← Slovensko

§ 62 ods. 1, 3 zákon č. 48/2002 Z. z.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sža/37/2009 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: A., nar. X., štátny príslušník Bieloruska, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra, Ádorská 34, Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. p. UHCP-5-14/RHCP-BA-DS-AV-2009 zo dňa

  1. januára 2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 42Sp/11/2009-28 zo dňa
  2. mája 2009 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 42Sp 11/2009-28 zo dňa
  3. mája 2009 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trnave rozsudkom uvedeným vo výroku, potvrdil rozhodnutie č. p. UHCP-5-14/RHCP-BA-DS-AV-2009 zo dňa
  4. januára 2009, ktorým odporca podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon) zaistil dňom 20.1.2009 navrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný, najviac 1Sža/37/2009 2 do 19.7.2009 (podľa § 62 ods. 3 zákona) a podľa § 62 ods. 4 zákona navrhovateľa umiestnil v Útvare policajného zaistenia M. Krajský súd mal za preukázané, že prvé rozhodnutie Migračného úradu MV SR zo dňa 11.4.2007 o neudelení azylu navrhovateľovi, neposkytnutí doplnkovej ochrany a neexistencii prekážky vyhostenia nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.
  5. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 2.5.
  6. Neobstojí preto podľa krajského súdu námietka navrhovateľa, že predmetné rozhodnutie mu nebolo doručené. Po navrátení navrhovateľa z Luxemburska na územie SR, navrhovateľ opätovne požiadal o azyl, pričom Migračný úrad MV SR rozhodnutím z 18.12.2008, zastavil konanie o udelenie azylu z dôvodu nezmeneného skutkového stavu od času, keď Migračný úrad MV SR rozhodoval o jeho prvej žiadosti. Krajský súd poukázal na to, že predmetné rozhodnutie je predbežne vykonateľné, pretože podanie rozkladu nemá odkladný účinok. Krajský súd na základe uvedeného sa plne stotožnil s právnym názorom odporcu, a to, že navrhovateľ sa v čase zaistenia, t. j. dňa 20.1.2009 zdržiaval na území SR neoprávnene. Nakoľko odporca rozhodol o administratívnom vyhostení navrhovateľa podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, bol podľa krajského súdu splnený aj účel zaistenia. Podľa krajského súdu odporca správne aplikoval ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona o pobyte cudzincov a tým, že navrhovateľa zaistil nedošlo k pozbaveniu osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ľudských práv a základných slobôd. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa. Poukázal na to, že v čase zaistenia sa nachádzal na území SR legálne, nakoľko bol vrátený z Luxemburska, kam vycestoval z územia SR. Na území SR požiadal o azyl 17.1.2007, o jeho žiadosti nebolo vydané žiadne rozhodnutie, preto v auguste 2008 vycestoval z územia SR do inej krajiny, kde sa jeho žiadosťou vážne zaoberali. V Luxemburgu požiadal o azyl, ale povedali mu, že krajinou ktorá je zodpovedná za vybavenie jeho žiadosti o azyl je Slovenská republika, a preto ho po troch mesiacoch vrátili na územie SR. Na Slovensku mu povedali, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté 17.1.
  7. Žiadne rozhodnutie však neprevzal a nevedel, že také rozhodnutie bolo vydané. 1Sža/37/2009 3 Dňa 20.1.2009 mu bolo doručené rozhodnutie o zastavení konania o novej žiadosti s odôvodnením, že v predchádzajúcom konaní sa právoplatne rozhodlo o neudelení azylu a že v novej žiadosti neuviedol žiadne nové skutočnosti. Navrhovateľ zdôraznil, že má vážne dôvody, pre ktoré sa nemôže do krajiny pôvodu vrátiť, nakoľko sa zúčastňoval viacerých demonštrácií za demokraciu v Bielorusku, za čo bol viackrát väznený a v prípade vyhostenie do Bieloruska ho opäť čaká väzenie. Navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti znova prebieha konanie o jeho žiadosti o udelenie azylu. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu prvýkrát dňa 17.1.
  8. Rozhodnutie o neudelení azylu, o neposkytnutí doplnkovej ochrany a o neexistencii prekážok administratívneho rozhodnutia zo dňa 11.4.2007 nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.
  9. Po vrátení navrhovateľa na územie SR v zmysle Dublinského dohovoru z územia Luxemburského veľkovojvodstva, tento požiadal druhý krát o udelenie azylu. Migračný úrad MV SR dňa 18.12.2008 konanie podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle zastavil, pretože navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti na podporu dôvodov svojej žiadosti. Rozhodnutím č. p. UHCP-5-13/RHCP-BA-DS-AV-2009 bolo odporcom dňa 20.1.2009 rozhodnuté o administratívnom vyhostení navrhovateľa a zákaze vstupu na územie SR na dobu 2 rokov do 19.1.2011, nakoľko hliadkou cudzineckej polície Dunajská Streda bol navrhovateľ kontrolovaný a bolo zistené, že navrhovateľ sa na území SR zdržiava neoprávnene. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ požiadal opakovane o azyl žiadosťou zo dňa 21.7.2009, dňa 10.7.2009 bol prepustený z útvaru zaistenia pre cudzincov Medveďov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 1Sža/37/2009 4 päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
  10. novembra 2009 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu prvýkrát dňa 17.1.2007 pred pracovníkmi Oddelenia PZ Humenné. Dňa 24.1.2007 bol s navrhovateľom vykonaný vstupný pohovor za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti. Migračný úrad MV SR pod č. p. ČAS:MU -85/PO-Ž-2007 dňa 11.4.2007 rozhodol o neudelení azylu, o neposkytnutí doplnkovej ochrany a o neexistencii prekážok administratívneho rozhodnutia navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.
  11. Po vrátení navrhovateľa na územie SR v zmysle Dublinského dohovoru z územia Luxemburského veľkovojvodstva, navrhovateľ požiadal druhý krát o udelenie azylu. Migračný úrad MV SR rozhodnutím č. p.: ČAS: MU-85/PO-Ž-2007 dňa 18.12.2008 konanie podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle zastavil, pretože navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti na podporu dôvodov svojej žiadosti. Rozhodnutie odporcu navrhovateľ prevzal dňa 20.1.
  12. Rozhodnutím č. p. UHCP-5-13/RHCP-BA-DS-AV-2009 bolo odporcom dňa 20.1.2009 podľa § 57 ods. 1 písm. c/ prvý bod, zákona o pobyte cudzincov rozhodnuté o administratívnom vyhostení navrhovateľa a zákaze vstupu na územie SR na dobu 2 rokov do 19.1.2011, nakoľko hliadkou cudzineckej polície Dunajská Streda bol navrhovateľ dňa 20.1.2009 kontrolovaný a bolo zistené, že navrhovateľ sa na území SR zdržiava neoprávnene. Predmetné rozhodnutie napadol odvolaním navrhovateľ podaním zo dňa 30.1.
  13. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. 1Sža/37/2009 5 Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z účinného od 1.1.2008 policajt je oprávnený zaistiť cudzinca na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 62 ods. 3 zákona cudzinec môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na 180 dní. Nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení je v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ zákona preukázanie existencie rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zaistení navrhovateľa preukázanou dôkaznou situáciou, za ktorú označil existenciu rozhodnutia odporcu o administratívnom vyhostení navrhovateľa č. p. UHCP-5-13/RHCP-BA-DS-AV-2009 bolo odporcom dňa 20.1.
  14. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto pohľadu Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v postupe odporcu ani krajského súdu žiadne pochybenie. Ostanými námietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa dôvodnosti a oprávnenosti vyhostenia v nadväznosti na prebiehajúce konanie o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu o vyhostení navrhovateľa, uplatnenými v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu o zaistení navrhovateľa sa krajský súd dôvodne nezaoberal, pretože tieto sa týkali rozhodnutia odporcu o vyhostení navrhovateľa. Z uvedených dôvodov preto bolo možné vyvodiť záver, že rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, bolo potrebné považovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi, ako neúspešnému účastníkovi konania trovy odvolacieho konania nepriznal. 1Sža/37/2009 6 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  15. novembra 2009 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.