zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom
1 písm. a), ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie sa zrušuje vo výrokoch týkajúcich sa obvineného JUDr. N. T..
1 písm. c) Tr. por. väzba obvineného JUDr. N. T., nar. X. K. XXXX, bytom D. XXX/X, D., sa nahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Bratislava III a obvinený sa prepúšťa na slobodu.
2 Tr. por. obvinenému JUDr. N. T. sa ukladá povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.
1 písm. a), f) Tr. por. obvinenému JUDr. N. T. sa ukladá:- zákaz vycestovania do zahraničia a povinnosť odovzdať do 24 hodín od prepustenia na slobodu na ktoromkoľvek oddelení odboru poriadkovej polície všetky cestovné pasy, ktoré mu boli vydané, a v lehote 24 hodín od vykonania tohto úkonu predložiť probačnému a mediačnému úradníkovi potvrdenie o ich odovzdaní, - povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v lehotách ním učených, najmenej raz týždenne. II.
1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného JUDr. S. O. sa zamieta. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd uznesením zo 16. apríla 2018, sp. zn. 2Tp/7/2017,
1 písm. a) Tr. por. s poukazom na § 73 ods. 6 Tr. por. vzal obvinených JUDr. S. O. a JUDr. N. T. do väzby s tým, že táto začala u nich plynúť 16. apríla 2018 o 10:00 hod. Súčasne
1 písm. c), ods. 2 Tr. por. rozhodol, že väzbu menovaných dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia podali proti nemu obvinení JUDr. S. O. a JUDr. N. T. sťažnosti, ktorých rozsah vymedzili tak, že tieto smerujú voči všetkým výrokom, ktoré sa ich týkajú.V dodatočne, prostredníctvom JUDr. Gabriela Almášiho, predložených spoločných dôvodoch podaných sťažností obvinení nesúhlasia predovšetkým so záverom prvostupňového súdu,
ktorého síce nemožno spochybniť, že dobrovoľné prihlásenie sa orgánom činným v trestnom konaní je dôvod, ktorý výrazne minimalizuje riziko existencie dôvodu tzv. útekovej väzby, v tomto prípade ho však nezmenšuje do takej miery, aby absolútne nebolo možné konštatovať konkrétne skutočnosti zakladajúce dôvod útekovej väzby. Poukazujú pritom na to, že podrobne a logicky odôvodnili, prečo sa ukrývali pred orgánmi činnými v trestnom konaní [predovšetkým z dôvodu negatívnych skúseností s Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou protizločineckou jednotkou Bratislava, ktorá voči nim už v minulosti viedla trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti
1 písm. b) Tr. zák.]. Poukázali tiež na skutočnosť, že od začiatku februára až doposiaľ nebol v predmetnej trestnej veci urobený žiadny úkon aj napriek tomu, že v návrhu prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) na predĺženie väzby u obvineného C. J. je uvedené, že do konca mája je naplánovaných minimálne tridsať výsluchov svedkov. Taktiež namietajú, že nebol zrealizovaný žiaden úkon v zmysle viacerých návrhov zo strany obhajoby. V ďalšej časti spochybňujú obvinení existenciu materiálnych podmienok väzby z dôvodu, že doposiaľ vykonané dokazovanie nepreukázalo spáchanie skutku kvalifikovaného ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák., ani spáchanie ďalších skutkov, uvedených v uznesení o vznesení obvinenia. Poukázali pritom na rozpor medzi jednotlivými skutkami uvedenými v uznesení o vznesení obvinenia a výpoveďami poškodeného T. K. v spojení s listinnými dôkazmi. V podrobnostiach pritom odkázali na návrh na zastavenie trestného stíhania obvineného JUDr. S. O. z 25. januára 2018, ktorý tvorí prílohu odôvodnenia ich sťažností. Vo vzťahu ku kľúčovým svedkom v predmetnej trestnej veci (K. C. a W. D.) obvinení uviedli, že ide o tzv. kajúcnikov, ktorí vypovedajú vo viacerých kauzách za účelom získania lepších podmienok vo výkone trestu odňatia slobody, uzatvorenia dohody o vine a treste, resp. poskytnutia iných výhod. Zdôraznili, že v niektorých iných trestných veciach boli títo svedkovia vyhodnotení ako nedôveryhodní a z tohto dôvodu ich nemožno považovať za dôveryhodných ani v tejto trestnej veci. Napokon ani dôvod tzv. útekovej väzby
1 písm.
obvinených naplnený, pretože sa dobrovoľne prihlásili orgánom činným v trestnom konaní a z tohto dôvodu zanikol aj ich úmysel ujsť alebo sa skrývať. V súvislosti s možnosťou ich úteku poukázali tiež na svoj zdravotný stav, o ktorom predložili sudcovi pre prípravné konanie lekárske správy.V podstate z týchto dôvodov obvinení JUDr. S. O. a JUDr. N. T. prostredníctvom obhajcu JUDr. Gabriela Almášiho navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu a prepustil ich na slobodu s prípadným stanovením dohľadu probačného a mediačného úradníka a stanovením primeraných obmedzení a povinností. K spoločným dôvodom podaných sťažností pripojili obvinení, okrem už spomínaného návrhu na zastavenie trestného stíhania
1 písm.
sťažovateľa zrejmé, že postupom súdu a orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu jeho práva na oboznámenie sa s predmetom konania a kumulatívne s tým k porušeniu jeho práva na prípravu obhajoby.V nadväznosti na to poukazuje tento sťažovateľ na to, že v uznesení prokurátora z 21. marca 2017, sp. zn. VII/2 Gv 161/16/1000, ktorým boli zamietnuté sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, je na str. 9 a 10 uvedené, že podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia presne neurčeným spoločným podaním JUDr. S. O., JUDr. N. T. a Mgr. C. J., pričom na str. 11 tohto uznesenia je uvedené, že podal sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Mateja Krajčiho, PhD. Uvedené tvrdenie prokurátora je
obvineného veľmi vážnym porušením jeho práva na obhajobu, ako i ďalších jeho práv. Porušenie svojho práva na obhajobu vidí obvinený aj v tom, že jeho obhajca Mgr. Matej Krajči, PhD. nebol upovedomený o jeho zatknutí, nebol mu doručený návrh na vzatie do väzby, nebol upovedomený ani o termíne výsluchu a nebolo mu oznámené ani uznesenie o vzatí sťažovateľa do väzby. Polemizuje pritom s názorom sudcu pre prípravné konanie, že v rámci dodržania zásady hospodárnosti a rýchlosti konania sa sudcovia Špecializovaného trestného súdu dôsledne riadia ustanovením § 44 ods. 8 Tr. por. a s v poradí ďalším obhajcom komunikujú len v prípade, ak kontakt s prvým (prípadne obhajcom účastným pri úkone) je neúspešný, pričom o jednotlivých úkonoch bol upovedomovaný obhajca JUDr. Gabriel Almáši, ktorému bolo E-mailom a poštou doručené napadnuté uznesenie. Takáto argumentácia však
obvineného absolútne neobstojí, pretože
2 Tr. por. patrí obvinenému a jeho obhajcovi právo účasti na všetkých úkonoch trestného konania a s tým súvisiace právo na upovedomenie o všetkých úkonoch, pričom toto právo patrí všetkým jeho obhajcom.
tohto sťažovateľa ustanovenia § 44 Tr. por. striktne rozlišujú medzi doručovaním písomnosti a upovedomovaním o úkonoch trestného konania, pričom prvostupňový súd si
neho tieto pojmy zjavne zamieňa, resp. ich vo svojom vyjadrení nesystémovo synonymizuje. Zároveň zdôraznil, že on i spoluobvinený a obhajca sa až v súdnej sieni dozvedeli, že nie sú prítomní ostatní obhajcovia, pričom rokovací poriadok súdu už neumožňuje oznamovať úkony obvineným ani obhajcom, navyše, uvedené je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Sudca pre prípravné konanie im alebo obhajcovi neumožnil upovedomiť ostatných obhajcov a ani ich nepoučil o právach k tomu sa vzťahujúcich.Obvinený ďalej tvrdí, že uznesenie o vznesení obvinenia nemá náležitosti
por., ani osobitné formálne náležitosti
Tr. por. V skutkových vetách uvedených v uznesení o vznesení obvinenia pod bodmi 1 až 17 nie je obsiahnuté také konanie a následok, ktoré by napĺňali všetky znaky skutkových podstát trestných činov uvedených v predmetnom uznesení. Skutky uvedené v uznesení o vznesení obvinenia pod bodmi 2-17 možno
obvineného charakterizovať ako vágny opis neurčitých činností, ktorý nenapĺňa znaky skutkovej podstaty tam uvedených trestných činov, nekorešponduje s obsahom trestného oznámenia a zistenými skutočnosťami a rovnako tak ani nenapĺňa dostatočne odôvodnený záver, že skutok spáchala určitá osoba. V danom prípade je
obvineného zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní vydaním uznesenia o vznesení obvinenia porušili základné zásady trestného konania uvedené v § 2 ods. 1, ods. 2 , ods. 6, ods. 10 Tr. por. a to predovšetkým z toho dôvodu, že mali vedomosť o iných trestných konaniach, ktoré sa vedú vo vzťahu k týmto skutkom, že v spisových materiáloch týkajúcich sa týchto konaní sa nachádzajú dôkazy vyvolávajúce pochybnosti o podklade trestného oznámenia a o zistených skutočnostiach a aj napriek tomu tieto skutočnosti dlhodobo ignorovali, naďalej ich ignorujú a nevykonávajú žiadne úkony smerujúce k objasneniu a vyšetreniu skutočností jednoznačne svedčiacich v prospech obvinených. Z dôvodu absencie materiálnych podmienok väzby (keď ho usvedčuje len výpoveď poškodeného T. K., ktorého dôveryhodnosť spochybnil v inom trestnom konaní aj samotný prokurátor) je
obvineného JUDr. N. T. jeho väzobné stíhanie od začiatku nezákonné, pretože odo dňa vznesenia obvinenia vyšetrovací spis neobsahoval žiaden procesne spôsobilý dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné hovoriť o dôvodnom podozrení, že skutok spáchal obvinený a že svojim konaním naplnil niektorý z dôvodov väzby. Vo vzťahu k dôvodu väzby
1 písm. a) Tr. por. obvinený uviedol, že žiadnym z produkovaných dôkazov nebolo doposiaľ preukázané tvrdenie sudcu pre prípravné konanie, že sa v čase od
obvineného možné konštatovať, že ak tu aj bol dôvodný predpoklad, že sa vyhýbal trestnému stíhaniu, tak vzhľadom na skutočnosť, že absentujú akékoľvek ďalšie dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že sa naďalej bude vyhýbať trestnému stíhaniu alebo že ujde, nie je možné, pri použití zásady „in dubio pro reo“, bez ďalších dôkazov alebo skutočností, konštatovať naplnenie materiálnych dôvodov väzby
1 písm. a) Tr. por. V tejto súvislosti poukázal obvinený aj na zákonnú povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu skúmať možnosť nahradenia väzby písomným sľubom obvineného alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení. V závere obvinený podotkol, že počas trestného konania a väzobného stíhania prežíva útrapy, pocity beznádeje a frustrácie z bezprostredného ohrozenia svojho zdravia, pričom za tieto môže predovšetkým nezákonné trestné stíhanie a následne nezákonné a protiústavné rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie.Na základe uvedeného obvinený JUDr. N. T. prostredníctvom obhajcu Mgr. Mateja Krajčiho, PhD. navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu v plnom rozsahu a okamžite ho prepustil z väzby na slobodu.Najvyšší súd ako nadriadený súd preskúmal na podklade vyššie uvedených sťažností, ktoré boli podané oprávnenými osobami včas,
1 písm. a), b) Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosti, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k nasledujúcim zisteniam. Obvinení JUDr. S. O. a JUDr. N. T. sú v posudzovanej veci trestne stíhaní na základe uznesenia vyšetrovateľa Národnej protizločineckej jednotky - expozitúra Bratislava, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru z 28. januára 2017, ČVS: PPZ-755/NKA-PZ-BA-2016, ktorým bolo im a ďalším devätnástim osobám vznesené obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák. JUDr. S. O. bolo týmto uznesením vznesené obvinenie aj pre obzvlášť závažné zločiny nátlaku
1, ods. 2 písm. d), ods. 4 písm. c) Tr. zák. (body 2 a 17), obzvlášť závažné zločiny podvodu
1, ods. 4 písm. a), b) Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu (body 3, 4 a 9) a sčasti (v bode 9) v súbehu s obzvlášť závažným zločinom nátlaku
1, ods. 2 písm. d), ods. 4 písm. a), c) Tr. zák., zločiny marenia spravodlivosti
1 písm. d), ods. 2 písm. a), c) Tr. zák. (body 5, 11 a 13), obzvlášť závažný zločin nátlaku
1, ods. 2 písm. d), ods. 3, ods. 4 písm. c) Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu (body 6 až 8), obzvlášť závažný zločin nátlaku
1, ods. 2 písm. d), ods. 4 písm. a), c) Tr. zák. (bod 10), obzvlášť závažný zločin nátlaku
1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. c) Tr. zák. (bod 12), zločin krivej výpovede
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. formou účastníctva
1 písm. b) Tr. zák. (bod 14) a obzvlášť závažný zločin nátlaku
1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Tr. zák. (bod 16). JUDr. N. T. bolo vznesené obvinenie aj pre prečin nátlaku
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. (body 6 a 8), zločiny marenia spravodlivosti
1 písm. c), ods. 2 písm. a), c) Tr. zák. (body 11 a 13) a prečin nátlaku
1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. (bod 16). Obvinení sa mali týchto trestných činov dopustiť na skutkovom základe uvedenom v uznesení o vznesení obvinenia, pričom popis konania kladeného im za vinu je súčasťou odôvodnenia napadnutého uznesenia, preto ho najvyšší súd nepovažuje za potrebné na tomto mieste znovu opakovať. Z uvedeného vyplýva, že v preskúmavanej veci je splnená základná formálna podmienka vzatia sťažovateľov do väzby - vznesenie obvinenia (§ 33 Tr. por.). Pokiaľ obvinený JUDr. N. T. v tejto súvislosti namieta, že mu postupom orgánov činných v trestnom konaní a prvostupňového súdu, ktorý mu v rozpore s § 73 ods. 5 Tr. por. doručil rovnopis uznesenia o vznesení obvinenia až po výsluchu, ktorý predchádzal jeho vzatiu do väzby, bolo znemožnené podať proti predmetnému uzneseniu sťažnosť do zápisnice o tomto výsluchu a zároveň bolo porušené jeho právo na obhajobu, treba v prvom rade uviesť, že uznesenie o vznesení obvinenia nadobudlo vo vzťahu k nemu právoplatnosť 21. marca 2017, kedy prokurátor zamietol aj sťažnosť, ktorú proti tomuto uzneseniu podal v jeho mene 16. februára 2017 obhajca Mgr. Matej Krajči, PhD. (č. l. 4984, zv. XIII), ktorého mu ešte 29. januára 2017 zvolil jeho brat C. T. (č. l. 4252, zv. XI). Rovnopis uznesenia o vznesení obvinenia bol,
predloženého spisu, doručený tomuto obhajcovi
jeho obsahu iba za odôvodnenie podanej sťažnosti (nepochybne aj preto, že v podaní zo
1 Tr. por. vykonávajú príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície a colníci, ktorí sú tiež povinní, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného (§ 73 ods. 3 Tr. por.), treba príkaz na zatknutie doručiť príslušnému útvaru Policajného zboru, ktorý zabezpečí jeho realizáciu. Doručenie takéhoto príkazu obvinenému, príp. jeho obhajcovi Trestný poriadok nestanovuje a ani nepredpokladá, nepochybne aj preto, že jeho vydanie je podmienené tým, že obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo na inom úkone a teda je pre orgány činné v trestnom konaní alebo súd nedostupný. Pre zachovanie práva zatknutého obvineného vyjadriť sa k dôvodom väzby a predniesť argumenty proti vzatiu do nej preto postačí, ak je s dôvodmi príkazu na zatknutie oboznámený pri výsluchu. Uvedené bolo v posudzovanej veci dodržané, keďže sudca pre prípravné konanie na začiatku výsluchu najprv oboznámil oboch obvinených nielen s realizovanými príkazmi na zatknutie, ale i s európskymi zatýkacími rozkazmi, ktoré boli na nich v tejto veci tiež vydané, a umožnil im sa k nim vyjadriť. V neposlednom rade mali obaja obvinení možnosť spochybniť prvostupňovým súdom ustálené dôvody väzby v sťažnostnom konaní, čo aj urobili. Napokon len pre úplnosť najvyšší súd v tejto súvislosti dodáva, že obhajca Mgr. Matej Krajči, PhD. mal o vydaných príkazoch na zatknutie vedomosť a v rámci nazretia do spisu ešte 28. februára 2017 požiadal o doručenie ich kópií (č. l. 5481, zv. XIV). Pokiaľ obvinený JUDr. N. T. namieta, že prvostupňový súd neupovedomil o jeho zatknutí a následnom výsluchu jeho obhajcu Mgr. Mateja Krajčiho, PhD. a tomuto ani nedoručil rovnopis uznesenia o jeho vzatí do väzby, považuje najvyšší súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine uviesť, že obvinený si môže v trestnom konaní súčasne zvoliť niekoľko obhajcov, prípadne si môže zvoliť ďalšieho obhajcu popri obhajcovi, ktorého si skôr zvolil sám alebo mu ho skôr zvolila iná oprávnená osoba. V takýchto prípadoch je však nevyhnutné, aby činnosť obhajcov bola koordinovaná a aby jednotliví zvolení obhajcovia vystupovali v konaní vo vzájomnej nadväznosti a zhodne. Len takýto spoločný výkon obhajoby totiž vedie k naplneniu povinnosti každého z nich poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc a na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone (§ 44 ods. 1, ods. 7 Tr. por.). V súlade s touto požiadavkou potom Trestný poriadok v ustanovení § 44 ods. 8 ukladá prioritne obhajcom povinnosť (prípadne po dohode s obvineným) určiť, komu z nich majú byť doručované písomnosti, čo v okolnostiach posudzovanej veci nepochybne zahŕňa aj upovedomenie obhajcu o výsluchu zatknutého obvineného iným vhodným spôsobom, a pokiaľ to neurobia, stanovuje, že sa písomnosti doručujú iba tomu z nich, ktorý bol zvolený za obhajcu ako prvý, a ak bolo naraz zvolených viac obhajcov postupuje sa tak voči tomu z nich, ktorého určí obvinený (§ 44 ods. 8 Tr. por.). Doručenie písomnosti takto určenému obhajcovi, prípadne jeho upovedomenie o úkone, znamená, že písomnosť bola doručená, resp. o úkone boli upovedomení všetci zvolení obhajcovia a je výlučne vecou spoločného výkonu obhajoby, aby sa vyrozumeli o nariadených úkonoch trestného konania a skoordinovali svoj postup. Z tohto pohľadu bolo úlohou najvyššieho súdu zhodnotiť, či súd prvého stupňa konal v prípade JUDr. N. T. s obhajcom určeným
8 Tr. por. a pokiaľ nie, do akej miery sa to dotklo jeho práva na obhajobu. K tomu sa žiada v prvom rade uviesť, že Mgr. Mateja Krajčiho, PhD. zvolil tomuto sťažovateľovi za obhajcu v tejto veci ešte 29. januára 2017 jeho brat C. T., pričom v predloženom spise nie je dôkaz o zvolení iného obhajcu. Zároveň ale nemožno prehliadať, že obvinený JUDr. N. T. sa dobrovoľne dostavil na Špecializovaný trestný súd v sprievode obhajcov JUDr. Gabriela Almášiho a JUDr. Kataríny Almášiovej, pričom už pred samotným výsluchom mu bolo umožnené, aby sa s nimi poradil. Po výsluchoch oboch sťažovateľov predniesli títo obhajcovia konečný návrh i v jeho mene, sám obvinený JUDr. N. T. sa v rámci svojho konečného návrhu pridržal toho, „čo uviedli jeho obhajcovia“, a po porade s nimi podal priamo do zápisnice sťažnosť, ktorú napokon aj v jeho mene odôvodnil obhajca JUDr. Gabriel Almáši. Pritom ani sťažovatelia ani prítomní obhajcovia sa účasti ďalších obhajcov nedomáhali. Z uvedeného je zrejmé, že obvineného JUDr. N. T. pri rozhodovaním o jeho vzatí do väzby obhajovali obhajcovia, ktorých si vybral, pričom platí, že obhajoba prostredníctvom obhajcu, ktorého si priamo zvolil obvinený, má vždy prednosť pred obhajobou obhajcom, ktorého mu zvolila iná oprávnená osoba (§ 39 ods. 5 Tr. por.). Neuniklo pritom pozornosti najvyššieho súdu, že v predloženom spisovom materiály sa nenachádza písomné plnomocenstvo, ktorým obvinený JUDr. N. T. splnomocnil svojou obhajobou JUDr. Gabriela Almášiho a JUDr. Katarínu Almášiovú.
sťažnostného súdu však ide iba o formálny nedostatok a z pohľadu zachovania jeho práva na obhajobu je podstatným už vyššie konštatované zistenie, že v preskúmavanom konaní mu bola reálne (nie len formálne) poskytnutá potrebná právna pomoc obhajcami, ktorých si sám vybral. Napokon pre úplnosť možno dodať, že i keď Mgr. Matej Krajči, PhD. nebol o výsluchu jeho klienta upovedomený (čo vzhľadom na už uvedené mohli a v rámci spoločného výkonu obhajoby mali urobiť upovedomení obhajcovia) a nebol mu ani doručený rovnopis napadnutého uznesenia, z jeho obsahom sa v rámci spoločného výkonu obhajoby oboznámil ešte pred rozhodnutím najvyššieho súdu a mal teda aj on možnosť obvineným podanú sťažnosť odôvodniť, čo aj náležite využil. Ani v tomto smere tak nemožno prisvedčiť sťažnostným námietkam obvineného JUDr. N. T..Po zistení, že boli splnené všetky formálno-procesné podmienky pre vzatie obvinených do väzby (§ 73 ods. 3 až 6, § 72 ods. 2 Tr. por.) a to pri rešpektovaní ich práva na obhajobu, skúmal najvyšší súd, či sú dané aj materiálne podmienky pre obmedzenie ich osobnej slobody väzbou; v prvom rade to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, tieto majú znaky konkrétnych trestných činov a či je dané podozrenie, že ich mali spáchať aj sťažovatelia a to s takou mierou istoty, ktorá zodpovedá súčasnému štádiu trestného konania (§ 71 ods. 1 Tr. por.).So zreteľom na v tomto smere uplatnené námietky sťažovateľov považuje najvyšší súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine pripomenúť, že rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či nevine obvineného. Súdy sa pri rozhodovaní o väzbe preto nezameriavajú na hodnotenie viny obvineného, jeho obhajoby alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Tr. por., ale skúmajú to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky rozhodnutia o väzbe (primerane tiež napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
zák. je trestným nielen založenie a zosnovanie zločineckej skupiny, no i samotné členstvo v nej, činnosť pre ňu, resp. jej podpora, pričom pre vyvodenie trestnej zodpovednosti sa nevyžaduje, aby konanie člena zločineckej skupiny, osoby činnej pre ňu alebo osoby, ktorá takéto nebezpečné zoskupenie podporuje, zároveň napĺňalo znaky ďalšieho trestného činu, ktorého spáchanie je cieľom zločineckej skupiny (§ 129 ods. 4 Tr. zák.). Postačí totiž úmyselná účasť v takej skupine alebo iné úmyselné konanie na účel zachovania jej existencie, resp. úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí finančných alebo iných prostriedkov, služieb, súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok na účel založenia alebo zachovania existencie takej skupiny [§ 129 ods. 6 písm. a), ods. 7 písm.
výpovede obvineného JUDr. N. T. mali byť obaja na poľovníckej chate, avšak
informácie Národnej ústredne INTERPOL-u z 12. decembra 2017 bol N. T. lustrovaný pri prekročení Filipínskych hraníc. (č. l. 10474, zv. XXXIII). Obavu z úteku sťažovateľov vo významnej miere neznižuje napokon ani ich zdravotný stav, ktorý im zjavne nebránil dlhodobo sa vyhýbať trestnému stíhaniu v tejto veci.Pokiaľ ide o možnosť nahradenia väzby miernejšími prostriedkami, konkrétne dohľadom probačného a mediačného úradníka, prvostupňový súd vo vzťahu k obvinenému JUDr. S. O. správne poukázal na to, že tento obvinený je stíhaný pre obzvlášť závažné zločiny a teda nahradenie jeho väzby je podmienené výnimočnými okolnosťami prípadu, ktorých existenciu nezistil. Navyše sa žiada dodať, že obvinený JUDr. S. O. sa začal v tejto veci skrývať v čase, keď mu bol v inej trestnej veci ako náhrada väzby uložený dohľad probačného a mediačného úradníka, ktorý sa zjavne minul účinkom. Ani
najvyššieho súdu tak nahradenie jeho väzby týmto prostriedkom neprichádza v tomto štádiu konania do úvahy, pričom jeho námietky týkajúce sa rýchlosti konania vo veci samej sú pri rozhodovaní o vzatí do väzby prinajmenšom predčasné a bude ich možné zohľadniť až pri posudzovaní podmienok ďalšieho trvania jeho väzby. Z týchto dôvodov najvyšší súd sťažnosť obvineného JUDr. S. O. zamietol.Tento záver však nemožno automaticky vztiahnuť aj na obvineného JUDr. N. T. už z dôvodu, že na rozdiel od JUDr. S. O., je stíhaný iba pre zločiny. Trestnoprávne následky, ktoré tomuto obvinenému hrozia, sú tak výrazne miernejšie, čo súčasne znižuje intenzitu obavy, že sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu. Zohľadniac zároveň už zmienenú okrajovú úlohu tohto obvineného pri páchaní trestnej činnosti, z ktorej je podozrivý a ktorá mala spočívať v plnení pokynov JUDr. S. O., dospel najvyšší súd k záveru, že väzbu tohto sťažovateľa možno nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka pri súčasnom uložení primeraných povinnosti a obmedzení, minimalizujúcich riziko úteku.Tieto dôvody potom viedli najvyšší súd k tomu, že na podklade sťažnosti obvineného JUDr. N. T. zrušil napadnuté uznesenie vo všetkých výrokoch týkajúcich sa tohto sťažovateľa a sám rozhodol tak, že jeho väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a za súčasného uloženia vo výroku konkretizovaných primeraných povinností a obmedzení ho prepustil na slobodu. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.