Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sža/25/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a

§ 8, 10, 13a alebo 13 b/ zákona o azyle.

Vo vzťahu k humanitným dôvodom, na ktoré sa navrhovateľ odvolával až v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, krajský súd uviedol, že pokiaľ by v priebehu administratívneho konania boli navrhovateľom takéto dôvody tvrdené, v odôvodnení rozhodnutia by musel odporca k nim zaujať stanovisko. Navrhovateľ však v konaní pred odporcom nežiadal o udelenie azylu z humanitných dôvodov, teda pokiaľ odporca napriek neexistencii objektívnych dôvodov pre udelenie azylu nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce tvrdenia navrhovateľa o ich existencii žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by 1Sža/25/2009 3 zakladala sama dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a z tohto dôvodu úvahu k takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že odporca dáva v odôvodnení svojho rozhodnutia navrhovateľovi na ťarchu to, že sa rozhodol krajinu svojho pôvodu opustiť až v roku 2007 a že vo veci fyzického útoku na svoju osobu sa neobrátil na príslušné indické štátne orgány. Navrhovateľ však počas konania pred odporcom objasnil, že z krajiny nemohol vycestovať už v roku 2002, pretože nemal na odchod dostatok finančných prostriedkov a preto sa až do odchodu z Indie skrýval. Na políciu ani na žiadne iné orgány sa neobrátil, pretože ako osoba znalá domácich pomerov v tom nevidel žiadne zmysel. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že pod ustanovenie § 2 písm. e/ bod 3 zákona o azyle je možné subsumovať aj na situáciu, v ktorej sa nachádzal vo svojej krajine, pričom za neštátnych pôvodcov prenasledovania považuje členov rodiny J., ktorí ho fyzicky napadli. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že navrhol rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, prečo zamietol žiadosť navrhovateľa ako zjavne neopodstatnenú. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. septembra 2009 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). 1Sža/25/2009 4 Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.12.2008) ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

§ 8

, 10, 13a alebo § 13b Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňuje inými dôvodmi, ako tými,

§ 8, 10, 13 a alebo 13b zákona o azyle.

1Sža/25/2009 5 Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal z informácií: Súhrnná teritoriálna informácia – India, spracovaná a aktualizovaná zastupiteľským úradom ČR v Dillí ku dňu 1.10.2008, Správa o dodržiavaní ľudských práv - 2007, vydaná úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu z 11.3.2008 a z internetových stránok www.noviny.cz 14.5.2008, „Potravinova kríze ohrožuje deti v Indii, více než milionu hrozí podvýživa“), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu z niektorého z relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle, ale takéto okolnosti počas výsluchu ani netvrdil. Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 31.10.2008 navrhovateľ uviedol, že dôvodom jeho žiadosti o azyl sú pozemkové spory, ktoré sa začali niekedy v roku

1. Jednalo sa o rodinný pozemok, ktorý jeho otec predal človeku meno J.. To nahnevalo rodinu menom J., ktorá tiež chcela odkúpiť tento rodinný pozemok od jeho otca. O desať dní neskôr prišli za ním členovia rodiny J. aj s palicami a začali sa vypytovať, prečo im otec nepredal rodinný pozemok. Napadli ho a zbili palicami, ktoré si priniesli so sebou. Odvtedy sa skrýval v rodnej obci ako aj v meste A.. Na otázku prečo nevycestoval ešte v roku 2002 odpovedal, že nemal dostatok finančných prostriedkov na vycestovanie. Na otázku prečo sa neobrátil so žiadosťou o pomoc na oficiálne orgány Indie, odpovedal, že nevidel v tom zmysel. Navrhovateľ ďalej uviedol, že jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, ale keďže bol vyložený na území SR a zadržaný políciou, požiadal o udelenie azylu na Slovensku. Odporca v rozhodnutí poukázal na to, že navrhovateľ požiadal prvý krát požiadal o azyl dňa 25.1.2007 z dôvodov obavy o svoj život, nakoľko má spor kvôli pozemkom. Po podaní vyhlásenia bol zaslaný do ZT Opatovská Nová Ves, kde s ním boli vykonané prvé úkony súvisiace so vstupom do azylovej procedúry. Následne dňa 1.2.2007 svojvoľne opustil ZT. Jeho pobyt nebol odporcovi známy, preto bolo konanie vo veci žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle. Navrhovateľ voči 1Sža/25/2009 6 rozhodnutiu odporcu zo dňa 8.2.2007 nepodal opravný prostriedok, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.
2. Odporca poukázal na to, že druhú žiadosť o azyl podal z tých istých dôvodov, teda pre spory o pozemky, ktoré sa mali odohrať v roku
3. Krajinu pôvodu opustil v roku 2007, pričom ako sám uviedol jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, odkiaľ bol po jeden a pol roku vrátený v rámci Dublinského pohovoru. Na základe uvedeného odporca vyhodnotil žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu za účelovú, ktorú zakladá na iných dôvodoch, ako sú dôvody uvedené v § 8, 10, 13a/ alebo 13b/ zákona o azyle. Za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa odporca použil informácie o krajine pôvodu, (so stručnou charakteristikou spoločensko-politického stavu) ktorých zdroje v napadnutom rozhodnutí uviedol. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je podnikateľská činnosť. Spory o pozemky v krajine pôvodu, ktoré sa mali navyše odohrať v roku 2002 totiž nie je možné ani podľa odvolacieho súdu považovať za dôvody, ktoré sú explicitne uvedené v § 8 , resp. 10, 13a/ alebo 13 b/ zákona o azyle. Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami (ktoré v konečnom dôsledku ani nemal osobne navrhovateľ) nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená, preto i za predpokladu, že tvrdenia navrhovateľa o údajných konfliktoch s rodinou J. v spore o pozemky, by boli pravdivé, neboli odvolacie námietky navrhovateľa dôvodné, pretože navrhovateľ nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi uvedených osôb, ktoré chceli pozemok od 1Sža/25/2009 7 jeho otca odkúpiť, pričom pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že k incidentom malo dôjsť ešte v roku 2002, pričom krajinu pôvodu navrhovateľ opustil v roku
4. Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle a navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako sú tie,

zákone o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil, keď jeho rozhodnutie potvrdil. Pre rozhodnutie súdu pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu bol rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP), preto krajský súd dôvodne na skutočnosti navrhovateľom uvádzané v priebehu súdneho konania neprihliadol. Pokiaľ sa totiž navrhovateľ domnieval, že spĺňa podmienky pre udelenie azylu aj ďalších dôvodov, mal tieto skutočnosti uviesť už v priebehu správneho konania. Vzhľadom k tomu, že sa tak nestalo, na nové skutočnosti (ktoré sú navyše v neprospech tvrdení navrhovateľa), nemohol krajský súd a rovnako ani odvolací súd prihliadnuť. Odvolacie námietky navrhovateľa, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. tieto námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 22. septembra 2009 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová