5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, preto nepovažuje za dôvodné riešiť vec prejudiciálnou otázkou, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods.
5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore SR. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.Ak teda pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení poberateľa príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. odporkyňa aplikovala ustanovenie čl. 33 ods. 2 tohto Dohovoru, bolo úlohou súdu preskúmať len to, či toto krátenie je možné považovať za súladné s ústavou a Dohovorom č.128.Keďže príspevok za službu, považovaný za výsluhový dôchodok patrí v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003, má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe. Keďže príspevok za službu sa podľa § 124 ods. 3 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, a teda patrí aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení, aj táto okolnosť podporuje správnosť záveru, že od dovŕšenia dôchodkového veku (prežitie určeného veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení) má príspevok za službu charakter dávky v starobe. Vzhľadom na to je potrebné považovať ho v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného veku) - takou dávkou je aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pri súbehu nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku. Iný postup a priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v plnej, tzv. teoretickej výške by mal za následok priznanie dvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k diskriminácii poistencov, ktorí získali obdobia poistenia v takom istom rozsahu len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60 ods.
5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, najvyšší súd preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že odporkyňa môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe poistenia, tak vo všeobecnom ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu príspevku za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Pokiaľ teda odporkyňa pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku a túto teoretickú sumu krátila o sumu zodpovedajúcu dobe skončených rokov služby, takýto jej postup považoval odvolací súd za súladný s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Výpočet dôchodku podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. je pre navrhovateľa výhodnejší ako výpočet podľa zákona č. 100/1988 Zb., na ktorú skutočnosť už bol navrhovateľ upozornený odporkyňou.Odvolací súd zároveň vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa zdôrazňuje, že sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa zákona č. 100/1988 Zb. sú len teoretické výšky dôchodku (nie priznané sumy dôchodku), na ktoré by mal navrhovateľ nárok iba v prípade, ak by celú dobu odpracoval v tzv. „civilnom sektore“, a teda nevznikol by mu nárok na príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Nejde teda o zníženie starobného dôchodku v zmysle § 96 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. (ako sa mylne domnieva navrhovateľ).“ Odvolací súd sa s uvedenou problematikou zaoberal aj v rozhodnutí sp. zn. 9So/108/2015 z 28.02.2017, ktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. II. ÚS 389/2017-18 z 22.06.2017, v ktorom uviedol, cit.: „Podstatou námietok sťažovateľa vo veci samej je téza, podľa ktorej pri neexistencii zákonnej úpravy možnosti krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom nebolo vôbec možné starobný dôchodok sťažovateľa krátiť, a to ani s prihliadnutím na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, keďže tento tiež odkazuje na vnútroštátnu úpravu. Pokiaľ všeobecné súdy tak v prípade sťažovateľa, ako už aj predtým v minulosti vo viacerých iných prípadoch judikatúrou dospeli k názoru o možnosti krátenia, ako aj o mechanizme výpočtu krátenia. Postupovali arbitrárne. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd dostatočným a presvedčivým spôsobom vysvetlil, prečo považuje výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného pre odchod do starobného dôchodku svojou povahou za starobný dôchodok. Rovnako považuje za akceptovateľnú aj metodiku krátenia starobného dôchodku v takomto prípade“.Pokiaľ navrhovateľ žiadal o realizáciu prepočtu doby ďalšieho poistenia odvolací súd upriamuje jeho pozornosť na to, že o tejto skutočnosti odporkyňa rozhodla rozhodnutím zo dňa 15.04.2016 (viď V. odsek) a keďže k veci neboli uvedené žiadne konkrétne výhrady, odvolací súd túto námietku nepovažoval za relevantnú.Odvolací súd k ďalšiemu doplneniu odvolania právnym zástupcom navrhovateľa doručeným dňa 07.06.2018 neprihliadol s poukazom na právnu úpravu § 205 ods. 3 OSP v zmysle ktorej „Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie“ (t. j. do 15 dní od prevzatia rozhodnutia, poznámka súdu). Rozhodnutie právny zástupca navrhovateľa prevzal dňa 06.09.2016, lehota na odvolanie, resp. jeho doplnenie dňom 22.09.2016 uplynula.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 OSP ako vecne správny.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods.
1 OSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a odporkyňa nemá právo na trovy konania zo zákona.Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.