zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom). Návrhom z toho istého dňa žiadal nariadiť predbežné opatrenie ukladajúce žalovanému povinnosť „predložiť všetky podklady k tomu, aby mohla byť naplnená žaloba, poskytnúť súdu všetky náležitosti do úschovy na naplnenie žaloby a nenakladať s určitými vecami alebo právami“. Zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z
1 písm. c/ O.s.p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie („dovolanie 1.“), v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie je neakceptovateľné, právne nepodložené a chrániace žalovaného, s ktorým sa sudcovia poznajú. Súdy porušili jeho ústavné práva a odňali mu možnosť pred súdom konať. Napadnuté rozhodnutie je po právnej stránke zásadného významu.
názoru žalobcu má jeho žaloba všetky náležitosti a súdy nižších stupňov mu bránia vo výkone spravodlivosti. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z
1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné (§ 202 ods. 3 písm. l/ O.s.p.). Toto uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním („dovolanie 3.“), ktorého prípustnosť vyvodzoval z dôvodov rovnakých ako v dovolaní 1. a 2. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo 14. novembra 2008 č.k. 9 C 166/2008-48 podanie žalobcu, ktoré by
obsahu mohlo byť návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, odmietol s odôvodnením, že žalobca toto podanie v súdom určenej lehote nedoplnil, neodstránil jeho nedostatky a v konaní nebolo možné o takomto návrhu pokračovať. Toto uznesenie napadol žalobca odvolaním. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
názoru súdu nie je daný ani ďalší nevyhnutý predpoklad pre ustanovenie zástupcu žalobcovi – odôvodnená potreba a nevyhnutnosť zabezpečiť mu v konaní ochranu jeho záujmov. Toto uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním („dovolanie 5.“), ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, aby sa v ňom prehodnotili žalobcom predložené doklady (rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš o priznaní dávky v hmotnej núdzi, ako aj potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch) a aby sa zohľadnilo, že jeho štvorčlenná rodina je v hmotnej núdzi, uznaná ako sociálny prípad. Žalobca tiež namietal, že súdy bránia výkonu spravodlivosti a sústavne porušujú jeho ústavné práva. Trval na tom, že spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov (§ 30 O.s.p.). Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z
1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. „Dovolanie 5.“ smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti 3 Cdo 277/2009 3 Cdo 278/2009 3 Cdo 279/2009 3 Cdo 296/2009 3 Cdo 297/2009 3 Cdo 298/2009 3 Cdo 299/2009 -6- uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže „dovolaním 5.“ je napadnuté také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť tohto dovolania vyvodiť z uvedených ustanovení. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods.1 veta druhá O.s.p. a tiež so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné subjektívne tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto vadou. Žalobca netvrdil, že by v konaní pri rozhodovaní o jeho žiadosti, aby mu súd ustanovil zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konania, došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p.; existencia vád tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť „dovolania 5.“ preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. 3 Cdo 277/2009 3 Cdo 278/2009 3 Cdo 279/2009 3 Cdo 296/2009 3 Cdo 297/2009 3 Cdo 298/2009 3 Cdo 299/2009 -7- Dovolateľ tvrdí, že mu v konaní pri rozhodovaní o uvedenej žiadosti bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv.
účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Procesným predpokladom pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle tohto ustanovenia sú vo všeobecnosti a/ žiadosť účastníka konania, b/ splnenie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, c/ danosť takej potreby ochrany záujmov účastníka konania, ktorá je v priamej súvislosti s predmetom konania. Pokiaľ má byť účastníkovi zástupca ustanovený, musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Žalobca podal žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, čím splnil predpoklad označený pod a/. Pokiaľ ale ide o otázku splnenia ďalšieho z predpokladov (viď b/), treba uviesť, že pre záver súdu o danosti podmienok pre oslobodenie účastníka konania od súdneho poplatku sú významné hľadiská uvedené v § 138 O.s.p. (najmä existencia pomerov účastníka odôvodňujúcich oslobodenie a skutočnosť, že v jeho prípade nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva). Pri rozhodovaní o oslobodení fyzickej osoby od súdnych poplatkov súd berie na zreteľ najmä jej celkové majetkové, zdravotné a sociálne pomery, výšku súdneho poplatku, predpokladané trovy dokazovania, povahu žalobou uplatneného nároku. Zhodnotenie týchto aspektov sa musí premietnuť do záveru, či účastník je schopný zaplatiť súdne poplatky; ak to pomery účastníka nedovoľujú, prizná mu súd oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak len ak účastník svoje právo neuplatňuje (nebráni) svojvoľne alebo zrejme bezúspešne. Skutkové zistenia tvoriace podklad pre rozhodnutie o žiadosti, aby žalobcovi bol ustanovený zástupca pre dovolacie konanie z radov advokátov a aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, boli v danom prípade obstarané šetrením osobných majetkových a sociálnych pomerov žalobcu. Činnosť, pri ktorej súdy nižších stupňov zistený skutkový stav 3 Cdo 277/2009 3 Cdo 278/2009 3 Cdo 279/2009 3 Cdo 296/2009 3 Cdo 297/2009 3 Cdo 298/2009 3 Cdo 299/2009 -8- podriaďovali pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy a posudzovali, či sa žiadosti vyhovie alebo nevyhovie, sa označuje ako právne posudzovanie veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Treba však zdôrazniť, že právnym posúdením veci sa účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým však úspešne možno odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci ale samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003). Pokiaľ teda žalobca namieta, že pri rozhodovaní o jeho uvedenej žiadosti neboli zohľadnené okolnosti, ktoré odôvodňovali vyhovenie žiadosti o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie a o oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov, namieta nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov, ktoré samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania (nie je procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p.). V prejednávanej veci v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by sa súdy dopustili porušenia procesných oprávnení žalobcu majúcich za následok odňatie jeho možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že mu neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov, hoci pre to boli dané procesné predpoklady. Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že postup súdov nemal za následok znemožnenie realizácie procesných práv žalobcu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pri posudzovaní prípustnosti „dovolania 5.“ venoval dovolací súd pozornosť aj otázke, či v konaní o uvedenej žiadosti dovolateľa nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. Žalobca totiž v konaní na súdoch nižších stupňov opakovane namietal, že sudcovia Okresného súdu Žiar nad Hronom a žalovaný ako prokurátor Okresnej prokuratúry 3 Cdo 277/2009 3 Cdo 278/2009 3 Cdo 279/2009 3 Cdo 296/2009 3 Cdo 297/2009 3 Cdo 298/2009 3 Cdo 299/2009 -9- Veľký Krtíš sa navzájom poznajú z titulu výkonu ich profesií a že sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici „chránia“ sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom. V zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Námietka zaujatosti, ktorú vznáša účastník konania, musí mať náležitosti uvedené v § 15a ods. 3 O.s.p.
tohto ustanovenia v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Otázku, či v konaní rozhodoval sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, posudzuje dovolací súd samostatne, prípadne aj inak, než bola v konaní posúdená súdom nižšieho stupňa (porovnaj R 59/1997). V danej veci Okresný súd Žiar nad Hronom listom z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.