerland, 1996, Komanický v. Slovensko, 2002). Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahrňuje aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať moţnosť nielen predloţiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej ţaloby, ale zároveň zoznámiť sa a vyjadriť sa ku všetkým predloţeným dôkazom alebo stanoviskám s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie (Nideröst- Huber v. Švajčiarsko, 1997, Mantovanelli v. Francúzsko, 1997). Odňatie moţnosti konať pred súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie v odvolacom konaní a v konaní pred súdom prvého stupňa dovolateľ vidí aj v skutočnostiach, ktoré uviedol vo vyjadreniach v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa mal rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.: 13T/70/2003 zo dňa
4. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline sp. zn.: zo dňa
6. 2008, za preukázané, ţe predpokladaná poistná udalosť – krádeţ strojového zariadenia, nenastala. Pokiaľ nebola preukázaná poistná udalosť, nevznikla povinnosť ţalovaného plniť. Súd prvého stupňa oprel argumentáciu o rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
8. 2003, sp. zn.: 2Cdo 122/
9. Ţalobca uzatvoril so ţalovaným poistnú zmluvu, v ktorej suma pre prípad krádeţe a lúpeţe bola dohodnutá na 1.281.674,-- Sk s ročným poistným pre túto udalosť 2.310,-- Sk. Poistná udalosť nastala dňa
11. 2002 a bola oznámená orgánom činným v trestnom konaní. V zmysle všeobecných zmluvných podmienok povaţovalo šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti ţalovaného plniť za skončené doručením rozhodnutia orgánov polície poistiteľovi. Prokurátor nie je orgánom polície, ale orgán činný v trestnom konaní. Postup ţalovaného, ktorý odďaľoval poskytnutie poistného plnenia po doručení obţaloby prokurátorom, je konaním v rozpore s poistnou 6 5Obdo/40/2010 zmluvou. Rozhodnutie orgánov polície bolo ţalovanému doručené dňa
13. 2003 a od tejto doby začala plynúť 15–dňová lehota splatnosti poistného. Tomuto zmluvnému ustanoveniu zodpovedá ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom ide o kogentné ustanovenie, ktoré poskytuje poistenému širšiu ochranu ako všeobecné zmluvné podmienky, pretoţe stanovuje lehotu 1 mesiaca na skončenie vyšetrovania, inak je povinný poskytnúť primeraný preddavok. Širšia ochrana spočíva v tom, ţe poistený nahlasuje poistnú udalosť okamţite a poistiteľ musí uţ za mesiac poskytnúť primeraný preddavok. Škoda spôsobená poistnou udalosťou vychádza v tomto prípade z presne zdokumentovaného stavu prípravného konania a znaleckého posudku. Pokiaľ sa súd prvého stupňa a odvolací súd odvolávajú na rozhodnutia súdov v trestnom konaní, ktoré im boli oznámené v roku 2009, aplikujúc tak ust. § 154 O. s. p., ide o nesprávne právne posúdenie, pretoţe toto ustanovenie sa nedotýka hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv, či povinností viaţu na určitý okamih. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je hmotnoprávnym predpisom v spojení s čl. 6 všeobecných poistných podmienok určuje, kedy vznikla povinnosť ţalovaného plniť. Orgány polície resp. súdy môţu trestné veci rozhodovať aj 7 či 8 rokov, a ustanovenia Občianskeho zákonníka sú potom v praxi neaplikovateľné. Skutočnosť rozhodnutia súdu v trestnom konaní, je irelevantná vzhľadom na právny vzťah poistiteľa a poisteného, pretoţe tento vzťah je výlučne občianskoprávny a rozhodnutie v trestnom konaní, môţe mať výlučne vplyv na postavenie poistiteľa voči tretím osobám, s ktorými nie je v zmluvnom vzťahu. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe trvá na svojich prednesoch a písomných stanoviskách a ţiada, aby Najvyšší súd SR potvrdil rozsudky Okresného súdu Martin a Krajského súdu v Ţiline ako právne odôvodnené a vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

§ 238ods.

3 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku 7 5Obdo/40/2010 svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4. V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, a preto prípustnosť dovolania

§ 238ods.

3 O. s. p. nie je daná. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. V ustanovení § 237 O. s. p., sú taxatívne uvedené dôvody, ktoré zakladajú prípustnosť dovolania, lebo v konaní došlo k vadám v tomto ustanovení uvedených. Dovolací súd je vţdy povinný prihliadnuť na tieto procesné vady, aj keď ich účastník nenamieta.

§ 237písm.

f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dovolateľ naplnenie ust. § 237 písm. f/ O. s. p. vidí v tom, ţe odvolací súd nedoručil dovolateľovi vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobcu, a následne o odvolaní ţalobcu rozhodol v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd teda rozhodol bez toho, aby ţalobcu oboznámil so všetkými tvrdeniami ţalovaného, a aby dal ţalobcovi moţnosť sa s týmito tvrdeniami vysporiadať. Ţalobca nemohol nahliadnuť do spisu, nakoľko nedisponoval spisovou značkou odvolacieho konania. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť, a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Občiansky súdny poriadok neobsahuje ustanovenie

8 5Obdo/40/2010 ktorého má súd prvého stupňa alebo odvolací súd povinnosť doručiť ţalobcovi resp. účastníkovi, ktorý podal odvolanie vyjadrenie k tomuto odvolaniu.

§ 205ods.

3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody dovolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. bol odvolací súd v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. S poukazom na uvedené ustanovenia, ak by odvolací súd doručil ţalobcovi vyjadrenie k odvolaniu, ţalobcovi by uplynula lehota na podanie odvolania, a tým by nemohol relevantne reagovať na vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu. Odvolací súd vţdy nariadi pojednávanie v prípadoch uvedených v ust. § 214 ods. 1O. s. p. Je na úvahe odvolacieho súdu, či v ostatných prípadoch nariadi pojednávania. Odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, keď v danej veci nenariadil pojednávanie, nakoľko dôvod uvedený v § 214 ods. 1 nie je daný, t. z. nariadenie pojednávania bolo na vôli odvolacieho súdu, a tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva ţalobcu. Tvrdenie, ţe ţalobca nedisponoval spisovou značkou v danej veci sa nezakladá na pravde, nakoľko 28. 12. 2009 bolo ţalobcovi doručené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol ţalobcovi oznámený deň a miesto vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Spisová značka odvolacieho súdu bola v predmetnom uznesení uvedená. Dovolací súd konštatoval, ţe uznesenie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p. Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p. Najvyšší súd preto dovolanie ţalobcu odmietol

§ 243bods.

5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. 9 5Obdo/40/2010 Pokiaľ ţalobca v dovolaní poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci, ide o skutočnosti, ktorými v zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. moţno dovolanie odôvodniť, ale v dovolacom konaní ich moţno zohľadniť, aţ vtedy, ak je dovolanie prípustné. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd

ust. § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j

úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Keďţe úspešnému účastníkovi, t. j. ţalovanému, trovy dovolacieho konania nevznikli, dovolací súd mu ich preto nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. októbra 2010 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková