1, ods. 6 písm. a) Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom
1 Tr. por. navrátenie lehoty na podanie sťažnosti sa obžalovanému J. A. nepovoľuje. II.
1 písm. b) Tr. por. sťažnosť obžalovaného J. A. sa zamieta. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd uznesením z 12. februára 2018, sp. zn. PK-1T/4/2016,
1 Tr. por. v spojení s § 143 ods. 1 Tr. por. pribral na podanie znaleckého posudku znaleckú organizáciu CENEKON, a. s., zapísanú v zozname znalcov tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, v oddiele znalci, v časti znalecké organizácie, pod evidenčným číslom 900117, v odbore 370000-Stavebníctvo, odvetvia 370100-Pozemné stavby, 370901-Odhad hodnoty nehnuteľností, 371002-Odhad hodnoty stavebných prác. Uvedené uznesenie bolo obžalovanému J. A. oznámené
nich v rozpore s platnou judikatúrou a čl. 6 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [správne čl. 6 ods. 3 písm. c), pozn.]. Vyslovili názor, že ide o použitie prostriedkov, ktoré samy o sebe neodporujú výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu. Zároveň uviedli, že by nepostupovali takýmto spôsobom, keby neboli presvedčení o nesprávnosti postupu prvostupňového súdu pri pribratí znaleckej organizácie. Poukazujú pritom na to, že do konania pribratá znalecká organizácia je od
1 Tr. por. z dôvodu predĺženého víkendového pobytu mimo miesta výkonu advokácie.Prokurátor v písomnom vyjadrení k podaniam obhajcu obžalovaného uviedol, že uznesenie Špecializovaného trestného súdu o pribratí znaleckej organizácie plne zodpovedá požiadavkám vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra 2017, sp. zn. 2To 13/2016. V súlade so zákonom bol
prokurátora vykonaný aj spôsob doručovania predmetného uznesenia, pričom zdôraznil, že v prípade ustanoveného či zvoleného obhajcu súd a rovnako tiež orgány činné v trestnom konaní nenesú zodpovednosť za spôsob a kvalitu vykonávania obhajoby.Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako nadriadený súd preskúmal na podklade uvedenej sťažnosti vec najprv v rozsahu predpokladanom ustanoveniami § 193 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. Pritom sa v prvom rade zameral na to, či bola sťažnosť podaná oprávnenou osobou, keďže jednotlivé písomnosti doručené prvostupňovému súdu sú výslovne označené ako podanie obhajcu, ktorý ale v posudzovanej veci nemá samostatné právo na podanie opravného prostriedku. So zreteľom na obsah týchto podaní, najmä na v množnom čísle formulovaný návrh toho o čo žiadatelia žiadajú, dospel najvyšší súd k záveru, že predmetné podania urobil obhajca v mene obžalovaného J. A. a preto ich treba považovať za sťažnosť a žiadosť o navrátenie lehoty podané týmto obžalovaným. Následne skúmal najvyšší súd, či bola predmetná sťažnosť podaná v čas, a zistil, že tomu tak nie je.
1 Tr. por. uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia.
2 Tr. por. ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí, ak sa uznesenie vyhlási buď tejto osobe, alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi; ak sa oznamuje uznesenie doručením rovnopisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi. Ak ide o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony alebo osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa uznesenie jej zákonnému zástupcovi.
1 Tr. por. sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam
2; ak sa koná
1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.Z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že ak sa uznesenie súdu oznamuje doručením jeho rovnopisu a obvinený má obhajcu, stačí ho doručiť obhajcovi. Práve od tohto okamihu potom plynie lehota na podanie sťažnosti proti takémuto uzneseniu a to i v prípade, ak by bol rovnopis uznesenia nadbytočne doručený aj obvinenému (čoho sa sťažovateľ mylne domáha). Vo všeobecnosti totiž platí, že lehota na podanie sťažnosti začína plynúť od prvého zákonu zodpovedajúceho oznámenia uznesenia. Od toho, ktoré bolo vykonané najneskoršie, plynie táto lehota iba vtedy, ak treba uznesenie oznámiť nielen obvinenému, ale aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi. O takúto situáciu však v posudzovanej veci nejde, keďže sťažovateľ nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, táto jeho spôsobilosť nie je ani obmedzená a nie je ani vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave (§ 179 ods. 3 Tr. por.).Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak rovnopis napadnutého uznesenia doručil len obhajcovi obžalovaného. Zároveň treba zdôrazniť, že konanie súdu v súlade s príslušným procesným predpisom nemôže v zásade viesť k porušeniu ľudských práv a základných slobôd. Obžalovaný tým, že si v posudzovanej veci zvolil obhajcu, rozhodol sa obhajovať prostredníctvom neho a to so všetkými procesnými dôsledkami, ktoré s tým Trestný poriadok spája. I keď to zároveň neznamená, že by snáď obvinený zastúpený obhajcom nemohol uplatňovať svoje práva aj priamo, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého sa sťažovateľ dovoláva, predstavuje z hľadiska jeho pôsobnosti, výkladu a aplikácie jeden celok. Preto aj garancie vyplývajúce z čl. 6 ods. 3 písm. c) tohto dohovoru sa vzťahujú len na samotné rozhodovanie o trestnom obvinení (obžalobe) a nie na konanie o relatívne samostatných čiastkových procesných otázkach ako je pribratie znalca a pod.Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd uzatvára, že lehota na podanie sťažnosti proti napadnutému uznesenie márne uplynula 19. februára 2018 a prostredníctvom obhajcu 1. marca 2018 podaná sťažnosť bola podaná oneskorene.V nadväznosti na tento záver skúmal sťažnostný súd, či sú v posudzovanej veci splnené podmienky na navrátenie zmeškanej lehoty na podanie opravného prostriedku.
1 Tr. por. ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba zmešká z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí jej orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že povolenie navrátenia lehoty na podanie opravného prostriedku je podmienené v prvom rade tým, že obvinený alebo jeho obhajca zmeškali túto lehotu z dôležitých dôvodov. Vo všeobecnosti platí, že takýmto dôvodom môžu byť iba vážne udalosti, ktoré majú charakter určitých prekážok, či už subjektívnej alebo objektívnej povahy, znemožňujúcich alebo aspoň značne sťažujúcich podanie opravného prostriedku v zákonom stanovenej lehote. Pritom vždy musí ísť o výnimočné okolnosti, keďže navrátením lehoty na podanie opravného prostriedku sa umožňuje dodatočné preskúmanie rozhodnutia, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a je spravidla aj vykonateľné. Preto v súlade s ustálenou súdnou praxou sa za také považuje ochorenie v posledných dňoch lehoty brániace obvinenému, resp. jeho obhajcovi podať včas opravný prostriedok, živelná udalosť (napr. požiar, povodeň, snehová kalamita), ktorá zabránila podať opravný prostriedok v lehote, a pod. Zároveň ale musí byť splnená i ďalšia podmienka a to, že obvinený (či už priamo alebo prostredníctvom obhajcu) požiadal o navrátenie lehoty do troch dní od odpadnutia prekážky, pre ktorú bola lehota zmeškaná.V posudzovanej veci nie je splnená ani jedna z týchto podmienok. Za dôležitý dôvod navrátenia lehoty totiž nemožno považovať situáciu, keď obhajca síce na jednej strane zabezpečí preberanie zásielok súdu v sídle jeho advokátskej kancelárie v čase jeho niekoľkodennej neprítomnosti z dôvodu jeho plánovanej rekreácie (teda nie z dôvodu nečakanej udalosti), na strane druhej však v rozpore s jeho povinnosťami chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, postupovať s odbornou starostlivosťou, poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc a na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby uvedené v zákone, medzi ktoré patrí i podávanie opravných prostriedkov [§ 18 ods. 1, ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene na doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 44 ods. 1, ods. 2 Tr. por.], nezabezpečí včasné podanie sťažnosti proti uzneseniu, ktoré mu bolo počas jeho neprítomnosti riadne doručené, obzvlášť ak bol (
jeho vlastných slov) o doručení uznesenia informovaný ešte
neho bránila podať sťažnosť, t. j. od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.